|
|
 |
Q ARCHÍVTÉMY:
PROFILY:
 Powered by: 
Created by:  Statistics: |
Portrét Oscara Wildea"Čo sa týka škodlivého vplyvu nejakej knihy, nič takého neexistuje. Mravné alebo nemravné knihy neexistujú. Kniha môže byť len dobre alebo zle napísaná, pretože umenie nemá nijaký vplyv na naše konanie. Ničí túžbu po čine. Knihy, ktoré svet označuje za nemravné, sú knihy, ktoré ukazujú svetu jeho vlastnú nehanebnosť. Tí, čo v krásnych veciach nachádzajú odpudzujúce významy, sú skazení a nemajú v sebe ani kúsok čara. Tí, čo v krásnych veciach nachádzajú krásne významy, sú ľudia kultivovaní. Tí majú nádej. Sú to vyvolenci, ktorí v krásnych veciach vidia iba krásu." Toto napísal Oscar Wilde vo svojom jedinom románe Portrét Doriana Graya (1891), v ktorom postava lorda Henryho nesie autobiografické črty. Príbeh je jednoduchý: Henry nájde potešenie v mladom Dorianovi, ktorého spozná ako modela v maliarovom ateliéri. Maliar tiež miluje Doriana a keď je obraz hotový, odmietne ho vystaviť, lebo sa bojí, že jeho náklonnosť k Dorianovi by bola zrejmá celému svetu, pretože ako píše Wilde: "Každý portrét maľovaný s citom je portrétom umelca, nie jeho modelu. Model je iba podnetom, príležitosťou. Maliar neodhaľuje na farebnom plátne model, maliar odhaľuje svoje vnútro. Preto keď maliar vystavuje svoje dielo, akoby vystavoval svoju dušu." Maliar daruje obraz Dorianovi, ktorý sa ako narcis kochá vo svojom vlastnom obraze. Uvedomuje si, že časom jeho krása pominie, a vrúcne túži po tom, aby miesto neho radšej starol jeho obraz. Chce byť však i vzdelaný, lebo "génius vydrží dlhšie ako krása. To vysvetľuje fakt, prečo sa všetci tak namáhame až priveľmi sa vzdelať. V divom boji o existenciu chceme mať niečo trváce, a tak si napchávame hlavy kadejakými hlúposťami a faktami v pochabej nádeji, že si udržíme svoje postavenie. Dokonale informovaný, vzdelaný človek - to je moderný ideál." Ďalej pokračuje príbeh takto: Lord Henry zasvätí Doriana do umenia a estetiky života. "Obyčajní ľudia čakajú, kým im život odhalí tajomstvá, ale iba niekoľkým vyvoleným sa odhalia skôr, ako sa odhrnie závoj. Zavše to spôsobí umenie a najmä literatúra, ktorá sa rozumom a citmi zaoberá bezprostredne. Ale zavše túto úlohu prevezme zložitá osobnosť; vlastne aj ona sama je svojím spôsobom skutočným umeleckým dielom." Neskôr Dorian spozná mladú herečku, zaľúbi sa do nej, no zľakne sa jej vášnivých citov a opustí ju. Nielen toto, ale aj ďalšie jeho činy sa odzrkadľujú na jeho portréte, ktorý starne miesto neho. Vďaka obrazu ostáva Dorian nielen krásny, ale cieľavedomým zušľachťovaním ducha sa stáva i géniom vo Wildeovom ponímaní. Hoci Dorian dozrel, tvár mu ostala pekná. V bežnom živote totiž "skutočná krása sa končí tam, kde sa duchaplný výraz začína. Intelekt sám osebe je istým spôsobom zveličenia a ničí harmóniu každej tváre. Vo chvíli, keď si človek sadne a začne rozmýšľať, stane sa samý nos a samé čelo, alebo niečo také hrozné. Stačí sa pozrieť na niekoho úspešného v ktoromkoľvek učenom povolaní. Akí dokonale škaredí sú všetci! Pravda, okrem služobníkov cirkvi. Ale tí nerozmýšľajú. Taký biskup hovorí v osemdesiatke to isté, čo ho naučili hovoriť, keď bol 18-ročný chlapec. Prirodzeným dôsledkom toho je, že vždy vyzerá rozkošne."
Podľa Wildea žiadna žena nemôže byť ideálom, pretože "ženy sú len ozdobné pohlavie. Nikdy nemajú čo povedať, ale vravia to očarujúco. Ženy reprezentujú triumf hmoty nad duchom, ako muži reprezentujú triumf ducha nad morálkou. Existujú iba dva druhy žien: jednoduché a nalíčené. Jednoduché sú veľmi užitočné. Keď s nimi ide muž do spoločnosti, získa si povesť úctyhodného človeka. No nikdy nezapôsobia na našu fantáziu. Ich existencia je ohraničená jedným storočím. Človek spozná ich dušu tak ľahko ako ich klobúk. S takýmito ženami sa stretne každú chvíľu. Nie je v nich nič tajuplné. Popoludní trkocú pri čaji, majú stereotypné úsmevy a módne maniere. Nalíčené ženy sú síce pekné, ale spokojné sú len vtedy, ak vyzerajú o desať rokov mladšie ako ich dcéry. Najviac hodno milovať herečky. Každý večer sú niekým iným: Júliou, Rosalindou, Imogenou a pod. Ich čaro je nielen v ich postavách, ale i v odfarbených vlasoch a nalíčených tvárach." Hoci bol Oscar Wilde ženatý a mal dvoch synov, už niekoľko rokov po svadbe začal udržovať homosexuálne vzťahy, čo bolo vo vtedajšom Anglicku zakázané a trestalo sa väzením. Wilde bol bohém, ktorý sa pramálo staral o svoju povesť, naopak, bol rád, keď mohol šokovať. Neresť a cnosť sú umeleckou látkou umelca. Morálny život človeka je súčasťou umelcovej témy, no morálnosť umenia sa zakladá práve na dokonalom využívaní nedokonalého prostriedku. Nijaký umelec nechce nič dokazovať. Ale aj pravdu možno dokázať. Zoznámenie s mladým lordom Alfredom Douglasom, ktorý mu slúžil ako predloha postavy Doriana Graya, bolo osudným pre jeho celý život. Alfredov otec, ktorý sa nevedel zmieriť so synovým homosexuálnym vzťahom, udal Oscara Wildea na polícii. Vypukol spoločenský škandál. Následne Wilde poputoval na dva roky do väzenia, prišiel o rodinu i o majetok. Manželka sa s ním rozviedla, zmenila priezvisko sebe aj deťom (svojich synov Wilde už nikdy neuvidel). Nejaký čas po prepustení z väzenia žil v exile v Paríži, kde zlomený a opustený v chudobe zakrátko zomrel. Text pod foto Salome: Schopnosť Oscara Wildea vzbudiť predstavivosť v iných - a naplniť ju - je očividne nevyčerpateľná. Nielen v jeho dielach, ale aj v jeho živote, opradenom legendami. Tak napríklad podľa klebiet v hre Salome v súkromnom predvedení hral túto úlohu sám Wilde, prezlečený do ženských šiat. V skutočnosti na fotografii nie je autor hry, ako sa dlho myslelo, ale Alice Guszalewicz, maďarská herečka, ktorá v roku 1906 hrala Salome v opere Richarda Straussa.
Text pod foto Alfred: Dorian je estetickým a kultúrnym prototypom muža. Je pekný, mladý, má záľubu v umení a holduje všetkým potešeniam, ktoré mu život ponúka. Krásu si Wilde cenil viac ako čokoľvek iné. "Krása je istá forma génia - ba stojí vyššie ako génius, lebo nepotrebuje vysvetľovanie. Iba plytkí ľudia nesúdia podľa vzhľadu. Skutočnou záhadou sveta je to, čo je viditeľné, nie to, čo je neviditeľné." rm citácie z knihy Portrét Doriana Graya, vyd. Ikar Bratislava 2000 |
|
|