|
|
 |
Q ARCHÍVTÉMY:
PROFILY:
 Powered by: 
Created by:  Statistics: |
Islam a homosexualita
Otázka homosexuality je v islame mimoriadne kontroverzná téma. Neexistuje jeden univerzálny názor, ktorý by uznávali všetci moslimi, aj keď oficiálni predstavitelia tejto cirkvi homosexualitu odsudzujú a považujú ju za nezákonnú. Mnoho moslimov cíti, že je nemožné byť homosexuálom a zároveň moslimom. Veria, že homosexualita je deviáciou jedinej pravej a prirodzenej heterosexuality a že homosexuálny styk je hriešny a perverzný. Homosexuáli sa preto stretávajú s opovrhnutím islamskej spoločnosti, na ktorú majú vraj zlý vplyv. Reakcie moslimov bývajú sprevádzané prejavovaním hnusu, nenávisti, opovrhnutia, často i smrťou. Komunity a aj blízka rodina homosexuálov často od seba vylučujú, hanbia sa za nich, alebo s nimi hrubo zaobchádzajú, homosexuálnu mládež neraz vyháňajú z domu, berú im vreckové, poprípade sa im vyhrážajú smrťou.
Zdrojom tohto všetkého sú moslimské posvätné texty, ktoré síce otvorene hovoria o počatí, menštruácii, bozkávaní, pohlavnom styku a ejakulácii, zato je preň téma homosexuality tabu.
Moslimské posvätné textyMoslimské právo ˇSarja vychádza z tradície troch kníh: Korán (slovo Boha ako ho nadiktoval prorokovi Mohamedovi), Sunna (čo povedali proroci) a Hadits (tradičné príbehy zo života Proroka).Islam je nehierarchizované a decentralizované náboženstvo, bez univerzálne prijímanej autority akou je napr. Pápež u Katolíkov. Preto majú najväčší vplyv na náboženstvo a spoločnosť moslimskí učenci, ktorí sa zaoberajú interpretáciou posvätných textov. Tá je variabilná, pretože niektorí učenci sú progresívnejší v názoroch ako ostatní. To sa týka aj súčasnej diskusie medzi nimi o trestaní homosexuálnych priestupkov. Škola Hanafitov, ktorá má najväčší vplyv v Juhovýchodnej Ázii, tvrdí, že by nemali byť fyzicky trestané, zatiaľ čo Hannibaliti, ktorý sú vplyvnejší na Arabskom polostrove argumentujú v prospech tvrdších trestov, vrátane trestu smrti. Škola Shafi sa zasadzuje o to, aby homosexuálne priestupky boli trestané, len ak ich môžu dosvedčiť štyri dospelé osoby mužského pohlavia a stali sa najmenej štyri krát. Tieto rôzne názory sa odrážajú v zákonoch jednotlivých moslimských krajín. V Alžírsku sa homosexualita trestá odňatím slobody v rozpätí od 2 mesiacov do 2 rokov. V Saudskej Arábii, kde má vplyv škola Hannibalitov, sa trestá trestom smrti ukameňovaním alebo ubičovaním. Učenci z Al-Alzaharskej univerzity, ktorá je najstaršou a najprominentnejšou univerzitou v moslimskom svete, práve nedávno prijala dekrét, ktorý schvaľuje chirurgickú zmenu pohlavia za istých okolností (avšak len v prípade hermafroditov, teda nie na základe niekoho slobodnej vôli zmeniť si pohlavie).
Čo hovorí Korán?V Koráne je najmenej sedem častí, ktoré nás odkazujú na homosexualitu. Najznámejší z nich je príbeh Lota, ktorý sa odohral v Sodome a Gomore, a ktorý je súčasťou aj kresťanského Starého Zákona. V nej sa nachádza jedna pasáž, ktorá sa chápe ako zákonne stanovená prohibícia homosexuality (7:80/Araf, verše 80-81: „A Lot, ktorý povedal svojim ľudom: spáchali ste ohavnosť, ako nikto na svete pred vami? Prišli ste so žiadostivosťou za mužmi miesto za ženami. Ste ľudia, ktorí prekročili zakázané hranice.“ Tento zákaz sa vysvetľuje mnohými spôsobmi. V preklade Maulana Muhammada Aliho, je poznámka, že existujú tri zločiny, pripisované Lotovým mužom: hriech proti prirodzenosti, okrádanie pocestných, a otvorené spolčovanie sa pre páchanie zla. Preto sa považuje za omyl považovať hriech proti prirodzenosti za jediný zločin, ktorý spáchali Sodomčania. Často sa uvažuje i nad tým, či tým spomínaným hriechom proti prirodzenosti bola myslená naozaj homosexualita alebo tým bola myslená dobová praktika, zavraždenie a okradnutie pocestných, pričom bývali často znásilnení. Znásilnenie mužov bývalo v období vojny prostriedkom ich ponižovania a demaskulinizácie. Tradičný výklad, že Alah zničil Sodomu, pretože jej obyvatelia praktizovali homosexualitu, sa preto pokladá často sa príliš zjednodušujúci, čiastočný a chybný.Ďalšia pasáž v Koráne hovorí: „Ak pristihneš dvoch mužov vinných chlipnosťou, potrestaj ich oboch. Ak to ľutujú a chcú sa polepšiť, nech aj ich tak, Lo! Alah je veľký a milostivý. (4:16/Surah IV Nissa, verš 16). Mnohí toto pokladajú sa nariadenie byť tolerantní k homosexuálom. Na ilustráciu, za krvismilstvo je predpísaných 100 rán bičom. Nie je známy historicky prvý prípad potrestania alebo odsúdenia za sex s osobou rovnakého pohlavia z čias prorokov, až do čias nám nie príliš vzdialených. Zaujímavosťou napr. je, že Alexander Veľký sa považuje za dobrého moslima, hoci dobové pramene nás odkazujú ku skutočnosti, že bol homosexuál. Korán sprevádza moslima po celý život vo všetkých jeho aspektoch: sociálnom, finančnom, osobnom, emocionálnom a duchovnom. Islam je preto viac než len náboženstvo. Je ťažké urobiť čiaru medzi náboženskými povinnosťami a kultúrou, spoločnosťou, komunitou a rodinou. Je ťažké posúdiť, či homofóbia vychádza z náboženstva alebo kultúrnych postojov, ktoré ju obklopujú.
Čo hovorí Hadits?Názor vychádzajúci z Hadits je oveľa ostrejší: „Keď sa ústa dotknú úst druhého muža, Boží trón sa trasie“, „Zabi toho, kto to robí a rovnako zabi toho, komu to urobil“, „Prekliati sú tí muži, ktorí nosia ženské oblečenie a ženy, ktoré nosia mužské oblečenie“. Niektoré nariadenia Haditou nie sú verifikovateľné texty a často protirečia Koránu. V Lýbii, Muammar al-Kadáfí ustanovil za jediný prameň moslimského poznania Korán. Treba spomenúť ešte jeden príbeh z Haditou o Abu Hurairovi. Huraira prišiel raz za Prorokom s tým, že ako mladý muž ho to láka k sexuálnemu spojeniu, ale nie „so zámerom oženiť sa so ženou“. Prorok ostal ticho a keď mu to zopakoval Huraira štvrtý krát, Mohamed sa ozval: „Pero je suché kvôli tomu s čím bojuješ. Tak buď eunuchom alebo nie (na tom nezáleží)“ (Bukari, Kniha 62 Nika kap.8). Tento príbeh sa posudzuje ako príklad toho, že napriek tomu, že Huraira mal silné libido a nechcel sa ženiť, Prorok posudzoval jeho prípad diferencovane a neodsúdil ho.“
Homosexualita v predislamskom obdobíV predislamských časoch sa odsudzoval len jeden druh homosexuality: ak muž, hoci túžil po ženách, súhlasil alebo bol donútený k ženskej roly pri sexuálnom styku s iným mužom. To bolo najväčšie tabu. Ale ak niekomu úplne chýbala túžba alebo potencia pri žene, teda bol homosexuál, považovali ho za „prirodzeného“ eunucha. Všeobecne sa prijímalo to, že nie všetci sú muži a ženy, ale existujú aj „neefektívni“. Eunuchovia neboli výlučne muži s fyzickým defektom, ale s istou mentálnou a emocionálnou orientáciou. Takýto „rodení homosexuáli“ boli vylúčení z trestu za homosexuálne správanie. Dokonca sa rozlišovalo i homosexuálne manželstvo. Odsudzovala sa iba homosexualita v prípade heterosexuálneho muža, ktorý prijal pasívnu rolu pri sexuálnom styku s iným mužom.
Homosexualita vs. VieraNiektorí homosexuálne orientovaní moslimovia vedia len ťažko zosúladiť svoje náboženské presvedčenie so svojou sexuálnou orientáciou. Často cítia, že nemajú inú alternatívu, než sa vzdať islamu. Mnohí z nich vnímajú homosexualitu ako trest od Boha, s ktorým musí bojovať každý deň, čo v ňom prirodzene vyvoláva napätie a frustráciu. Niektorí zvolia teda boj proti svojim sexuálnym preferenciám a ostávajú moslimmi, iní sa od islamu v mene svojej sexuálnej orientácie odvracajú. Najčastejšie sa však ženia, majú deti, a homosexuálne známosti udržiavajú len v tajnosti. To doprevádza neustály strach z odhalenia alebo z vydierania. Iní zase volia život v celibáte a vzdávajú sa všetkých foriem sexu. Najschodnejším riešením by bolo ostať moslimom a prestať bojovať so svojou identitou zároveň, čo však v tradičnej moslimskej spoločnosti je len veľmi ťažké.
Pripravil rm
|
|
|