Spolupráca medzi nemeckým producentom Giorgiom Moroderom a neznámou americkou speváčkou Adrian Donna Gaines vyústila v 70. rokoch do jedného z najúspešnejších spojení v populárnej hudbe. Spolu s príchodom disko-fenoménu zvaného Donna Summer nastúpila aj emancipácia gejskej komunity, v ktorej mala nesmierne veľa obdivovateľov.
Začiatkom 70. rokov prichádza Donna Gaines do Nemecka, aby vystupovala v berlínskom uvedení muzikálu Hair. Tam si neznámu Američanku všimol producent Giorgio Moroder, ktorý sa zaslúžil o prerazenie disco-štýlu v Európe. Ten dovtedy hýbal Amerikou, najmä v gejských kluboch mal bezkonkurenčné postavenie.
V roku 1973 Moroder pozval Donnu Gaines do mníchovského nahrávacieho štúdia, kde sa pokúsili spojiť soulové vokály s moderným rytmom. Moroder už predtým nahral niekoľko vlastných skladieb s podkladom soulu, ale cítil, že mu chýba vlastný sound. A tak Donna odkladá muzikálové kostýmy v štýle hippies a rozhodne sa venovať novým štýlom. Túžba byť hviezdou ju poháňa natoľko, že predvedie dokonalé vzdychy v skladbe Love To Love Baby napriek decembrovému chladu nahrávacieho štúdia. Po svadbe s rakúskym hercom Helmutom Sommerom si zmení priezvisko a koncept „Donna Summer“ je na svete.
Disko-kráľovná
Prvý singel The Hostage (Rukojemník) zabodoval veľmi rýchlo v Holandsku a postupne si získal priaznivcov v celej Európe. Zaskočení veľkou odozvou, Giorgio a Donna narýchlo nahrávajú ďalšie single so zaujímavým sláčikovým aranžmánom. Donnin hlas funguje s minimom textu skôr ako hudobný nástroj, ktorý prevláda nad ostatnými zložkami. Nové inšpirácie sa prejavili v maxi-verzii skladby Love To Love You Baby, ktorá predstavuje 16 minút hudobného pôžitku. Túto platňu navyše využili hnutia za sexuálnu emancipáciu. Nielen v Európe, ale aj v USA dosiahol jej predaj vysoké čísla.
Vzrušujúci imidž Donny Summer možno charakterizovať nálepkou „Queen of Disco“, ktorú získala v gejských kluboch. Počítačom zaranžovaná skladba I Feel Love je predchodcom dnešnej techno hudby a pre mnohých priaznivcov tohto žánru je stále aktuálna. Tento hit slávil úspechy ešte raz v roku 1985 v podaní Jimmyho Sommervilla a Marca Almonda (skupina Soft Cell).
Diva
Zaujímavá je otázka, prečo bola Donna Summer gejským idolom 70. rokov. V prvom rade sa jej hudba výborne hodila na zviditeľnenie gejského spoločenstva v nasledujúcej ére disko-hudby. Svižné skladby zaručovali radostnú stránku tolerancie. Otvorené texty o sexuálnych túžbach a fantáziách predstavovali voľnosť a nový životný štýl. Slová ako „baby, potrebujem niečo horúce“ privádzali kritiku do zúfalstva. Napokon aj osobnosť Donny Summer asociovala s predstavou kráľovnej. Hoci nebola javiskový suverén, vyžarovala z nej charizma „divy“. Jej zovňajšok pôsobil v mnohých ohľadoch prehnane. Husté čierne vlasy, upravené istú dobu do tvaru pyramídy, z nej spravili vizuálny vzor. Mnohí sa pamätajú na videoklip I Feel Love, záznam zo živého vystúpenia. Donna tu predvádza elektrizujúce pohyby ramenami, jednu zo svojich charakteristík. Netradične výrazné kostýmy jej rovnako pridali na príťažlivosti. V neposlednom rade má zásluhu na jej popularite medzi gejmi aj sám Giorgio Moroder. Šikovným zaranžovaním skladieb presne vystihol to, čomu sa hovorí „gay taste“ (gejský vkus).
Vďakabohu
Jeden z vrcholov zbožňovania Donny Summer je jej prítomnosť v disko-filme Thank God It´s Friday (Vďakabohu, že je piatok) z roku 1978. Napriek nešťastnej dobe uvedenia (krátko po Horúčke sobotňajšej nocii),predstavuje tento film pôsobivý dokument o živote a atmosfére 70. rokov. Scéna, keď sa Donna objaví v klube, kde sa celý film odohráva, je legendárna. Extáza, ktorú vyvolá jej príchod medzi publikom, patrí medzi najkrajšie momenty v hudobných filmoch. Veľký kvet, zastoknutý vo vlasoch, akoby symbolizoval rolu posla lásky. Publikum, prevažne muži, dáva hlasitými pokrikmi najavo svoju uvoľnenosť, režisér použil aj realistické zábery na páry gejov.
Po vydaní albumu Bad Girls v roku 1979 sa objavujú prvé náznaky straty popularity. Stotožnenie sa s rolou prostitútky v rovnomennom singli a neskôr v skladbe Hot Stuff obracia myšlienky sexuálnej revolúcie na chladný sex, a to sa ukázalo ako veľmi neistá pôda. Zdalo sa, že ani Donnin erotický imidž priveľmi nezapadne do 80. rokov. Fanúšikovia k nej zostali napriek tomu lojálni a album sa pomerne dobre predával.
Moroder vyriešil krízu svojsky, keď vyprodukoval dve disko-hymny. Prvá z nich bol Donnin duet s Barbrou Streisand No More Tears. Singel sa predával slabo, až kým jeden americký DJ nevyrukoval s nahrávkou hádky oboch speváčok. Nasledovali reči, že sa nemôžu vystáť, a rýchly úspech skladby. Napriek nadšeniu v Ameriky a v Taliansku, zvyšok Európy reagoval o čosi slabšie v porovnaní s predchádzajúcimi hitmi. Pri druhom singli On The Radio vsadil Moroder na dokonalý disko-aranžmán, ale akosi minul cieľ.
Tulák
Aj hudobné sklamania spôsobili, že sa Donna Summer načas utiahla a venovala náboženským veciam. Chcela sa vymaniť z „bezbožného spôsobu života“, pričom sa prestala stýkať s gejskými priateľmi. AIDS nazvala trestom pre homosexuálov, čím si proti sebe poštvala veľa ľudí. Spolu s Moroderom naplánovali novú hudobnú cestu, ktorá by vystihla 80. roky. Výsledkom bol album The Wanderer (Tulák) s nepochopiteľnou kombináciou počítačom upraveného rocku a meditačných textov, ktorý sklamal snáď všetkých.
Keď sa platňa nepodarí, najľahšie je obviniť producenta. V roku 1982 si preto Donna vyhliadla nového producenta – Quincyho Jonesa, v tom čase producentskú hviezdu (neskôr, po albume Michaela Jacksona Thriller jeho cena ešte stúpla). Táto spolupráca vrátila Donnu Summer do rebríčkov, ale nikoho neuviedla do extázy. Hity ako Love Is In Control a State Of Independence si počínali dobre, no chýbala im Moroderov soul. Pre Jonesa však bol dobrým odrazovým mostíkom pred Jacksonovým albumom desaťročia.
Nasledujúce Donnine single označili kritici ako „efekt automatického pilota“. Nenabúrajú, a to je všetko. Za zmienku stojí ešte spolupráca s hyperkomerčným triom producentov – Stockom, Aitkenom a Watermanom, ktorí stáli i za Kylie Minogue, Rickom Astleym a Bananaramou. Ďalšie Donnine aktivity však zaznamenali len malú odozvu. Jeden z posledných singlov, Melody Of Love, je síce dobrá tanečná vec, ale nestal sa z nej žiaden hit.
Donnu dnes zaujíma viac maľovanie než hudba. V 90. rokoch nevzbudila veľkú pozornosť, hoci skladby I Feel Love alebo Hot Stuff sú stále aktuálne na diskotékach. Donna Summer sa stala retro-fenoménom. Mnohí dúfajú, že sa ešte niekedy vráti k spievaniu a k spolupráci s Giorgiom Moroderom. Veď kedysi patrili k najlepším hudobným tímom. A čo sa raz osvedčí, to netreba meniť. Potvrdzujú to návraty vyslúžilcov ako Kiss alebo čoraz mladšia Cher. Nechajme sa teda prekvapiť.
