Q ARCHÍV



  • HOME

    TÉMY:



    PROFILY:


    Copyright:


    Powered by:
    GANYMEDES - Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov v SR

    Created by:
    Webdesign created by Spatrick

    Statistics:

    		•

    Homosexualita vo filme



    Nedávno vyšiel v týždenníku TV komplet zaujímavý článok na pokračovanie, týkajúci sa stvárnenia témy homosexuality na filmovom plátne (pod názvom Sto rokov homosexulity vo filme, číslo 14, 15, autorkou je Stanislava Kleimanová). Článok nám pribudol do archívu a my uverejňujeme jeho skrátenú verziu.

    Prvý kratučký, možno nechtiac homosexuálne ladený film stvoril v roku 1895 kinetoskop Thomasa Alvu Edisona. I keď išlo zrejme len o snahu dokázať, čo zázračná skrinka dokáže, a objekty boli nepodstatné, tento niekoľkominútový záber na dvoch chlapcov, tancujúcich od pása nahých, bol prvou lastovičkou. Prvým filmom, ktorý sa otvorene zaoberal homosexualitou, bola snímka Anders als die Andrern (r. Richard Oswald, Nem. 1919) o dvoch milencoch na plese homosexuálov. Homosexualita sa však stala na dlhší čas tabuizovanou témou, ktorej sa filmoví tvorcovia venovali len marginálne a ojedinele. Výnimkou je ďalší nemecký film Zweite Welten (r. Gustaf Grundgense, Nem. 1940), ktorý vznikol prekvapujúco v čase, keď nacistický režim prenasledoval homosexuálov. Film zobrazuje nevinný ľúbostný príbeh dvoch chlapcov a dvoch dievčat, pracujúcich cez letné prázdniny na statku.

    V 60., a najmä v 70. rokoch sa homosexualita konečne dostáva na plátna kín. Homosexuáli sú vykreslení ako čudáci (queer = čudný, ale aj teplý), vydedenci spoločnosti, v horšom prípade ako bezcitní netvori, vrahovia a delikventi, citovo nevyrovnané, poľutovaniahodné trosky.

    V roku 1961 vznikol vo Veľkej Británii film Obeť (Victim, r. Basil Dearden). V ňom Dirk Bogarde stvárnil uznávaného obhajcu, ktorý sa pre vzťah s mladým tulákom stane obeťou vydierania. Podobnou snímkou, len s tragickejším koncom bol film Náhle, minulé leto (Suddenly Last Summer, r. Joseph L. Mankiewicz, USA 1959), v ktorom mladá žena (Elizabeth Taylorová) prežije traumatickú skúsenosť: básnik (Montgomery Clift) so sklonom k homosexualite zneužije domorodých chlapcov. Chlapci ho zabijú, na čo sa mladá dáma musí pozerať.

    Snímka Nedeľa, prekliata nedeľa (Sunday, Bloody Sunday, r. John Schlesinger, VB 1973) opisuje deväť dní vzťahu židovského lekára k bisexuálnemu mladíkovi, ktorý ho nakoniec bezcitne odkopne.

    V roku 1977 mala na nemeckej stanici ARD premiéru dráma Súvislosť (Die Konsequenz, r. Wolfgang Petersen), ktorá rozpráva ľúbostný príbeh bývalého väzňa Martina a 16-ročného syna dozorcu. Rodičia mládenca s tým však nesúhlasia a chlapca umiestnia do výchovného ústavu. Po nevydarenom pokuse o samovraždu Martin končí na psychiatrickej klinike. Verejnosť bola šokovaná surovosťou námetu a naturalistickým zobrazením určitých scén a premiéra sa stala skutočnou "senzáciou".

    Thriller Na love (Cruising, r. William Friedkin, USA 1980) vyvolal zase protesty a nepokoje homosexuálnej komunity v celých USA. Hlavný hrdina Steve (Al Pacino) pátra po brutálnom vrahovi v newyorských gejkluboch špecializovaných na sadomasochistickú klientelu. Zločinca síce nájde, ale pobyt v homosexuálnych kruhoch má negatívny dopad na jeho psychiku a napokon sa stáva sám vrahom.

    Vo francúzskom filme Zvedený muž (L´Homme blesse, r. Patrice Chéreau 1983) sa neskúsený Henri dostáva kvôli milovanému Jeanovi až na dno - do sveta prostitúcie a zločinu. Jean ho ustavične zrádza, a keď konečne dôjde k vytúženému ľúbostnému aktu, Henri ho v záchvate žiarlivosti zavraždí.

    V 80. rokoch sa na homosexuálov začalo nazerať inak. Prestali byť zobrazovaní ako afektované figúrky v ružovom, hovoriace fistulou a krútiaci zadkom. V tomto období, ak nerátame súčasnosť, vznikli najlepšie filmy s homosexuálnou tematikou v dejinách kinematografie.

    Známi herci spočiatku odmietali úlohy homosexuálov, aby ich publikum náhodou neupodozrievalo. Prvý, kto prelomil túto bariéru, bol v tom čase populárny Harry Hamlin v dráme Making love (r. Arthur Hiller, USA 1982); vystupuje tu v úlohe ženatého muža, ktorý sa zaľúbi do iného muža.

    V polovici 80. rokoch vzniklo niekoľko pozoruhodných filmov vo Veľkej Británii. Vo filme Iná krajina (Another Country, r. Marek Kanievski 1984) Guy Benneth (Rupert Everett) spomína na roky mladosti a na svoju školskú lásku Tommyho. Vo filme Moja prekrásna práčovňa (My Beautiful Laundrette, r. Stephen Frears 1985) mladý Pakistanec Omar a nezamestnaný Angličan John obnovujú malú práčovňu, pričom sa medzi nimi vyvinie vzťah. Tretí britský film, ktorý musíme spomenúť, je Maurice (r. James Ivory 1987) o dvoch študentoch, ktorí si jedného dňa uvedomia, že ich spája viac ako priateľstvo (jedného z nich si zahral Hugh Grant).

    Aj v iných štátoch sa nakrúcajú filmy s gejskou tematikou. V Austrálii hrá Russel Crowe v melodráme Suma pocitov (Sum of us, r. Kevin Dowling 1994) homosexuála, ktorý hľadá objekt svojej túžby. V Španielsku Perdo Almodóvar v roku 1987 natočil film Zákon túžby s Antoniom Banderasom a Bertrand Blier vo Francúzsku v roku 1986 komédiu Tenue de Soirée s Gérardom Depardieum.

    Osobitnú kapitolu tvoria filmy s témou AIDS. Prvým významnejším z nich bola dráma Pohľadnice na rozlúčku (Parting Glances, r. Bill Sherwood 1986), v 90. rokoch to boli najmä filmy Longtime Companion (r. Norman René 1990), Filadelfia (r. Jonathan Demme 1993), Jeffey (r. Christopher Ashley 1994) a Posledný večierok (It´s My Party, r. Randal Kleiser 1995) - všetky nakrútené v USA.

    Od polovice 90. rokov sa zdalo, že filmári strácajú inšpiráciu. Už tu boli filmy o coming oute, o AIDS, filmy, v ktorých hrali známi herci. Ale niečo tu predsa nebolo - skutočné príbehy ľudí, ktoré vtedy, keď sa stali, nemohli byť nakrútené.

    Tragický vzťah francúzskych prekliatych básnikov Arthura Rimbauda a Paula Verlaina boli hlavnou myšlienkou filmu Úplné zatmenie (Total Eclipse, r. Agnieszka Hollandová, VB/Fr. 1995), v ktorom si zahral Leonardo DiCaprio. Život slávneho anglického spisovateľa Oscara Wilda sa zase rozhodol sfilmovať Brian Gilbert v lapidárne pomenovanej snímke Wilde (VB/Nem./Jap. 1997).

    Ako poznamenáva autorka na záver, prehľad filmov zobrazujúcich životy a myslenie homosexuálov nie je ani zďaleka vyčerpaný a takéto filmy budú nepochybne vznikať aj ďalej. Súhlasím s jej názorom, že takéto filmy treba nakrúcať, aby osvetlili myslenie heterosexuálnej väčšiny. Len by som chcel dodať, že tieto filmy vznikajú aj pre homosexuálnu menšinu, aby keď má niektorý gej chuť si pozrieť napríklad ľúbostný príbeh, nemusel sa pozerať iba na bozkávajúcich sa heterosexuálov.

    rm

    Hľadať na stránkach Ganymedes.info