1) Tla�ovka Iniciat�vy Inakos� - vyst�penie M. I�tv�na

2) Navrh z�kona - paragrafov� znenie

3) D�vodov� spr�va

4) Rozprava

5) Dve hodiny a dvadsa� min�t na prv� pokus

6) Hlasovanie poslancov

ROZPRAVA POSLANCOV NR SR O �IVOTNOM PARTNERSTVE GEJOV A LESBICK�CH �IEN

�Teraz d�vam slovo p�novi poslancovi I�tv�novi, ktor� z poverenia skupiny poslancov ako navrhovate� od�vodn� v N�rodnej rade Slovenskej republiky n�vrh na vydanie z�kona o �ivotnom partnerstve dvoch os�b rovnak�ho pohlavia a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov, ktor� prerokov�vame ako tla� 1218 v prvom ��tan�. Nech sa p��i p�n poslanec I�tv�n, m�te slovo.

�akujem. V�en� d�my, v�en� p�ni, predkladan� n�vrh z�kona o �ivotnom partnerstve dvoch os�b rovnak�ho pohlavia sa dot�ka ve�mi citlivej oblasti. Ohlasy na z�mer uz�koni� formu spolu�itia os�b rovnak�ho pohlavia s� protichodn�. Ot�zka �ivotn�ho partnerstva nie je len ot�zkou tolerancie, �i �udsk�ho a citliv�ho pr�stupu k homosexu�lnej men�ine. T�to ot�zka je aj v�sadnou ot�zkou �udsk�ch pr�v a rovnost� v pr�vach v�etk�ch ob�anov, ktor� ako viete neposudzuj� slovensk� politick� strany, �i cirkevn� organiz�cie, ale �stava a medzin�rodn� dohovory, ktor� sme prijali. Hovor�me o pr�slu�n�kov 4 % men�iny, �o predstavuje pribli�ne 250 000 os�b rovnopr�vnych ob�anov platiacich dane, prin�aj�cich intelektu�lny a kult�rny potenci�l do na�ej spolo�nosti, maj�cich podobn� probl�my ako v��ina, a ktor� maj� d�vody pre pr�vnu �pravu svojho vz�ahu nako�ko mo�nos� vyu�itia existuj�cich zml�v nie je posta�uj�ca z nieko�k�ch d�vodov. Napr�klad v mnoh�ch pr�padoch nesta�ia pokry� v�etky oblasti s�kromn�ho a spolo�ensk�ho �ivota v dostato�nom rozsahu, resp. tieto zmluvy nijako nezav�zuj� tretie osoby k ich re�pektovaniu. V kone�nom d�sledku by tak�to n�hra�kov� rie�enia definovali homosexu�lov ako ob�anov druhej kateg�rie. Ve� by museli chodi� s kufr�kom pln�ch zml�v, aby mohli preuk�za� svoj osobn� stav. Vzh�adom na radik�lne dekriminalizovanie homosexuality v trestnom pr�ve z roku 1961, kde zohrala z�sadn� �lohu lek�rska veda, by z�konitou v�vinovou zmenou v pr�stupe ku kvalifik�cii homosexuality v �ivote �udstva by malo by� aj na Slovensku zakotvenie homosexuality v ob�ianskom pr�ve v s�lade s princ�pmi rovnosti ob�anov. V d�sledku z�sadn�ch zmien v politickej, soci�lnej, kult�rnej a ekonomickej oblasti je �as vytvori� aj pr�vny r�mec a podmienky pre realiz�ciu rovnak�ch podmienok existencie tejto skupiny obyvate�ov a naplni� tak �stavn� z�sadu rovnosti pr�v a slob�d v�etk�ch �ud� a zaru�i� tak aj rovnos� d�stojnosti v s�lade s �l. 12 �stavy Slovenskej republiky.

Je tie� d�le�it� poveda�, �e napriek tomu, �e problematika �ivotn�ho partnerstva nepatr� medzi prioritn� oblasti aproxim�cie pr�va uveden� v �l. 70 Eur�pskej dohody o pridru�en� a nepatr� ani medzi priority odpor��an� v Bielej knihe, org�ny �nie i Rady Eur�py pova�uj� pr�vnu reglement�ciu vz�ahov os�b rovnak�ho pohlavia za jeden z predpokladov ich rovnopr�vneho postavenia. Vypl�va to okrem in�ho z �l. 13 Amsterdamskej zmluvy, ktor� uv�dza, �e rada m��e na n�vrh komisie a po konzult�cii s Eur�pskym parlamentom jednomyse�n�m uznesen�m prija� opatrenie na boj proti diskrimin�cii zalo�enej okrem in�ho na sexu�lnej orient�cii.

V r�mci �trukt�ry zmluvy je �l. 13 zaraden� medzi z�sady, na ktor�ch je Eur�pska �nia vybudovan�. Eur�psky parlament prijal aj nieko�ko rezol�ci�, ktor� sa bezprostredne dot�kaj� pr�v homosexu�lov, rovnako ako Parlamentn� zhroma�denie Rady Eur�py, ktor� prijalo v tejto oblasti dve odpor��ania. Tieto odpor��ania nie s� s�ce pre �lensk� �t�ty z�v�zn�, maj� v�ak d�le�it� deklarat�rnu �lohu. In�tit�t �ivotn�ho partnerstva ako pr�vna �prava vz�ahov t�kaj�cich sa v�lu�ne zv�zkov os�b rovnak�ho pohlavia by mal garantova� homosexu�lnym p�rom rovnak� pr�va a povinnosti ako tie, ktor� vypl�vaj� z man�elstva. Spolo�nos� tak m��e zaisti� v�etk�m mo�nos� uskuto�ni� v s�lade s demokratick�mi a liber�lnymi hodnotami a princ�pom ob�ianskej tolerancie vlastn� predstavu realiz�cie vz�jomn�ch citov�ch vz�ahov s pr�slu�n�mi d�sledkami v s�kromnopr�vnej a verejnopr�vnej sf�re.

Tento in�tit�t by paralelne existoval popri tradi�nom in�tit�te man�elstva, ktor� m� v na�ej spolo�nosti trval� a nezastupite�n� miesto. Na tomto mieste mi dovo�te poveda� p�r slov. Odporcovia tohto z�kona �asto v s�vislosti s prijat�m z�kona o �ivotnom partnerstve hovoria, �e bude ma� de�truk�n� vplyv na s��asn� rodinu. Defin�cia rodiny sa v posledn�ch desa�ro�iach stala zna�ne problematickou. V realite sa za�ala v�raznej�ie prejavova� r�znorodos� rodinn�ch foriem a vznikali nov� typy rod�, ktor� svoj�m zlo�en�m, no nie nevyhnutne svojimi funkciami boli odli�n� od ide�lu tradi�nej nukle�rnej rodiny pozost�vaj�cej z heterosexu�lnej man�elskej dvojice a ich vlastn�ch det�.

Aj v jednej z publik�ci� Organiz�cie spojen�ch n�rodov, ktor� sa venuje r�znorodosti foriem rodiny sa doslova hovor�. Citujem: "Rodiny existuj� v mnoh�ch podob�ch a vari�ci�ch a menia sa po�as �ivotn�ho cyklu. Spolo�nos�, ktor� je priate�sk� k rodine je t�, �o uzn�va diverzitu rodinn�ch foriem a re�pektuje jedine�n� podmienky v�hody a nev�hody ak� ka�d� zak��a pri v�kone jej funkci�." Len tak pre zauj�mavos�, my evidentne poskytujeme pr�vnu ochranu rodine zalo�enej man�elstvom. Ak m�me hovori� �o a ako n�vrh z�kona upravuje, je treba si poveda�, �o je ��elom samotn�ho in�tit�tu �ivotn�ho partnerstva. �ivotn� partnerstvo by malo predstavova� pevn�, trvale �ivotn� a majetkov� spolo�enstvo dvoch os�b rovnak�ho pohlavia, pri�om toto spolo�enstvo je upraven� pr�vom a re�pektovan� �t�tom. N�vrh z�kona priamo upravuje predpoklady a sp�sob vzniku �ivotn�ho partnerstva, pr�va a povinnosti partnerov, zru�enie a z�nik �ivotn�ho partnerstva, �i�e v podstate vznik, existenciu a z�nik �ivotn�ho partnerstva.

Pokia� ide o sp�sob uzavretia �ivotn�ho partnerstva, ako aj postup pred jeho uzavret�m, n�vrh z�kona s men��m rozdielom kop�ruje pr�va a povinnosti sn�bencov pred uzavret�m manželstva upraven� z�konom o rodine. Rozdielom je, že n�vrh vyslovene uv�dza ako podmienku uzavretia životn�ho partnerstva skuto�nos�, �e jedna z os�b mus� by� �t�tnym ob�anom Slovenskej republiky. N�vrh teda umo��uje uzatv�ra� �ivotn� partnerstvo ob�ianskou formou pred org�nom �t�tu na �zem� Slovenskej republiky alebo pred zastupite�sk�m �radom Slovenskej republiky v cudzine. Umo��uje uzatv�ram �ivotn� partnerstvo prostredn�ctvom z�stupcu, presne za t�ch ist�ch podmienok ako u heterosexu�lnych sn�bencov. N�vrh vytv�ra mo�nos� vo�by spolo�n�ho priezviska. Aj pri ustanoveniach o okolnostiach vylu�uj�cich uzavretie �ivotn�ho partnerstva, n�vrh op� vych�dza zo z�kona o rodine. N�vrh na prvom mieste uv�dza existenciu man�elsk�ho zv�zku, ��m vyjadruje, �e nijako nechce ohrozi� nezastupite�n� postavenie man�elstva v spolo�nosti a z�rove� sa sna�� zamedzi� vzniku �ivotn�ho partnerstva s�be�ne s man�elstvom. �ivotn� partnerstvo je toti� tie� postaven� na princ�pe monogamie, ktor� je u n�s uz�konen�. V nadv�znosti na princ�p monogamie nemo�no �ivotn� partnerstvo uzavrie� s osobou, ktor� u� �ije v platne uzavretom �ivotnom partnerstve. Ke�e ide o vytvorenie �ivotn�ho spolo�enstva, nemo�no uzavrie� �ivotn� partnerstvo medzi pr�buzn�mi tak, ako sa medzi t�mito osobami neprip���a uzavretie man�elstva. Pre platn� uzavretie �ivotn�ho partnerstva je potrebn� dosiahnutie ur�itej vekovej hranice. T� sa stanovila na hranicu 18 rokov a nie na 16 rokov a privolenie s�du ako je tomu v pr�pade uzatv�rania man�elstiev. Pri nedodr�an� tejto podmienky �ivotn� partnerstvo nevznikne. �al�ou skuto�nos�ou, ktor� sp�sobuje neplatnos� �ivotn�ho partnerstva je mo�nos� existencie du�evnej poruchy u jednej z os�b. V takomto pr�pade bude potrebn� privolenie s�du.

�o sa t�ka vz�ahov medzi �ivotn�mi partnermi, tieto kop�ruj� pr�va a povinnosti man�elov, vr�tane vy�ivovacej povinnosti ako po�as �ivotn�ho partnerstva, tak aj po jeho zru�en�. Rovnako je to aj so z�nikom a zru�en�m �ivotn�ho partnerstva, kde n�vrh uv�dza smr� alebo vyhl�senie jedn�ho partnera za m�tveho, �i zru�enie �ivotn�ho partnerstva prostredn�ctvom konania pred s�dom, ktor� sa op� opiera o ustanovenie z�kona o rodine, ktor� upravuje rozvod. Ak by som to mal zhrn��, uzatvorenie �ivotn�ho partnerstva so spom�nan�mi odli�nos�ami kop�ruje z�kon o rodine, nako�ko ide o vz�ahy analogick�. Ve�mi citlivou je ot�zka z�sahu do vz�ahov upravovan�ch z�konom o rodine. Aj v tomto pr�vnom predpise je potrebn� stanovi� nov� okolnos� vylu�uj�cu uzavretie man�elstva, a to existenciu �ivotn�ho partnerstva. Je to potrebn� najm� vzh�adom na majetkov� vz�ahy, ktor� vznikaj� nielen medzi man�elmi, ale aj medzi �ivotn�mi partnermi.

Sn�� najviac problematickou v tejto oblasti je ot�zka v�chovy det�. Napriek tomu, �e v�chova det� nie je prioritn�m ��elom �ivotn�ho partnerstva a n�vrh nijako neumo��uje �ivotn�m partnerom adoptova� deti, bolo potrebn� sa vysporiada� s existuj�cim faktom, a to, �e homosexu�lne p�ry m��u a aj vychov�vaj� deti, ktor� poch�dzaj� z pr�padn�ho predo�l�ho heterosexu�lneho vz�ahu jedn�ho zo �ivotn�ch partnerov. Je potrebn� si uvedomi�, �e homosexu�lne orientovan� �udia nie s� neplodn�. Neple�me si sexu�lnu orient�ciu so schopnos�ou reprodukcie. Preto sa n�vrh sna�il vysporiada� s t�mto probl�mom tak, aby do�lo �o k najmen�iemu z�sahu do p�vodn�ch rodinn�ch vz�ahov a stanovil mo�nos� osvojenia die�a�a jedn�ho �ivotn�ho partnera partnerom druh�m, ��m by sa vytvoril vz�ah nevlastn�ho rodi�a. N�vrh t�m nijako neobmedzuje ani neohrozuje funkcie klasickej rodiny zalo�enej man�elstvo pri v�chove det�. Bude v�dy na zv�en� s�du, �i k tak�muto osvojeniu d�jde a aj druh�mu biologick�mu rodi�ovi ostan� zachovan� pr�vne prostriedky, ktor�mi m��e osvojeniu zabr�ni�. Dovo�te mi e�te p�r slov oh�adom rozporuplnosti adopcie die�a�a jedn�ho zo �ivotn�ch partnerov.

S�stavne sa tu vo verejnej diskusii hovor� o �l. 41 �stavy Slovenskej republiky, a to, �e man�elstvo, rodi�ovstvo a rodina s� pod ochranou z�kona. Chr��me teda aj rodi�ovstvo homosexu�lnych os�b, ktor� maj� deti. V prospech adopcie hovor� najm� fakt, �e die�a vyrast� v harmonickom prostred� s dvoma matkami alebo otcami, pritom pr�ve harmonick� prostredie je pre zdrav� v�vin die�a�a prvorad� bez oh�adu na sexu�lnu orient�ciu rodi�ov. Pozrime sa do detsk�ch domovov, v ktor�ch �ij� aj deti poch�dzaj�ce z man�elstva a ne�ij� so svojimi heterosexu�lnymi rodi�mi v�aka tomu, �e pre ne neboli schopn� vytvori� harmonick� domov. Fakty, ktor� vypl�vaj� z v�skumov hovoria, �e neexistuje �iadny d�kaz, �e geyovia a lesbick� �eny nie s� vhodn�mi rodi�mi. Spomeniem spr�vu americk�ho spolku ob�ianskych slob�d z roku 1999, ktor� hovor�, �e v USA �ije od 6 do 14 mil. det�, ktor� vychov�va aspo� jeden homosexu�lny rodi�. Mimochodom t�to �t�dia uzatv�ra, �e riziko zneu�itia die�a�a heterosexu�lnym pr�buzn�m je stokr�t vy��ie ako niek�m kto sa identifikuje ako gey alebo lesba. �al�ie v�skumy hovoria, �e dobr� rodi�ovstvo nijako nes�vis� so sexu�lnou orient�ciou. Z�le�� sk�r na schopnosti rodi�ov poskytn�� die�a�u miluj�ce a podnetn� prostredie.

Deti homosexu�lnych rodi�ov s� rovnako inteligentn� ako deti heterosexu�lnych rodi�ov. Nemaj� ni��iu sebad�veru. Nie s� menej ob��ben� a netrpia viacer�mi probl�mami ako deti heterosexu�lnych rodi�ov. Deti homosexu�lov s� rovnako ��astn�, zdrav� a dobre prisp�soben� ako deti heterosexu�lov. Eur�psky parlament prijal rezol�ciu o rovnak�ch pr�vach homosexu�lov a lesbick� �eny v eur�pskych spolo�enstv�ch z 8. febru�ra roku 1994, kde �lensk� �t�ty vyz�va, aby ukon�ili nerovn� zaobch�dzanie s homosexu�lne orientovan�mi osobami aj v oblasti pr�va adopcie. My tak �aleko v tejto oblasti nejdeme. Chceme len umo�ni�, aby v pr�pade ak sa nie�o stane biologick�mu rodi�ovi die�a�a, mohol bez nejak�ch prie�ahov a probl�mov, ktor� by mohli stresova� die�a, prevzia� zodpovednos� za v�chovu a starostlivos� so v�etk�m �o k tomu patr�, �ivotn� partner tohto rodi�a.

�o sa t�ka pr�vnej str�nky takejto adopcie, ak by do�lo k osvojeniu die�a�a, tak�to die�a by v�dy malo pr�vne dvoch rodi�ov, tak ako by malo v�dy len dvoch biologick�ch rodi�ov. Nikdy by nemalo rodi�ov troch. Osvojen�m by pr�va a povinnosti biologick�ho rodi�a zanikli a osvojite�ovi vznikli. Aj �ivotn� partnerstvo predstavuje vz�ah, ktor� nie je viazan� iba na pr�slu�n�kov jedn�ho �t�tu. Preto sa n�vrh vysporiadal s pr�padmi, ke� n� �t�tny ob�an bude chcie� uzavrie� �ivotn� partnerstvo s cudzincom prostredn�ctvom noveliz�cie z�kona o medzin�rodnom pr�ve s�kromnom. Ten upravuje vz�ahy, ktor� vznikaj� medzi man�elmi a ktor� s� v tomto pr�pade pou�ite�n� analogicky aj na vz�ahy �ivotn�ho partnerstva, a preto s� upraven� rovnako.

�ivotn� partnerstvo ako �ivotn� spolo�enstvo predstavuje in�tit�t, ktor� zasahuje do osobn�ho stavu �ud�, ktor� sa eviduje v matrike a ktor� sa zoh�ad�uje v mnohych predpisoch spr�vneho pr�va. Osobny stav os�b �ij�cich v �ivotnom partnerstve je preto potrebn� evidova� a z tohto d�vodu sa podstatne novelizuje z�kon o matrik�ch a vyhl�ka, ktorou sa vykon�vaj� niektor� jeho ustanovenia. Pre potreby evidencie aj z d�vodu zabr�nenia vytv�raniu dvojpartnerstiev, �i vzniku �ivotn�ho partnerstva s�be�ne s man�elstvom, navrhuje sa zavies� nov� matri�n� kniha, kniha �ivotn�ch partnerstiev. Novej verejnej listiny, ktor� poukazuje na osobn� stav a to list �ivotn�ho partnerstva. Tie� sa tu upravuje postup pred uzavret�m �ivotn�ho partnerstva, vymedzuj� sa doklady, ktor� je potrebn� predlo�i� pre z�pis do matriky. Stanovuj� sa �daje, ktor� bud� zapisovan� do knihy životn�ch partnerstiev. Aj v tomto pr�pade sa n�vrh podstatne opiera o pr�vnu �pravu, ktor� je platn� pre heterosexu�lne p�ry. Aj v tomto pr�pade totiž ide o �plne analogick� situ�cie. Ako som už povedal, životn� partnerstvo je predov�etk�m �ivotn� spolo�enstvo, a to �ivotn� spolo�enstvo upraven� pr�vom a z toho d�vodu uznan� �t�tom a je potrebn� ho zoh�ad�ova� vo viacer�ch oblastiach �ivota tak ako je zoh�ad�ovan� man�elstvo. Predov�etk�m existenciu �ivotn�ho partnerstva je potrebn� zoh�ad�ova� pri ude�ovan� a aj pri prepusten� zo zv�zku �t�tneho ob�ianstva Slovenskej republiky, �alej pri ude�ovan� povolenia na dlhodob� pobyt cudzincom, hl�senie pobytu ob�anov Slovenskej republiky a pri vyd�van� cestovn�ch dokladov. Vzh�adom na �ivotn� spolo�enstvo je potrebn�, aby sa na �ivotn�ch partnerov pozeralo ako na osoby bl�zke, a to nielen v zmysle Ob�ianskeho z�konn�ka, ale aj in�ch pr�vnych predpisov, ktor� tieto osoby definuj�. Ide najm� o priestupkov� z�kon, z�kladn� predpisy trestn�ho pr�va, predpisy pre spr�ve dan� a poplatkov. V t�chto pr�padoch je potrebn� roz��ri� okruh os�b, ktor� maj� pr�vo odoprie� v�pove�, �i na ktor� sa nevz�ahuje oznamovacia povinnos�. Ide o pr�va, ktor� s� priznan� man�elom, ale aj in�m rodinn�m pr�slu�n�kom a pri ktor�ch nie je d�vod, aby sa nemohli vz�ahov aj na �ivotn�ch partnerov.

Okrem �ivotn�ho spolo�enstva m� �ivotn� partnerstvo predstavova� aj majetkov� spolo�enstvo. Majetkov� pomery neupravuje priamo n�vrh z�kona, ale je upraven� prostredn�ctvom noveliz�cie ustanoven� Ob�ianskeho z�konn�ka, ktor� upravuj� aj majetkov� pomery man�elov. Op� ide o oblas� pr�vnych vz�ahov, ktor� mo�no pribl�i� k pr�vnej �prave man�elov. Preto je �prava majetkov�ch vz�ahov �ivotn�ch partnerov toto�n� s �pravou majetkov�ch vz�ahov man�elov, �o sa odzrkadlilo aj v �al��ch pr�vnych predpisoch, ktor� nejak�m sp�sobom upravovali vz�ahy s�visiace s bezpodie�ov�m spoluvlastn�ctvom.

Hovor�m o z�kone, o konkurze a vyrovnan�, o vyhl�ke ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky z�konn�ho poistenia zodpovednosti za �kodu sp�soben� prev�dzkou motorov�ho vozidla, �i z�kona o dani z pr�jmov. Ke� sme u� pri daniach bude sa �ivotn� partner pova�ova� za z�konn�ho dedi�a v prvej a druhej skupine a preto sa nebude zara�ova� medzi da�ovn�kov dane z dedi�stva, �i�e bude od nej osloboden�. V tejto da�ovej oblasti mo�no tie� pouk�za� na diskrimin�ciu homosexu�lov. V stanovisku Ministerstva financi� Slovenskej republiky bolo uveden�, �e n�vrh z�kona bude ma� dopad na pr�jmov� �as� �t�tneho rozpo�tu, teda zn�enie pr�jmov. Ve� z toho jednozna�ne vypl�va, �e s� v da�ovej oblasti diskriminovan�. Navy�e op� mo�no spomen�� rezol�ciu Eur�pskeho parlamentu o re�pektovan� �udsk�ch pr�v v Eur�pskej �nii, kde parlament vyz�va �lensk� �t�ty, aby aj pre p�ry �ud� rovnak�ho pohlavia garantovali rovnak� pr�va ak� s� priznan� tradi�n�m p�rom a rodin�m, predov�etk�m v oblasti da�ov�ho pr�va, pr�va soci�lneho zabezpe�enia a finan�n�ho pr�va. V pr�pade, �e sa e�te tak nestalo, parlament vyz�va, aby �lensk� �t�ty zmenili svoju legislat�vu s cie�om pr�vnej �pravy mimoman�elsk�ho spolu�itia bez oh�adu na pohlavie.

�ivotn� a majetkov� spolo�enstvo �ivotn�ch partnerov sa zoh�adn� aj v predpisoch pracovn�ho pr�va a pr�va soci�lneho zabezpe�enia. Vo v�etk�ch novelizovan�ch predpisoch vlastne doch�dza k roz��reniu pr�v, ktor� doteraz patrili man�elom aj na �ivotn�ch partnerov. Predov�etk�m sa �ivotn� partner zarad� medzi spolupracuj�ce osoby samostatne z�robkovo �inn�ch os�b. Samozrejme ke� �ivotn� partnerstvo predstavuje �ivotn� spolo�enstvo, nebude mo�n� pova�ova� osoby �ij�ce v �ivotnom partnerstve za osoby osamel� a toto sa bude zoh�ad�ova� aj v oblasti soci�lneho zabezpe�enia.

Ak by som to mal zhrn��, �ivotn�m partnerom sa priznaj� tak� pr�va a povinnosti, ktor� patrili man�elom a ktor� je mo�n� prizna� aj �ivotn�m partnerom napriek tomu, �e ��elom �ivotn�ho partnerstva nie je v�chova det�. Aby som v�ak bol presn�. Homosexu�lne orientovan� ob�ania by priv�tali, keby ��elom ich �ivotn�ho spolo�enstva mohla by� aj v�chova det�. Probl�m je v�ak v tom, �e na�a spolo�nos� nie je e�te pripraven� na tak�to krok, pritom sa pozrime do detsk�ch domov, kde �ij� tis�cky det�, ktor� by potrebovali vyr�s� v harmonickom prostred�, ktor� im ich paradoxne heterosexu�lne orientovan� rodi�ia nedok�zali pripravi�. Aj �ivotn� partnerstvo je �ivotn� a majetkov� spolo�enstvo, aj �ivotn� partneri s� povinn� si pom�ha�, maj� vz�jomn� vy�ivovaciu povinnos�. V tomto oh�ade predstavuj� rovnak� spolu�itie ako spolu�itie man�elov.

A �plne na z�ver mi dovo�te e�te poveda� p�r slov. Sk�sme si uvedomi�, �e k privil�gi�m v��inov�ho rangu patr� aj prehliadanie probl�mu men��n a popieranie vlastn�ch xenof�bnych tendenci�, pri�om homof�bia je jednou z nich. Netvr�me, �e priznan�m pr�v a v�hod, ktor� dnes pou��vaj� iba man�elia z d�vodu unik�tnosti rodiny a to schopnosti reprodukcie spolo�nosti by sa tak�to unik�tnos� vytratila. Homosexu�li nebud� zrejme tou skupinou popul�cie, ktor� prispeje k popula�n�mu rastu, ale netrestajme ich za t�to skuto�nos� t�m, �e im neuzn�me pr�vo na form�lne spolu�itie s bl�zkym �lovekom.

Nevn�majme teda probl�m �ivotn�ho partnerstva, ako probl�m emocion�lny, ale ako probl�m prehlbovania demokracie a �udsk�ch pr�v v na�ich podmienkach, ktor� m� za cie� odb�ra� prek�ky istej �asti plnopr�vnych ob�anov v u��van� ich osobn�ho blahobytu, na ktor� dnes maj� n�rok iba ob�ania patriaci k v��ine. U�me sa by� v na�ich demokratick�ch a ob�ianskych ide�loch d�sledn� a nerobme z problematiky �ivotn�ho partnerstva medi�lnu atrakciu, ale fundament�lnu vec ob�ianskej rovnopr�vnosti.

Ch�pte pros�m toto moje vyst�penie ako posolstvo od 250 tis. ob�anov tohto �t�tu, ktor� s� chc� slu�ne, �udsky usporiada� svoj �ivot. Usporiada� ho tak, aby oni, ani ich najbli��� nemuseli vies� dvojit� �ivot. Nemali by sme pred t�mito skuto�nos�ami zatv�ra� o�i.

D�my a p�ni, �akujem v�m za pozornos� a v mene skupiny poslancov v�s �iadam o posunutie n�vrhu z�kona o �ivotnom partnerstve do druh�ho ��tania.

�akujem p�n poslanec za va�e vyst�penie k uvedeniu z�kona. Pros�m, aby ste zaujali miesto ur�en� pre navrhovate�ov. D�vam teraz slovo spravodajkyni, ktor� ur�il navrhnut� gestorsk� V�bor N�rodnej rady pre �udsk� pr�va a n�rodnosti poslankyni Katar�ne �i�m�rikovej, m�te slovo pani poslanky�a.

�akujem za slovo. V�en� p�n predsedaj�ci, v�en� pani poslankyne, v�en� p�ni poslanci, dovo�te mi, aby som pod�a � 73 ods. 1 z�kona N�rodnej rady Slovenskej republiky �. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku N�rodnej rady Slovenskej republiky v znen� neskor��ch predpisov vyst�pila pri prvom ��tan� k n�vrhu skupiny poslancov na vydanie z�kona o �ivotnom partnerstve dvoch os�b rovnak�ho pohlavia a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov, z�kon o �ivotnom partnerstve, tla� 1218, ako spravodajky�a ur�en� V�bor N�rodnej rady Slovenskej republiky pre �udsk� pr�va a n�rodnosti.

Predmetn� vl�dny n�vrh z�kona bol doru�en� poslancom N�rodnej rade d�a 9. okt�bra 2001, ��m boli splnen� podmienky ur�en� � 72 ods. 1 z�kona o rokovacom poriadku, to znamen� doru�enie n�vrhu z�kona najmenej 15 dn� pred sch�dzou N�rodnej rady, na ktorej sa uskuto�n� jeho prv� ��tanie.

Ako spravodajky�a ur�en� navrhnut�m gestorsk�m v�borom si osvojujem stanovisko predsedu N�rodnej rady obsiahnut�ho v jeho rozhodnut� �. 1335 z 10. okt�bra 2001, pod�a ktor�ho uveden� n�vrh z form�lno-pr�vneho h�adiska sp��a v�etky n�le�itosti uveden� v � 67 a v � 68 z�kona o rokovacom poriadku N�rodnej rady, ako i n�le�itosti ur�en� v legislat�vnych pravidl�ch tvorby z�konov.

S oh�adom na opr�vnenia, ktor� pre m�a ako spravodajky�u vyplyvaj� z rokovacieho poriadku odpor��am, aby sa N�rodn� rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle � 73 ods. 3 p�sm. c) rokovacieho poriadku na tom, �e po rozprave odporu�� uveden� n�vrh z�kona prerokova� v druhom ��tan�.

Ak N�rodn� rade podpor� tento n�vrh na uznesenie, po skon�en� rozpravy budem odpor��a�, aby predmetn� n�vrh bol pridelen� na prerokovanie �stavnopr�vneho v�boru, v�boru pre financie, rozpo�et a menu, v�boru pre verejn� spr�vu, v�boru pre obranu a bezpe�nos�, v�boru pre soci�lne veci a b�vanie, v�boru pre zdravotn�ctvo, v�boru pre �udsk� pr�va a n�rodnosti s t�m, �e �lohu gestorsk�ho v�boru v s�lade s rozhodnut�m predsedom N�rodnej rady bude plni� V�bor N�rodnej rady pre �udsk� pr�va a n�rodnosti.

Budem �alej odpor��am, aby v�bory predmetn� n�vrh z�kona prerokovali do 8. marca a gestorsk� v�bor do 11. marca 2002.

P�n predsedaj�ci, skon�ila som, pros�m, aby ste otvorili k n�vrhu v�eobecn� rozpravu.

�akujem pani poslanky�a, pros�m, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. V�en� pani poslankyne, p�ni poslanci, otv�ram v�eobecn� rozpravu o tomto bode programu. Oboznamujem a kon�tatujem, �e p�somne sa prihl�sili za klub SD� p�n poslanec Hoffmann a potom p�somne s� prihl�sen� dvaja poslanci, p�n poslanec Rak�s a pani poslanky�a Kelto�ov�. Pros�m, keby ste sa potom ostatn� hl�sili �stne do rozpravy, ke� skon��me p�somn� vyst�penia. Nech sa p��i p�n poslanec Hoffmann m� slovo ako prv� re�n�k v rozprave za klub SD�.

V�en� p�n predsedaj�ci, v�en� kolegyne, kolegovia, obsahom prerokov�van�ho n�vrhu je probl�m, pred ktor�m nemo�no zatv�ra� o�i, ktor� je tu a treba ho rie�i�. Ujala sa ho mlad� gener�cia mlad�ch politikov, reprezentantov mladej gener�cie. Aj ke� nie som optimistick� k �al�iemu osudu tohoto n�vrhu vzh�adom na n�zorov� hladinu v parlamente, pova�ujem za pozit�vne u� to, �e sa o tomto probl�me za�alo v�bec hovori�. Z�rove� mus�m poveda�, �e tento probl�m nie je agendou poslaneck�ho klubu Strany demokratickej �avice. Je iniciat�vou na�ich mlad��ch kolegov z�stupcov mladej gener�cie. Delik�tnos� tejto problematiky a vz�ah k nej sa ur�ite prejav� aj pri hlasovan� o n�vrhu tohoto z�kona. �akujem za pozornos�.

�akujem p�n poslanec. Faktick� pozn�mky teraz k jeho vyst�peniu, chce pani poslanky�a Slavkovsk�? Nech sa p��i ako jedin�. Kon��m mo�nos� uplatni� �al�ie faktick� pozn�mky.

�akujem pekne. Ja s�hlas�m s moj�m predre�n�kom, �e ide tu o iniciat�vu na�ich mlad�ch kolegov, nem�m ni� proti tomu, aby sa tak�to n�vrh z�kona prerokov�val. Dokonca mus�m poveda�, �e nie som zaujat� proti homosexu�lne orientovan�m �u�om, preto�e si mysl�m, �e si zasluhuj� tie� �ctu, ale kategoricky nem��em s�hlasi� s t�m, aby tak�to �udia vychov�vali deti. Ned� sa s�hlasi� s t�m, �e deti v tak�chto rodin�ch by boli rovnako ��astn�, tak� anal�zy sa e�te nikdy nerobili, deti s� ve�mi �primn�, ale s� na seba aj ve�mi zl�. Ja si neviem predstavi� �iadne die�a, ktor� by vyst�pilo medzi svojimi spolu�iakmi a povedalo by, �e m� dve mamy, alebo �e jedna jeho mama je vlastne chlap. To je pre m�a absurdn� predstava, mo�no �e som starom�dna na rozdiel od kolegu, ktor� e�te �iadne det� nevychoval, ja u� vychov�vam �tvrt�, tak�e viem o �om hovor�m. Hovor�m za Slovensk� n�rodn� stranu, �e s tak�mto z�konom my nem��eme s�hlasi�. �akujem.

�akujem. P�n poslanec Hoffmann bude reagova�.

Neviem pani kolegy�a, �i to bola reakcia na m�a alebo na navrhovate�a?

�alej v rozprave vyst�pi p�n poslanec Alojz Rak�s.

V�en� p�n predsedaj�ci, v�en� kolegyne, v�en� kolegovia, na �vod by som chcel predosla�, �e �primne ver�m o sebe, �e to �o tu budem hovori� nie je prejavom mojej zaujatosti vo�i homosexu�lnym jedincom, nie je prejavom homof�bie tohto v�razu z kateg�rie orvelovsk�ho �uspiku a to napriek tomu, �e som v istom �asopise homofilnom, ak tak m��em poveda�, bol pred rokom ozna�en� za hlavn�ho homofoba roka. Chcel by som preto poveda�, �e plne uzn�vam �udsk� d�stojnos� a v�etky �udsk� z�kladn� pr�va, ktor� homosexu�lnym jedincom pod�a mojej mienky patria.

Teraz k tomu vlastn�mu koment�ru. Vzh�adom na to, �e ide o prv� ��tanie, nebude cie�om m�jho pr�spevku analyzovanie legislat�vno-technick�ch aspektov predlo�en�ho n�vrhu z�kona. V tomto zmysle uvediem len m�j dojem, �e z tejto str�nky na m�a n�vrh z�kona p�sob� ako dobre a d�sledne pripraveny. Zmyslom m�jho pr�spevku je predov�etk�m pouk�za� na ducha z�kona v zmysle, v ktorom tento v�raz pou�il napr�klad Montescaue, teda kriticky sa zamyslie� na cie�om a zmyslom, ktor� predkladan� n�vrh z�kona prin�a. S t�mto �myslom sa budem zaobera� najm� hlavn�mi argumentmi, ktor� predkladatelia formuluj� v d�vodovej spr�ve. Nem�m v �mysle s�stredi� sa na diskusiu o tom, �i homosexualita je alebo nie je poruchou �i devi�ciou, aj ke� sa okrajovo alebo nepriamo tejto t�my budem musie� dotkn��, lebo sa jej v d�vodovej spr�ve dot�kaj� aj navrhovatelia. M�m na mysli najm� argument, ktor� navrhovatelia uv�dzaj� hne� na za�iatku v�eobecnej �asti d�vodovej spr�vy, toti�, �e citujem: "S��asn� v�skumy lek�rskej vedy preukazuj�, �e sexu�lna orient�cia vznik� v po�iato�n�ch f�zach v�vinu plodu a tvor� hlbok� s��as� osobnosti, tak�e sa ned� n�sledne zmeni� z homosexu�lnej na heterosexu�lnu alebo naopak lie�en�m alebo in�m sp�sobom." Odhliadnuc od toho, �e z formul�ci� textu nie je celkom jasn� zmysel v�razu alebo naopak, myslia t�m autori, �e lie�en�m alebo in�m sp�sobom sa ned� zmeni� ani heterosexu�lna orient�cia na homosexu�lnu? Ale odhliadnuc od tohto, tento citovan� argument ako celok neobstoj�. Po prv�, so v�etkou v�nos�ou s akou sa tejto t�me profesion�lne venujem a teda s nasaden�m svojej profesion�lnej cti prehlasujem, �e s��asn� v�skumy lek�rskej vedy nepreukazuj�, resp. dodnes nepreuk�zali skuto�nos�, �e sexu�lna orient�cia vznik� v po�iato�n�ch f�zach v�voja plodu. Preuk�zali zatia� iba to, �e v po�iato�n�ch �t�di�ch v�voja plodu doch�dza k sexu�lnej diferenci�cii pohlavia bud�ceho �udsk�ho indiv�dua, teda k procesu tzv. maskuliniz�cie, resp. feminiz�cie, �o je v�ak proces z�sadne odli�n�. T�m nechcem poveda�, �e by sa v�skumy lek�rskej vedy t�mou mo�n�ho vzniku sexu�lnej orient�cie v po�iato�n�ch f�zach v�voja plodu nezaoberali, av�ak jestvuj�ce v�sledky nedovo�uj� prekro�i� r�mec hypot�z, alebo in�mi slovami v�skumy lek�rskej vedy tento predpoklad nepreuk�zali a nepreukazuj�. Ide pritom o ve�mi d�myseln� a n�ro�n� �t�die ako s� napr. �t�die genetick� vr�tane molekul�rnych �t�di� g�novej v�zby. Hormon�lne �t�die vr�tane �t�dii vplyvu pohlavn�ch horm�nov na maskuliniz�ciu a feminiz�ciu mozgu, �i dokonca hormon�lnych vplyvov takzvan�ho prenat�lneho stresu, �alej neuroanatomick� a neurofyziologick� �t�die, takzvan� koknit�vne �t�die, ba i �t�die overuj�ce takzvan� matern�lnu imunitn� hypot�zu a cel� rad �al��ch. I v d�sledku toho, �e to tak je sa medzi postmodern�mi teoretikmi homosexu�lneho hnutia typu Michela Fukolta a jeho nasledovn�kov, v nezanedbate�nej miere objavuj� takzvan� kon�truktivistick� modely a te�rie homosexuality, ktor� podporuj� stanovisko, �e neexistuje �osi, �o sa ozna�uje ako vroden� sexu�lny pud. �udsk� potenci�l pre myslenie a spr�vanie je pod�a nich tvarovan� soci�lnymi silami regul�cie a kategoriz�cie do rozli�n�ch typov sexu�lnej t��by v r�znom historickom �ase v r�znych spolo�nostiach. Azda najprijate�nej��m modelom pre formovanie sexu�lnej orient�cie a identity je v s��asnosti takzvan� interakcionistick� model, pod�a ktor�ho je v�sledn� fenom�n sexu�lneho spr�vania orient�cie a identity determinovan� interakciou medzi biologick�mi, najm� genetick�m danos�ami indiv�dua a enviroment�lnymi, predov�etk�m psychosoci�lnymi vplyvmi, ktor� na neho p�sobia hlavne v takzvan�ch kritick�ch f�zach v�voja, medzi ktor�mi s� obzvl᚝ d�le�it� v�asn� detstvo a nesk�r puberta. Evolu�n� biol�govia, evolu�n� psychol�govia a psychiatri vo v�eobecnej rovine vyjadruj� v tvrden�, �e fenotypovo to jest navonok sa m��e prejavi� len to, �o je genotypovo, to jest z h�adiska genetickej determin�cie mo�n�. Nie v�etko, �o je genotypovo mo�n� sa mus� navonok prejavi�. U �loveka o tom v nezanedbate�nej miere rozhoduje jeho individu�lna psychosoci�lna sk�senos�. Ur�it� typ psychosoci�lnej stimul�cie sp���a alebo modifikuje zodpovedaj�ce geneticky preddeterminovan� mozgov� programy. R�zne typy psychosoci�lnej stimul�cie m��u pod�a toho najm� v kritick�ch f�zach v�voja mozgu vies� k diferentn�m odli�n�m fenotypom ment�lneho fungovania a to aj �o sa t�ka sexu�lnej orient�cie a identity. Po druh� k tomu citovan�mu argumentu �vodn�mu. Ned� sa akceptova� ani argument navrhovate�ov, �e s��asn� v�skumy lek�rskej vedy preukazuj� nemo�nos� zmeny homosexu�lnej orient�cie na heterosexu�lnu �i u� lie�en�m alebo in�m sp�sobom. Je pravdou, �e medzi predstavite�mi lek�rskej vedy nejestvuje v s��asnosti v�eobecne platn� konsenzus. Je pravdou i to, �e niektor� ve�mi vplyvn� medic�nske in�tit�cie, napr�klad americk� psychiatrick� asoci�cia alebo Svetov� zdravotn�cka organiz�cia, zast�vaj� v s��asnosti sk�r odmietav� stanovisko vo�i mo�nostiam lie�by homosexuality, i ke� to stanovisko sa tak aspo� v n�znakoch medzi niektorymi vyznamnymi predstavite�mi t�chto in�tit�cii za��na meni�. M��em potom podrobnej�ie ak treba poveda�. Je v�ak pravdou i to, �e jestvuj� in� v�znamn� in�tit�cie, napr. v Spojen�ch �t�toch americk�ch, to je National Asociacion for Inschearch and Terapy of Homosexuality, ktor� maj� opa�n� stanovisko, toti�, �e homosexualita sa lie�i� v ur�it�ch pr�padoch d�. Predov�etk�m v pr�padoch takzvanej egodist�nnej homosexuality, pri ktorej je homosexu�lny jedinec nespokojn� so svojou sexu�lnou orient�ciou a tr�pi sa �ou. A tam pr�ve m��e by� lie�ba ve�mi �spe�n�. Odmietanie lie�by zo strany potenci�lnych terapeutov tak vedie k zvl�tnemu typu diskrimin�cie men�iny v men�ine, ba mo�no v��iny v men�ine. Lebo sa pomoc odmieta i t�m, ktor� sa jej do�aduj� a u ktor�ch by mohla by� �spe�n�. Ji�� Hromada, prezident SOHO, �o je Zdru�enie organiz�ci� homosexu�lnych ob�anov v �eskej republike v �vodu ku homof�lnej, mus�m poveda� knihe Ji��ho Famela, jej hist�rie, okrem in�ho p�e: "V roku 1993 bola v�aka n�mu �siliu homosexualita vy�at� zo zoznamu chor�b, (presnej�ie by mal uvies� por�ch) a preru�� sa akejko�vek lie�by a v�skumy zameran� na zmenu homosexu�lnej orient�cie." D�vam re�n�cku ot�zku. Nie je tak�to pr�stup tie� istou formou tabuiz�cie homosexuality, i ke� inou formou ne� t�, ktor� spom�naj� predkladatelia v n�vrhu z�kona v d�vodovej spr�ve. Po�me teraz k meritu veci. Predložen� n�vrh z�kona ustanovuje nov� pr�vny in�tit�t pre s�žitie homosexu�lnych p�rov analogicky k pr�vnemu in�tit�tu manželstva. Tento nov� pr�vny in�tit�t pomen�va ako životn� partnerstvo dvoch os�b rovnak�ho pohlavia alebo skr�tene životn� partnerstvo. Životn� partnerstvo pritom n�vrh z�kona definuje sp�sobom, ktor� partnerom vymedzuje rovnak�, presnej�ie takmer rovnak� pr�va a povinnosti ako man�elovi. Vo v�eobecnej �asti d�vodovej spr�vy t�to skuto�nos� stru�ne vyjadruje napr�klad t�to veta, citujem: "Aj ke� n�vrh z�kona prizn�va gayom a lesbick�m p�rom pr�va a povinnosti prizn�van� heterosexu�lnym man�elom, treba zd�razni�, �e ich nijak�m sp�sobom neopr�v�uje na adopciu det�, umel� oplodnenie, �i cirkevn� sob�." To je t� odli�nos� v tej druhej �asti. O tom, �i ich naozaj nijak�m sp�sobom neupravuje, by sa ale dalo mysl�m diskutova�. V inom kontexte by sa dalo poveda�, �e pr�vny in�tit�t navrhovan�ho �ivotn�ho partnerstva z�rove� nepriamo redefinuje doteraj�ie ch�panie rodiny a vymedzuje ak�si alternat�vnu formu rodiny. V tejto spojitosti mo�no citova� napr�klad vetu v osobitnej �asti d�vodovej spr�vy, kde sa pri �l. 28 uv�dza, citujem: "�ivotn� partnerstvo predstavuje pevn� a trval� �ivotn� spolo�enstvo, ktor� tvor� ur�it� typ rodiny." Pozrime sa teraz na probl�m z poh�adu �stavy Slovenskej republiky, konkr�tne i �l. 41 ods. 1, pod�a ktor�ho je man�elstvo spolo�enstvom mu�a a �eny a je pod osobitnou ochranou �stavy. To zna��, �e jestvuje rozdiel medzi pr�vami, ktor� sa prizn�vaj� ka�d�mu a v�hodami a povinnos�ami, ktor� sa prizn�vaj� len niektor�m v tomto pr�pade man�elom. Ak� s� teda d�vody, pre ktor� dost�va z �stavy a in�ch z�konov man�elsk� p�r tak� �i onak� v�hody, pr�padne i povinnosti. Ur�ite to nie je v prvom rade preto, �e je heterosexu�lnym zv�zkom, ale preto, �e pln� nenahradite�n� �lohu spolo�nosti a tou je plodenie a v�chova det�. Tr�fam si dokonca tvrdi�, �e prim�rnym a najprirodzenej��m zmyslom man�elstva nie je l�ska medzi man�elmi, ale pr�ve plodenie a v�chova det�. V tomto zmysle je l�ska medzi man�elmi a� d�vodom sekund�rnym, lebo tam, kde sa man�elia maj� radi s� vo v�eobecnosti lep�ie podmienky na plodenie, najm� na v�chovu det�. Toto tvrdenie na prirodzen� biologick� a soci�lne argumenty. Bez plodenia det� by toti� �udsk� spolo�enstvo prestalo biologicky existova�. V�chova det� je u �udsk�ho druhu tie� nevyhnutn�, lebo na rozdiel od ostatn�ch �ivo��chov prich�dza �udsk� ml��a na svet enormne nezrel� a to pr�ve preto, �e je �udsk�m ml��a�om. Evol�cia �udsk�ho mozgu toti� dosiahla tak� extr�mny stupe� a to aj vo ve�kosti mozgu, �e �udsk� ml��at� sa rodia po 9. mesiacoch matkinej gravidity, nie preto, �e by boli zrel�, na to potrebuj� e�te pribli�ne 2 desa�ro�ia, ale preto, �e je to krajinn� mo�nos�, kedy e�te m��e prejs� hlavi�ka die�a�a cez p�rodn� cesty. Preto e�te dlho po naroden� potrebuje �lovek rodi�ovsk� starostlivos�, opateru, v�chovu a vzory. Nepochybne takto sa rodina zalo�en� na heterosexu�lnom man�elstve stala z�kladnou bunkou �udsk�ho spoluna��vania, �o navy�e e�te dotv�raj� a doformulov�vaj� tradi�n� a �spe�n� mor�lno-kult�rne syst�my tej ktorej spolo�nosti. Rodi�ia svoje deti na svet nielen priv�dzaj�, ale obetuj� im aj svoj �as, finan�n� prostriedky, n�mahu, ba nezriedka i svoje zdravie a obzvl᚝ matky aj svoju kari�ru. Preto spolo�nos� tak�to rodinu a jej z�kladn� predpoklad toti� heterosexu�lne man�elstvo podporuje a poskytuje im ur�it� privil�gia. Nevid�m v�ak d�vod, pre�o by tak�to privil�gia mala spolo�nos� poskytova� in�m form�m p�rov�ho s��itia ak�m by pod�a navrhovan�ho z�kona malo by� �ivotn� partnerstvo dvoch os�b rovnak�ho pohlavia. Bolo by nespr�vne d�va� tak�to privil�gia niekomu, kto u� z povahy svojej orient�cie a samotnej defin�cie �ivotn�ho partnerstva nie je schopn� spom�nan� funkcie rodiny naozaj plni�. Zna�ilo by to vyvodzova� rovnak� n�sledky z nerovnak�ch predpokladov. Nespr�vnos� tak�hoto pr�stupu e�te pod�iarkuje skuto�nos�, �e v s��asnej postmodernej civiliz�cii sa hodnoty rodiny a rodinn�ho �ivota dost�vaj� do ur�itej, pod�a mojej mienky predov�etk�m ideologick�m artefaktmi sp�sobenej kr�zy. Sved�ia o tom tak� okolnosti a fakty ako je st�le narastaj�ci pokles sob�nosti, vzostup rozvodovosti, po�et det� naroden�ch mimo man�elstva, pokles p�rodnosti, no najm� tak� doslova prepad �hrnnej plodnosti obyvate�stva, �e hroz� a� riziko akejsi v �vodzovk�ch demografickej samovra�dy popul�cie. Ak som pou�il v�raz ideologick�i artefakty, mal som na mysli t� �as� spolo�enskej mentality, ktor� okrem in�ho uva�uje alebo kalkuluje s tak�mi �i onak�mi alternat�vnymi formami rodiny, ktor� m� tendeneciu absolutizova� hodnotu sexu a sexuality, ktor� prahne za slas�ami a nech�pe, �e emo�n� bilancovanie �loveka predpoklad� nevyhnutn� utrpenie a odriekanie, ktor� m� tendenciu vym���a� a presadzova� st�le nov�ie a pochybnej�ie �udsk� pr�va. Najnov��m hitom je takzvan� pr�vo die�a�a nenarodi� sa at�. Do r�mca tohto typu mentality pod�a v�etk�ho spad� aj argument�cia v prospech prijatia navrhovan�ho z�kona o �ivotnom partnerstve. Na za�iatku s��asn�ch prejavov kr�zy rodiny je nepochybne alebo zrejm� soci�lnoin�inieska te�ria, �e man�elstvo a rodi�ovstvo je v rozhoduj�cej miere iba produktom spolo�ensky akceptovan�ch soci�lnych modelov. Tieto modely sa v�ak st�le a nevyhnutne menia. Z toho vznikol n�zor, �e man�elstvo je iba vlastne iba zmluvou, ktor� uzatv�ra man�el s man�elkou a obidvaja so �t�tom. Z tohto n�zoru je pod�a mojej mienky odvoden� i navrhovan� z�kon o �ivotnom partnerstve. Ak sa teda budeme rozhodova� o �al�om osude predkladan�ho n�vrhu z�kona, uvedomme si, �e pritom nejde o dilemu miery tolerancie verzus netolerancie vo�i homosexu�lnym jedincom. To je probl�m in�ho druhu a odpove� na� by ka�d�mu hum�nne c�tiacemu indiv�du mala by� jasn�. Na�a dilema spo��va v tom �i prijmeme predpoklad, �e man�elstvo je iba zmluvou dvoch �ud�, ktor� sleduj� predov�etk�m svoje vlastn� ciele a z�ujmy, alebo predpoklad, �e man�elstvo je biologicky, psychologicky a soci�lne prirodzen�m zv�zkom dvoch �ud�, ktor� potenci�lne m��u vytvori� rodinu, kde minulos� predstavuj� prarodi�ia, pr�tomnos� man�elia a bud�cnos� deti, kde sa teda zachov�va kontinuita pokolen� a tak vytv�raj� komunitu, ktor� nadnesene povedan� m��e u�ini� vlastn� n�rod, alebo i cel� �udstvo nesmrte�n�m. Z tohto poh�adu pod�a mojej mienky neexistuje nijak� v�ny d�vod, alebo d�vod naozaj hodn� zrete�a, ktor� by mal spolo�nos� stimulova� k tomu, aby sa usilovala mocensk�mi, finan�n�mi alebo in�mi stimulmi ovplyv�ova� stabilitu vz�ahov v navrhovanej pr�vnej in�tit�cii �ivotn�ho partnerstva dvoch os�b rovnak�ho pohlavia iba preto, �e sa v istej chv�li mali radi. Navrhovate�mi prezentovan� d�vody tak�ho typu, ako je o�ak�van� zlep�enie prevencie pohlavne prenosn�ch chor�b najm� HIV patr� pod�a mojej mienky do kateg�ri� tak�ch opatren�, ako je rie�enie probl�mu zne�isten�ho �ivotn�ho prostredia, najm� ovzdu�ia t�m, �e sa nariadi ohrozen�m �u�om pou��vanie plynov�ch masiek. Vernos� je toti� zalo�en� na �plne in�ch hodnot�ch, ako je �radn� papier. Len troma odbo�kami ve�mi stru�n�mi zareagujem na to �o odznelo zo strany predkladate�a tu v rozprave. Mysl�m, �e tie 4 %, ktor� sa uv�dzaj�, �o by teda u n�s predstavovalo 250 000 ob�anov je strie�anie do vzduchu ��siel, ktor� sa opiera o ist� dos� nekorektn� v�skumy, ktor� sa udiali v minulosti a nie u n�s. Len by som chcel pouk�za�, �e pod�a knihy, ktor� vy�la v roku 2000 v �eskej republike s n�zvom Sexu�ln� chov�ni v �esk� republice, ktorej autormi s� Peter Weiss, teda in� a Jaroslav Zv��ina, riadite� sexuologick�ho �stavu v Prahe a z�rove� poslanec �esk�ho parlamentu, ktor� bol jedn�m z predkladate�ov poslaneck�ho n�vrhu z�kona o registrovanom partnerstve, tak�e nikto nem��e pochybova�, alebo si myslie�, �e by bol predpojat� a skres�oval v�sledky, tak v tejto knihe presne na strane 96 je tabu�ka, ktor� sumarizuje percento v�skytu homosexuality, pri�om to del� tak, do troch kateg�rii. Heterosexu�lna orient�cia, potom homosexu�lna orient�cia a medzi t�m nejsem si jist, nejsem si jist�. Mus�m poveda�, �e jednozna�ne homosexu�lnej orient�cii sa tam prihl�silo v anonymnom dotazn�ku prieskumovou met�dou, mysl�m �e pomerne korektnou, sa tam prihl�silo 0,3 % popul�cie mu�skej a takisto �enskej, k �ensk�mu typu homosexuality. Neviem pre�o by na Slovensku to mal by� viac ako 10-n�sobok.

Nebudem sa teraz vyjadrova� k t�m dokumentom Eur�pskej �nie a z toho vypl�vaj�cim d�sledkom, mysl�m �e v�era na t�to t�mu bola pr�li� dlh� diskusia, aby sme si uvedomili aj ich z�zemie aj ich z�vesnos�. Na koniec by som e�te r�d spomenul term�n homof�bia, ktor� je ur�it�m zna�kovac�m term�nom, ale pod�a m�jho presved�enia tak ako sa s n�m stret�vam, ide sk�r o ur�it� orvelovsk� novore�, teda new speak a nie o seri�zne vyv�en� a definovan� a vymedzen� pojem.

Teda prijatie n�vrhu predložen�ho z�kona považujem, s�hrnne povedan�, alebo by som považoval za z�konn� in�titucionaliz�ciu istej formy, ke� u� nie individu�lnej, tak aspo� soci�lnej a aspo� potenci�lnej patol�gie. Navy�e je t�to in�titucionaliz�cia zalo�en� na viacer�ch neplatn�ch predpokladoch, a preto n�vrh z�kona ako celok pova�ujem za neakceptovate�n�. Vzh�adom na to, by som na z�ver chcel predlo�i� n�vrh, n�vrh uznesenia na uznesenie N�rodnej rady Slovenskej republiky tak�hoto znenia. N�rodn� rada Slovenskej republiky prij�ma uznesenie, �e v zmysle z�kona o rokovacom poriadku N�rodnej rady Slovenskej republiky � 73 bod c) p�sm. d) nebude pokra�ova� v rokovan� o predmetnom n�vrhu z�kona, tla� 1218. �akujem za pozornos�.

�akujem, p�n poslanec, za va�e vyst�penie v rozprave. Jedna faktick� pozn�mka, nie. Tak�e posledn� p�somne prihl�sen� bola pani poslanky�a Kelto�ov�. Pani poslanky�a m�te slovo. P�n poslanec M�ric sa hl�si do rozpravy �stne. Presta� telefonova�, p�n poslanec, lebo pou�ijeme � rokovacieho poriadku aj s pr�slu�nou pokutou a dovol�me ti sem len pr�s� hlasova�. Nech sa p��i.

�akujem za slovo, p�n predsedaj�ci. V�en� N�rodn� rada, v�en� p�n minister, kolegyne, kolegovia. Ke�e m�j predre�n�k, mysl�m si, ve�mi detailne a odborne vy�erpal tematiku, dovo�te, aby som sa vyjadrila len k tej �asti predkladan�ho n�vrhu, ktor� sa odvol�va na Radu Eur�py, na medzin�rodn� konvencie. Nie�o o tej problematike viem a dovolila som si prinies� predkladate�om posledn� spr�vu Rady Eur�py o situ�cii lesbi�iek a geyov v �lensk�ch krajin�ch Rady Eur�py. Aby sme tu zbyto�ne nevytv�rali m�ty o tom, ako v�etko v tej Eur�pe tu funguje na prospech tejto skupiny, o ktorej nechcem hovori�, samozrejme, zneva�uj�co, je to 4 % popul�cie, maj� svoje probl�my, ale dovo�te aby som aj im, ak s� tu pr�tomn�, aj novin�rom aj v�m predostrela spr�vu Rady Eur�py o situ�cii t�chto skup�n v �lensk�ch krajin�ch a z�rove� aj odpor��ania Rady Eur�py ako legislat�vne, lebo je to parlamentn� zhroma�denie, my sme ako �lenovia parlamentu v deleg�cii N�rodnej rady v �trasburgu, ako jednotliv� �t�ty legislat�vne rie�ia tento probl�m s v���m, men��m �spechom, ale mysl�m si, �e ak teda hovor�me o medzin�rodnej situ�cii tak treba hovori� konzekventne.

T�to spr�va bola vypracovan� V�borom pre pr�vne z�le�itosti a �udsk� pr�va a zhodou okolnost� spravodajcom bol p�n Csaba Tabajdy z Ma�arska, ktor� patr� k socialistom. �i�e, aby ste si uvedomili, �e nepredn�am spr�vu konzervat�vneho politika, ale predn�am spr�vu socialistu. Predov�etk�m v Rade Eur�py bolo uskuto�nen�ch nieko�ko tzv. h�ringov alebo stretnut� s organiz�ciami geyov a lesbi�iek na z�klade ktor�ch potom spom�nan� v�bor pre pr�vne z�le�itosti a pre �udsk� pr�va vypracoval aj t�to spr�vu. Nebudem ��ta� cel� spr�vu, je to v angli�tine, je to k dispoz�cii, ale chcem poveda� len z�very a potom mo�n� odpor��ania pre n�s, pre slovensk� parlament.

Predov�etk�m sa urobila dos� h�bkov� anal�za ak�m sp�sobom sa uplat�uje, alebo neuplat�uje, alebo sa pripravuje tzv. antidiskrimina�n� legislat�va v �lensk�ch krajin�ch Rady Eur�py. Je zauj�mav�, �e napr�klad v �panielsku a v Slovinsku prijali tzv. antidiskrimina�n� legislat�vu na z�klade sexu�lnej orient�cie. Pozor, to nie je z�kon o registrovanom partnerstve. V �om spo��val pr�stup z�konodarcov, alebo postup metodika z�konodarcov pri pr�prave antidiskrimina�nej legislat�vy na z�klade sexu�lnej orient�cie. Predov�etk�m �lensk� krajiny, niektor� to u� urobili, niektor� nie boli vyzvan� Radou Eur�py, aby odstr�nili zo svojich trestn�ch z�konov, trestn�ch poriadkov, trestn� sankcie za sexu�lnu homosexu�lnu orient�ciu. Mysl�m si, kolegyne, kolegovia, �e toto nie je n� pr�pad, n� trestn� poriadok tak�to trestn� postihy nepozn�. Toto odpor��a Rada Eur�py ako krok �. 1.

Po druh� odpor��a �lensk�m krajin�m, aby zmenili svoju legislat�vu v tom smere, �e sa ur�� jednotn� vekov� hranica pre mo�n� homosexu�lne p�ry. Neviem o tom, �e by sme mali s t�mto nejak� probl�m, alebo �e by sa to nejak�m sp�sobom rie�ilo inak.

Po tretie navrhuje alebo vyz�va �lensk� krajiny Rady Eur�py, aby prijali opatrenia na z�kaz diskrimin�cie najm� v pr�stupe ku zamestnanosti s oh�adom na sexu�lnu orient�ciu. Ja chcem upozorni� predkladate�a, hovorila som to u� viackr�t, �e ak naozaj maj� inform�cie, overen� inform�cie, �e sa dej� tak� pr�pady, �e z titulu sexu�lnej orient�cie maj� s�a�en� pr�stup k zamestnaniu. Aj teraz m�me na p�de N�rodnej rady 2 alebo 3 novely Z�konn�ka pr�ce. Ja navrhujem v � 13 nov�ho Z�konn�ka pr�ce, ktor� hovor� o z�kaze diskrimin�cie, aby pri�lo s tak�mto n�vrhom. Bude to v s�lade s odpor��aniami Rady Eur�py. N�rodn� rada rozhodne, toto považujem za konkr�tny a zmyslupln� krok.

Po �tvrt� Rada Eur�py odpor��a do konca, aby homosexu�lna orient�cia bola d�vodom pre udelenie azylov�ho pr�va. Ak jeden z partnerov je prenasledovan� vo svojej domovskej krajine tak ten druh� partner �ij�ci v niektorej z �lensk�ch kraj�n by bol d�vodom pre udelenie azylu aj toho �al�ieho partnera.

A po piate na z�klade takto prijat�ch legislat�vnych krokov navrhuje, aby sa �lensk� krajiny zaoberali my�lienkou o celkovom z�kone o registrovanom partnerstve. Ja si mysl�m, �e v�etky tieto kroky s� rozumn�, d� sa o nich diskutova�, mysl�m si takisto �e my by sme mali a v tomto pr�pade vy��tam koali�n�m poslancom, ktor� pripravovali, mimochodom v� kolega z SD� bol hlavn�m autorom novely �stavy, mali ste sa aspo� pok�si� o to, ak to mysl�te so v�etkou v�nos�ou vo�i tejto skupine os�b pri novele �stavy vo febru�ri minul�ho roka dosta� do spom�nan�ho �l�nku 41 ods. 1 �stavy dosta� tam ochranu nielen man�elstva, rodi�ovstva a rodiny, ale aj registrovan�ho partnerstva. Ak by sa to bolo podarilo dosta� do �stavy, pochopite�ne, �e v�etky tieto �al�ie kroky o ktor�ch som hovorila v t�ch tzv. vykon�vac�ch predpisoch, �i je to Z�kon o rodine, �i s� to da�ov� predpisy a �al�ie, o ktor�ch vy hovor�te, tak by boli u� odvoden� a mali by podporu v �stave, ale, �ia�, toto sa nestalo. �i�e ja pova�ujem z va�ej strany, p�n poslanec, va�u snahu za �primn�, ja si oce�ujem aj va�u legislat�vnu pr�cu, aj �as, ktor� ste vynalo�ili, ale hovor�m so v�etkou zodpovednos�ou, zrejme sk�senosti �lensk�ch kraj�n Rady Eur�py a Eur�pskej �nie hovoria o nie�om inom. Hovoria o s�rii postupn�ch krokov, o zmene vedomia spolo�nosti, o konsenze jednotliv�ch politick�ch relevantn�ch s�l a v z�vere, ak to mysl�te naozaj �primne, v z�vere by mohlo d�js� k spolo�nej dohode. Vy ste urobili presne opa�n� postup, tak�e z tohto d�vodu klub HZDS nepodpor� tento n�vrh.

�akujem pani poslanky�a. S� to v�etko poslanci a poslankyne, ktor� sa chc� prihl�si� do rozpravy �stne? Alebo s� tam aj faktick� pozn�mky k vyst�peniu pani poslankyne Kelto�ovej. Faktick� jedna, pani poslanky�a Angelovi�ov�, nech sa p��i. P�n poslanec Hofbauer druh�. Pani poslanky�a Mu�kov�, nie. Pros�m, tak dvaja p�ni poslanci s faktickou pozn�mkou. Kon��m mo�nos� �al��ch. Pros�m.

�akujem pekne za slovo. V�en� p�n predsedaj�ci, v�en� N�rodn� rada, ja len by som chcela doplni� tie� vyst�penie pani poslankyne Kelto�ovej, ke�e som tie� �lenkou Rady Eur�py. V septembri na parlamentnom zhroma�den�, Parlamentn� zhroma�denie alebo Rada Eur�py vyzvala svoje �lensk� �t�ty, aby v n�rodn�ch trestn�ch z�konoch tak ako ste predniesli, ale vyzvala, aby ofici�lne uznali �ivotn� partnerstv� os�b rovnakej pohlavnej orient�cie. A tie� odmietlo n�vrh, aby homosexu�lnym p�rom bola umo�nen� adopcia det�. Ja som uv�tala pr�ve n�vrh skupiny poslancov, aby o tomto probl�me sa diskutovalo aj na p�de parlamentu, preto�e je to po�iadavka ur�itej skupiny ob�anov rovnakej pohlavnej orient�cie. E�te v roku 2000 sa uskuto�nila konferencie na t�to t�mu pod z�titou pr�ve p�na prezidenta Schustera a podpredsedu vl�dy P�la Cs�kyho. To znamen�, �e s� tu ur�it� po�iadavky, treba o nich diskutova� a je �isto len na n�s ak� mieru zvol�me na ich akcept�ciu. �akujem pekne.

�akujem. P�n poslanec Hofbauer, nech sa p��i. Mikrof�n, nech sa p��i.

R�d by som naviazal na pani poslanky�u Kelto�ov� dvomi momentmi. T�m prv�m je princ�p antidiskrimin�cie, ktor� sa uplat�uje �spe�ne v �kandin�vskych �t�toch. Tam vo viacer�ch �t�toch s� dokonca ombudsmani, ktor� maj� konkr�tnu problematiku sledovania antidiskrimin�cie homosexu�lnych p�rov, �i u� lesbick�ch alebo mu�sk�ch homosexu�lnych. Ale to sa udiava t�to ochrana ich pr�v na tej b�ze, ako tu uv�dzala pani poslanky�a Kelto�ov�. �i�e to je nie�o �plne in�. A druh� pozn�mku by som uviedol v s�vislosti s trestn�m pr�vom e�te z �ias socializmu, ke� homosexualita bola trestn�. �i�e kto udal homosexu�lny p�r alebo ktor�hoko�vek z partnerov homosexuality, tak to vlastne bolo trestne st�han�. A zauj�mav� situ�cia, �e nikto nebol st�han�. Pre�o, no nikto nikoho neudal. To znamen�, �e spolo�ensk� miera vedomia a akcept�cie, �e to je civiln� z�le�itos� ka�d�ho bola tak�, �e vlastne nenap��a sa hypot�za predkladate�a tohoto z�kona po �tlaku tak�chto jedincov alebo p�rov. �i�e spolo�nos� po 40 rokov to vlastne nevn�mala ako trestn� �in a v�bec to nebolo st�han� a na z�klade toho vlastne trestnos� tejto skuto�nosti sa vy�ala z trestn�ho pr�va, aspo� u n�s za socializmu v �eskoslovensku. Tak�e tie hr�zostra�n� historky o tom ako s� homosexu�lni jedinci st�han� jednoducho sa nezakladaj� na skuto�nosti. To je nesporn� fakt.

�akujem p�n poslanec. Pros�m, kto sa chce e�te pani poslanky�a Kelto�ov� samozrejme m� mo�nos� sa vyjadri�. Nech sa p��i.

K prvej faktickej by som chcela poveda� len to�ko, �e ja som hovorila presne o syst�me postupn�ch krokov pani poslanky�a, ktory potom m��e vy�sti� do n�vrhu z�kona o registrovanom partnerstve, do antidiskrimina�n�ho z�kona, �oko�vek. Ale je tu metodika ak�m sp�sobom Rada Eur�py na toto reaguje. To je moja prv� pozn�mka.

Moja druh� pozn�mka je, m�m tu tak isto z Rady Eur�py materi�l, ktor� hovor� o tom, �e za posledn�ch desa� rokov vo Ve�kej Brit�nie napr�klad 600 mu�ov bolo vyl��en�ch z arm�dnej slu�by z titulu homosexu�lnej orient�cie. S� �tyri zn�me kauzy pre Eur�pskych s�dom pre �udsk� pr�va, kde vyhrali, vyhrali a v d�sledku toho za�ala sa vo ve�kej Brit�nii meni� legislat�va. Ja by som uv�tala, a teraz to hovor�m bez ir�nie, ja by som skuto�ne uv�tala konkr�tne d�kazy diskrimin�cie, ja by som uv�tala �i pracovnej, �i inej z titulu orient�cie. Lebo zatia� hovor�me len vo v�sostne teoretickej rovine a ke� to dok�zali vo Ve�kej Brit�nii pred Strassbursk�m s�dom ja nevid�m probl�m, len ned� sa to robi� skokmi a ned� sa to natla�i� obyvate�stvu nasilu ako hlavn� nosn� t�ma. Ja uzn�vam, �e socialisti maj� svoju agendu, ale na druhej strane nie v�etci socialisti. Vypl�va to aj z tejto spr�vy �aba �abajdyho.

Kto sa chce e�te prihl�si� okrem t�ch, ktor� s� na svetelnej tabuli do rozpravy �stne. Nech sa p��i. Nikto, tak�e uzatv�ram mo�nos� prihl�si� sa do rozpravy �stne a v rozprave vyst�pia v porad� p�n poslanec Moric, Mu�kov�, Budaj, Drobn�, na�i p�ni poslanci a poslankyne. Ako prv� p�n poslanec Moric. Nech sa p��i.

V�žen� p�n predsedaj�ci, v�žen� p�n minister, kolegyne a kolegovia, na za�iatok mi dovo�te tri pozn�mky. Bolo tu povedan�, �e probl�mu, ktor� tu prerokov�vame sa ujala gener�cia mlad�ch politikov. Ner�d by som, aby sa to takto zov�eobec�ovalo, preto�e za mlad�ch politikov pova�ujem napr�klad aj p�na poslanca �ept�ka, Mur�nskeho a �al��ch a t� sa tohto probl�mu neujali. To je prv� pozn�mka. Druh� pozn�mka. Bolo tu povedan�, �e p�nom predkladate�om, �e deti homosexu�lov s� rovnako ��astn� ako deti heterosexu�lov. Ak porovn�va bohat� rodinu homosexu�la s t�mi de�mi, ktor� dnes kradn� po poliach na pokyn heterosexu�lnych rodi�ov, pr�padne ak ich porovn�va s t�mi de�mi, ktor� do nemocnice doniesli omrznut�, ak ur�ite deti homosexu�lov s� ��astnej�ie. A tretia pozn�mka, tu by som chcel citova� p�na poslanca Mur�nskeho, ktor� sa zaober� chrob�kmi a p�tal som sa, �e �i aj medzi chrob�kmi s� takto �udne sexu�lne orientovan� chrob�ci a on mi povedal, �e nie. A keby boli, tak chroba�ia spolo�nos� by ich vyk�zala na okraj na svoj okraj. A teraz k veci.

Poslaneck� n�vrh z�kona o �ivotnom partnerstve dvoch os�b rovnak�ho pohlavia a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov ma pri ��tan� v�eobecnej �asti d�vodovej spr�vy prin�til sa zamyslie� nad istou skuto�nos�ou, ktor� z neho pod�a predkladate�ov vypl�va a to, �e sme sn�� jedin� parlament v Eur�pe, ktor� s�stavne a systematicky rie�i probl�my men��n na vlastnom �zem�. Predkladatelia n�vrhu toti� vo v�eobecnej �asti d�vodovej spr�vy pomenovali skupinu �ud�, ktor� s� sexu�lne inak orientovan� ako norm�lni za homosexu�lnu men�inu. E�te sme nedorie�ili ani probl�my t�kaj�ce sa z�kona s�visiaceho s ma�arskou men�inou a u� sa zaober�me s n�vrhom z�kona o uzatv�ran� partnerstiev homosexu�lnej men�iny. Predkladatelia n�vrhu z�kona sa odvol�vaj� na platn� �stavu Slovenskej republiky. V �tvrtom diely �stavy sa v�ak doslovne uv�dza nasledovne. Citujem: "Pr�va n�rodnostn�ch men��n a etnick�ch skup�n," nikde sa nedefinuje, nikde nedefinuje homosexu�lov ako men�inu. Ob�vam sa, �e sa tu v kr�tkom �ase vytvor� aj futbalov� men�ina, hokejov� men�ina a potom v Bratislave bude hra� futbal bratislavsk� futbalov� men�ina proti trnavskej futbalovej men�ine. �alej je uveden� od�vodnenie, ktor� sa opiera o �l�nok 1 �stavy, ktor� hovor� o demokracie pr�ve a slobode. Obmedzenie homosexu�lne orientovan�ch �ud� obmedzuje homosexu�lne orientovan�ch �ud� nejak�m sp�sobom n� �t�t? Mysl�m si, �e v�bec nie a� na to, �e ja ich niekedy nazvem buzerantami a to je v�etko. Mysl�m si, �e im poskytuje rovnak� pr�va a uklad� rovnak� povinnosti ako aj ostatn�m obyvate�om krajiny. S ��m nie s� spokojn� je to, �e nem��u leg�lne uzatv�ra� tzv. registrovan� partnerstvo. Ku kritike ma vyprovokovala skuto�nos�, �e v n�vrhu tohto z�kona sa registrovan� partnerstvo d�va do priameho porovnania s man�elstvom. Jeden akt�vny homosexu�l pred ned�vnom nap�sal. Bojujte za man�elstvo os�b rovnak�ho pohlavia jeho v�hody. Ke� to dosiahnete, preme�te cel� defin�ciu man�elstva, aby sme mohli po�adova� pr�vo na sob� nie preto, �e m�me radi mor�lne hodnoty spolo�nosti, ale preto, �e chceme radik�lne zmeni� pojem man�elstvo. Man�elstvo je m�tus a zastaral� z�le�itos�. Takto to menuje tento �chyln� �lovek. Toto hovoria aj in� sexu�lni ideol�govia. V��ina homosexu�lov v�ak nechce uzatvori� man�elstvo, nejde im o man�elstvo. Hovoria o partnerstve, �e je to pekn� a �e sa z toho daj� �a�i� ur�it� finan�n� v�hody, ale man�elstvo nechc�.

V�en� d�my, v�en� p�ni, nechcem nikoho urazi�, ale predkladatelia z�kona alebo chcem urazi�, ale predkladatelia z�kona dehonestuj� tak�mto sp�sobom z�kladn� bunku �t�tu a tou je rodina. Poslan�m rodiny je ma� deti, stara� sa o ne a vychov�va� ich. Iste�e s� rodiny, kde deti nie s�. Existuj�, s� mnoh� �asto nepredv�dan� okolnosti, ktor� t�, ktor� vstupuj� do man�elsk�ho zv�zku naozaj nepredv�daj�. V pr�pade registrovan�ho partnerstva ako predkladatelia pomen�vaj� v�ak dopredu predur�en�, �e tak�to zv�zok pohlavne rovnako orientovan�ch �ud� deti nikdy ma� nebude. �ena so �enou a mu� s mu�om nem��u ma� die�a aj keby ako chceli. Preto ma zar�aj� niektor� konkr�tne body, tak ve�a vec� neviem p�n kolega, ale toto je ist�. Preto ma zar�aj� niektor� konkr�tne body k n�vrhu tohto z�kona. Hlava 2 � 16 ods. 2, ktor� hovor� o pr�vach a povinnostiach �ivotn�ch partnerov k malolet�mu die�a�u. O akom maloletom die�ati je v tomto pr�pade re�. Z �oho vzi�lo to malolet� die�a. Nemalo z �oho vz�s�. Rovnako sa v �l�nku 21 odsek 3 uv�dza citujem: "Do druhej skupiny patria s�rodenci, deti man�ela, deti �ivotn�ho partnera" at�. V�ak toto je zvr�ten�, to sa ide norm�lne na vracanie �loveku z toho. No ak sa niekto poklad� za homosexu�lne orientovan�ho, rozhodne nem��e splodi� potomka, u� som to povedal. Vo v�eobecnej �asti d�vodovej spr�vy sa uv�dza citujem: "Homosexu�lne p�ry sa nejak�m sp�sobom neopr�v�uj� na adopciu det�." Na druhej strane v�ak �l�nok 1 � 27 a �l�nok 3 d�va mo�nos� jedn�mu zo �ivotn�ch partnerov osvoji� si die�a druh�ho zo �ivotn�ch partnerov. Doslova sa v n�vrhu z�kona pohr�va s lopti�kou ako s lopti�kou s pojmom die�a, a nielen s pojmom die�a, ale zd� sa mi, �e aj s die�a�om samotn�m. Raz ho ma� nem��e kv�li sexu�lnej orient�cii, potom ho m�. V jednom pr�pade si ho nem��e osvoji�, ale partnerovo die�a m��e ma�. Pova�ujem to za nenorm�lnu interpret�ciu k de�om, ktor� by mali by� zo z�kona by� takto z�konne a nez�konne opatrovan�. Tento nielen slovn� hazard by v�ak mohol by� ne��astn�m krokom k tomu, �omu sa v odborn�ch kruhoch hovor� pedof�lia. �tatistiky ukazuj�, �e pedof�lia a homosexuality s� prepojen�. Z r�znych prieskumov vypl�va, �e a� 20 % homosexu�lov maj� pedof�lne kontakty. A u mnoh�ch homosexu�lov, ktor� sa norm�lne orientuj� na dospel�ch partnerov hr� pedof�lia v ich predstav�ch a fant�zi�ch. V hnut� za emancip�ciu homosexuality hrali pedofilovia v�dy v�znamn� �lohu. �chyln� sexu�lni dravci ��haj� na ml�de� od naj�tlej�ieho veku a sna�ia sa ho zasv�ti� do svojich prakt�k. Brutalita, n�silie na de�och a sexu�lne zneu��vanie det� s� st�le v���m a hrozivej��m probl�mom. Na�a spolo�nos� prijala pornografiu, prostit�ciu a homosexualitu d� sa poveda�, �e skoro s otvorenou n�ru�ou bez akejko�vek opoz�cie. Dnes hovor�me o registrovanom partnerstve, o pr�vach det�, napr�klad pr�vo zvoli� si n�hradn�ch rodi�ov a zajtra m��e by� legaliz�cia sexu�lneho spolu�itia det� a dospel�ch. Uvediem niektor� �tatistick� ukazovatele v�voja homosexuality. E�te v roku 1952 bola homosexualita pod�a diagnosticko-�tatistickej pr�ru�ky americk�ch psychiatrov, ktorej sa hovor� aj biblia psychiatrov, pova�ovan� za sociopatick� �chylku, preto�e i�lo o zneu��vanie partnera na homosexu�lny styk. V roku 1968 bola diagn�za homosexualita. Nechcem odbo�ova� od prerokov�vanej t�my, vych�dzam len z n�vrhu z�kona, kde sa opakujem, prehadzuje slovo die�a. Uva�ujem vylo�ene v teoretickej podobe s odkazom na n�vrh z�kona. V ka�dom pr�pade je tento n�vrh z�kona v rozpore so z�konom o rodine. Nem��e niekto vytv�ra� rodinu, ak dopredu vie, �e ju vytvori� nem��e. Ak ju vytvoril niekedy s partnerom opa�n�ho pohlavia, potom zas nem��e o sebe tvrdi�, �e je homosexu�l, ktor� je pod�a tohto v na�om �t�te n�ten� �i� s nezmyseln�m pocitom strachu a viny za nie�o za �o nem��e.

Rovnako sa v d�vodovej spr�ve uv�dza, �e je ot�zne �o priniesla homosexu�lnym p�rom demokracia. Ak niekto povie demokracia zneva�uje na akomko�vek princ�pe je to �bohos�. Aj v demokratickej spolo�nosti by predsa mali plati� z�kony a z�sady zvl᚝ ak sa jedn� o v�chovu det�, ktor� n�vrh tohto z�kona akoby �myselne staval na okraj.

A nakoniec mi dovo�te v�zvu z Internetu. V�zva rodi�om pedag�gom a cirkv�m je, bdejte a bu�te ostra�it�. Nedovo�te, aby sa va�e deti stali obe�ou mor�lnych experimentov, nezodpovedn�ch z�konodarcov, ambici�znych sexuol�gov, psychol�gov aj psychopatov a �al��ch odborn�kov, ktor�ch mor�lne hodnoty a n�zory na v�chovu sa l�ia od va�ich hodn�t.

�akujem, �e ste si ma vypo�uli.

�akujem p�n poslanec za va�e vyst�penie v rozprave.

Jedna faktick� pozn�mka, pani poslanky�a Kelto�ov�. Kon��m mo�nos� prihl�si� sa do �al��ch faktick�ch pozn�mok. Nech sa p��i.

�akujem za slovo.

Dovo�te, aby som doplnila p�na poslanca Morica. Znova zo spr�vy z Rady Eur�py, v ktorej sa kon�tatuje, �e vo v��ine eur�pskych kraj�n kde jeden z �lenov homosexu�lneho p�ru m� die�a z predch�dzaj�ceho vz�ahu alebo z man�elstva ten druh� nem� pr�vo in�titucionalizova� tento vz�ah vo�i die�a�u.

Z�rove� sa kon�tatuje, �e to sp�sobuje probl�my, samozrejme, pri n�v�tev�ch �koly alebo pri n�v�tev�ch lek�ra, ale napriek tomu v��ina �lensk�ch kraj�n Rady Eur�py tak�to pr�vo homosexu�lnemu p�ru ned�va. Vych�dza sa z toho, vych�dza sa z Charty pr�v die�a�a, �e z�ujem die�a�a je dominantn� nad v�etk�mi ostatn�mi z�ujmami.

Tak�e, chcela by som uvies� do pozornosti aj tieto sk�senosti. Rada Eur�py m� 43 �lensk�ch �t�tov vr�tane z�padnej Eur�py, ktor� je ve�mi liber�lna, ve�mi ve�korys� pokia� ide o registrovan� partnerstv� alebo spolu�itie r�znymi formami in�titucionalizovan�, ale v �iadnom pr�pade sa to nevz�ahuje na die�a z predch�dzaj�ce vz�ahu.

Skuto�ne ja nie som a� tak konzervat�vna ako p�n poslanec Moric. Mysl�m si, �e m� na to pr�vo, legit�mne pr�vo, aby takto vystupoval. Ale aby som vyv�ila toto moje kon�tatovanie treba poveda�, �e v tejto spr�ve sa hovor� aj o tom, �e vo vekovej skupine homosexu�lne orientovan�ch �ud� naj�astej�ie doch�dzalo vo veku 14 a� 16 rokov k pokusom o samovra�du, 40 % respondentov z jedn�ho prieskumu o tom hovorilo z �oho 8 % bolo dokonan�ch samovr�d.

Ja nechcem bagatelizova�, nechcem z�ah�ova� t�to situ�ciu tejto skupiny. Mysl�m si ale, �e treba urobi� cel� rad krokov pred t�m ako sa dostaneme ku komplexn�mu n�vrhu z�kona tak ako vy ste ho predložili.

P�n poslanec Moric.

�akujem pani kolegy�a Kelto�ov�.

Nem��eme by� v�etci rovnak�, vy ste s�ce menej konzervat�vna, ja som konzervat�vny, hlavne že sme obidvaja norm�lni.

Pani poslanky�a Mu�kov� m� slovo.

V�ženy p�n podpredseda, v�žen� N�rodn� rada, v�ženy p�n novy minister, v�tam v�s.

Po predch�dzaj�cich pokusoch homosexu�lnej men�iny, ktor� si takto sama hovor� dosta� na parlamentn� p�du t�mu sexu�lnej orient�cie a po n�slednej diskusii v parlamente som d�fala, �e aj t�to men�ina pochop�, �e u drvivej v��iny obyvate�stva t�to t�ma nen�jde pochopenie. Ve� dnes v �ase ke� v�eobecn� devast�cia, rast�ce ceny, nezamestnanos�, upadaj�ca �rove� �kolstva, zdravotn�ctva a rozh�ad v �al��ch oblastiach pusto�ivo dopadaj� na na�u spolo�nos� ob�ania o�ak�vaj�, �e sa parlament ak�tne bude zapodieva� tak�mi pr�vnymi normami, ktor� by vytv�rali ob�anom podmienky na d�stojnej�� �ivot ak� maj� teraz.

Povedzte matke, ktor� je v nemocnici, ktorej die�a po oper�cii kolena, ktor� mu vyberali klin nedaj� sanitku na odvoz, �e sa zaober�me touto pr�vnou normou. Alebo povedzte �tudentovi, ktor� �tuduje dia�kovo, plat� ve�k� peniaze na toto �t�dium a preto�e nem� peniaze na cestovn� mus� v da�di v zime stopova� ka�d� t��de�. Alebo povedzte polosirote, ktor� takisto dia�kovo �tuduje, ktorej matka krvopotne nazbierala peniaze na toto �t�dium a nem� n�rok pr�ve kv�li tomuto dia�kov�mu �t�diu na sirotsk�, �e preber�me tak�to pr�vnu normu.

Ni� z toho �o som hovorila, z t�chto probl�mov, ktor� som vy��ie spom�nala sa v tomto n�vrhu nerie�i. Naviac predkladatelia v d�vodovej spr�ve tvrdia, �e vraj n�vrh z�kona je v s�lade s �stavou Slovenskej republiky.

V�en� kolegovia, odpor��am v�m otvori� si �stavu a pre��ta� si hne� v preambule, �e ob�ania Slovenskej republiky zast�pen� poslancami sa na tomto z�kladnom dokumente n�ho �t�tu uzniesli v zmysle, to citujem, v zmysle Cyrilometodsk�ho duchovn�ho dedi�stva a historick�ho odkazu Ve�kej Moravy. A potom si, v�en� kolegovia, zoberte do r�k sv�t� p�smo, ktor� t�to sv�t� vierozsvescovia spr�stupnili na�im predkom v jazyku, ktor�mu vtedy �ud rozumel.

Opakujem, �e na znen� �stavy sme sa uzniesli v zmysle tohoto dedi�stva a preto si dovol�m tvrdi�, �e tento n�vrh nie je v s�lade s �stavou. Nakoniec ani so v�eraj�ou deklar�ciou N�rodnej rady.

K danej problematike sa tu už viedla dlh� diskusia a mohla by sa vies� najm� na z�klade dokumentov, ktor� poslali z organiz�cie INAKOS� �i sa to u� t�ka vroden�ch alebo z�skan�ch danost�, pocitov viny, atak�alej. Nebudem sa k t�mto probl�mom vyjadrova�. Moji predre�n�ci �iasto�ne tak urobili. T�to t�mu nech�m na odborn�koch, psychol�goch, lek�roch, k�azoch.

Chcem sa v�ak obr�ti� na inici�torov tohto n�vrhu na predstavite�ov Zdru�enia INAKOS�. Volaj� po tolerancii. Ak� je v�ak samotn� tolerantn� samotn� INAKOS�. V Novom �ase 6. 7. 2001 p�n Po�gaj povedal. Gejovia a lesbick� �eny aj na Slovensku po gener�cie ovplyv�uj� a vytv�raj� kult�ru, politiku, ekonomiku. Ak heterosexu�ly spoznaj�, �e ich ��tankov� vzor vlastenectva bol homosexu�l, �e ich n�rodn� budite�ka bola lesbick� �ena pochopia tragikomickos� parlamentn�ch krik���ov.

V rozhovore �alej povedal pre denn�k Nov� �as a �o poviete na to, �e aj �udov�t �t�r bol homosexu�l. Vy�krtneme ho preto z u�ebn�c dejepisu alebo sa o �t�rovi budeme u�i� a� na vysok�ch �kol�ch, aby sme neohrozili zdrav� v�voj det�, koniec cit�tu.

Pracovn�k z oblasti kult�ry a aktivista a spoluzakladate� iniciat�vy INAKOS� vo svojej tolerantnosti zjavne nie je schopn� pochopi� obe� ve�k�ho �loveka, ktor� prin�a na olt�r vlasti. Nech�pe, �e mu� zasv�tiac svoj �ivot vy��iemu cie�u napr�klad n�rodno-vlasteneck�mu boju sa m��e vzda� l�sky k milovanej �ene, zriec� sa rodinn�ho �ivota, aby sa mohol plne upriami� na svoje poslanie pre n�rod.

Na pochopenie takejto jasnej pravdy v�ak �lovek mus� by� schopn� ch�pa� ve�kos� druh�ho �loveka �o, bohu�ia�, �asto teraz zo �abej perspekt�vy dne�n�ho demoralizovan�ho sveta je pre mnoh�ch �loha nezvl�dnute�n�. V duchu zn�meho pr�slovia, pod�a seba s�dim teba, �lovek vid� cez svoju optiku cel� svet.

Tak� je teda t� tolerantnos�, ktor� �iadaj� tolerantnos� vo�i sebe �tok na n�rodn�ho velik�na. Mysl�m si, �e toto ohov�ranie je o to v��ie, �e �udov�t �t�r sa u�, �e ide o v�en�ho n�rodn�ho budite�a, ktor� sa po smrti nem��e pr�vnou cestou br�ni�. Ale nakoniec st�va sa v poslednom �ase m�dou �to�i� na m�tvych, ktor� sa nem��u br�ni�.

Mysl�m si, �e ak sa chce spolo�nos� zachova� mala by pomenova� veci pravdivo. A predo mnou to tu u� vlastne pomenoval p�n poslanec Rak�s, pani poslanky�a Kelto�ov�, s ktor�mi absol�tne s�hlas�m.

A preto aj sa prip�jam k n�vrhu p�na poslanca, aby tento n�vrh sa proste stiahol z rokovania N�rodnej rady.

�akujem za pozornos�.

�akujem.

Pani poslanky�a T�thov�, ako jedin� s faktickou pozn�mkou. A kon��m mo�nos� uplatni� �alej faktick� pozn�mky.

�akujem.

Mysl�m, �e pani poslanky�a Mu�kov� nazna�ila jednu vec. Inak orientovan�, sexu�lne inak orientovan� na Slovensku nie s� diskriminovan�. Mysl�m, �e e�te potrv� ur�it� �as, �e man�elsk� p�ry musia ma� ur�it� v�hody vo�i in�m p�rom, preto�e plnia jednu v�znamn� spolo�ensk� funkciu. A to je reprodukcia nov�ch gener�ci�. O tom niet diskusi�.

Tak�e, tieto ot�zky nemo�no kl�s� na rovinu, to je po prv�.

A po �al�ie, nemo�no hovori� o diskrimin�cii, preto�e tak z trestn�ho pr�va boli tieto ustanovenia vy�at� a je mo�n� vyu�i� v s��asnosti platn� legislat�vu na dosiahnutie t�ch cie�ov, ktor� sa akosi prezentuj�. Ale nie to je podstata �o chcem poveda�.

V�en�, aj pri legislat�ve mus� by� grad�cia spolo�ensk�ch z�ujmov. Dnes ke� pred nami stoj� ukon�enie volebn�ho obdobia a m�me tu to�ko legislat�vnych n�vrhov, ktor� maj� ekonomick� charakter treba ich rie�i� v z�ujme ekonomiky.

Ja som ve�mi smutn�, �e tento n�vrh sa dal do programu medzi prv� body rokovania. S� tam n�vrhy ove�a d�le�itej�ie. A dovo�te, aby som bola konkr�tna a prihriala si polievo�ku ako je n�hradn� v��ivn� na deti. A to d�me dozadu.

Tak ja, ako predkladate�ka s pani Mu�kovou sme sklaman�.

�alej v rozprave vyst�pi p�n poslanec Budaj.

V�en� p�n predsedaj�ci, v�en� d�my a p�ni, po v�eraj�ej rozprave je to u� druh� t�ma, pri ktorej sa potvrdzuje ako �aleko je Slovensko od s��asn�ch trendoch myslenia. Aj ke� tu zaiskria aj n�zory ve�mi hodnotn� zo strany konzervat�vnych poslancov ako ve�a je balastu a nejasnost�.

A aj to, �e s��asn� parlament je antiliber�lny a preto svoj pr�spevok budem adresova� iba t�m nieko�k�m, ktor� v tejto chv�li chc� po��va� a nem�m il�ziu o tom ako hlasovanie o n�vrhu p�na poslanca dopadne.

Predsa v�ak sme v istom �t�diu slovensk�ho h�adania hodn�t a nov� realita, ktor� vznik� okolo n�s aj v Eur�pe sa tak r�chle men� od genetick�ch experimentov cez spolo�ensk� vz�ahy, �e na�a podvy�iven� spolo�ensk� polemika a rozprava nest�ha ani t�my, ktor� v Eur�pe odznievali pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi.

No ale to zoberte len ako na okraj, ako pozn�mku alebo povzdychnutie na okraj, ktor� je neoddiskutovate�n�m faktom. Ako je to teda , idem k veci. Ako je to s probl�mom evidencie alebo registr�cie homosexu�lnych vz�ahov. Alebo za�nem e�te trochu viac k minulosti. Ako to asi vyzeralo v minulosti pri registr�cii a evidencii heterosexu�lnych vz�ahov.

V�skumy etnol�gov a antropol�gov zo za�iatku storo�ia Levy�trausa a �al��ch n�m uk�zali prv� raz skuto�n� �ivot pr�rodn�ch n�rodov v ich pravej podstate a s �smevom sme museli a s ist�m pobaven�m sledova� ako sme sa videli v zrkadle doby kamennej alebo praveku.

�no, vtedy neexistovala �iadna registr�cia ani n�bo�ensk�, ani ob�ianska sexu�lnych vz�ahov a znamenalo to obrovsk� promiskuitu a in� bizarn� javy.

Vysok� promiskuita sp�sobuje u t�chto n�rodov problematick� identifik�ciu rodiny a osudov� zaost�vanie. V�aka �omu napredovali viac n�rody, ktor� si heterosexu�lne vz�ahy usporiadali aj cirkevn�mi aj in�mi obradmi. A sna�ili sa udr�a� stabiln� man�elsk� p�r, preto�e bol �spe�nej�� pri v�voji spolo�nosti. Je to preuk�zate�n� nakoniec aj v Starom z�kone, kde n�jdeme z�znam, ale aj v in�ch ve�mi vz�cnych historick�ch dokumentoch, kde n�jdeme z�znam o myslen� vtedaj�ej doby a o tom, ako pozvo�na a ve�mi ne�ahko sa vyv�jalo myslenie od t�ch viacer�ch �ien a nejasn�ch man�elsk�ch vz�ahov k pevnej rodine dvoch partnerov.

Slovensk� zvyky, ktor� sprev�dzaj� dne�n� svadby, s� e�te tak�m mil�m pripomenut�m toho, pohansk�ch zvykov, ktor� mali vytvori� jasn� identifik�ciu, povedal by som, registr�ciu heterosexu�lneho partnerstva. Nevestu povodia po celej dedine a tak tie zvyky s� usp�soben� tak, aby nikto v dedine ani n�hodou neobi�iel ten poznatok, �e t�to pani je u� zadan� a �e tam sa vytv�ra man�elsk� zv�zok. Je celkom bezpochyby, �e neby� toho, �e sme objavili mo�nos� tejto registr�cie, tohto man�elsk�ho zv�zku, tohoto aj verejn�ho posv�tenia, aj spolo�ensk�ho akceptovania, aj na�e heterosexu�lne vz�ahy by boli ove�a neporiadnej�ie, ove�a anarchistickej�ie. Nejeden by poslal t� man�elku pre� aj bez bytu, aj bez majetku a striedali by ich najm�, ak by to bolo anonymn�, do s�tosti. Presne tak�to je dnes situ�cia v homosexu�lnych vz�ahoch. A ak sa mnoh� pozastavujete, �e pre�o na z�pade trvaj� v mnoh�ch �t�toch na evidencii a registr�cii t�chto vz�ahov, nie je to len pre prospech t�ch akt�rov t�ch vz�ahov, ale je to aj pre prospech spolo�nosti.

Je zn�me, že rozvoj AIDS je sp�soben� t�m, že neregistrovan� partnerstv�, presne tak�to, ak� boli v pr�rodn�ch n�rodoch aj medzi heterosexu�lnymi vz�ahmi, lebo boli v tajnosti, maj� obrovsk� promiskuitu. Iste t�, ktor� sa t�m zaober�te, viete, �e a� 50 partnerov za rok je celkom be�n�ch u homosexu�lneho vz�ahu. Pre�o? No pr�ve preto, �e nie je �iaden spolo�ensk� tlak, ani �iaden majetkov� vz�ah na stabilitu tohoto vz�ahu. Jednoducho, m��e ho vyhodi� a n�js� si v ten ve�er in� vz�ah, nepr�de ani o byt, nepr�de ani o �iadne odstupn�, nemus� robi� �iadne s�dne konanie. Ve� si nenahov�rajme, �e spolo�nos� vytvorila, aj v minulosti, nielen t� s��asn� sekularizovan�, ale aj v obdob� stredoveku, mno�stvo bari�r, aby udr�ala stabilitu heterosexu�lneho vz�ahu. Na homosexu�lny vz�ah tieto bari�ry teda nevytv�rame. Nem�me z�ujem, aby sa z ilegality vynorili na povrch, aby sa zvidite�nili, aby sa t�m p�dom spomalila, alebo obmedzila promiskuita v t�chto vz�ahoch. V z�padnej Eur�pe sa na to d�vaj� pragmatickej�ie. Maj� z�ujem, aby bolo menej ilegality, aby bolo menej prepadov, lebo ve� mno�stvo vr�d je pr�ve motivovan�ch medzi homosexu�lnych, to je zn�me, v t�ch ve�komest�ch je to pomerne z�va�n� zlo�ka tej najkrutej�ej n�silnej �innosti medzi �iarliv�mi konfliktmi v tejto ve�mi hlbinnej a teda ilegalite uchov�vanej emot�vnej sf�re, vz�ahov medzi tak�mito partnermi.

Mysl�m si, �e pr�ve toto, aj obava pred AIDS, aj obava pred t�mito krimin�lnymi d�sledkami ilegality vz�ahov, sp�sobila, �e postupne v mnoh�ch z�padoeur�pskych krajin�ch pre�li k registr�cii tohto partnerstva, ktor� stabilizuje do istej miery a t�m p�dom socialibizuje t�to problematick� sf�ru. �no, mohli by sme si poveda� a sedia tu kres�ansk� demokrati, s ktor�mi ja by som v z�sade ochotne s�hlasil, �e lep�ie by bolo, keby �udstvo malo, keby �ilo bez tejto situ�cie, keby neexistovala homosexualita a t�ch domnel�ch 4 %, ja neviem, �i s� to pravdiv� odhady, mo�no p�n poslanec s nimi r�ta pri svojom n�vrhu, mo�no to m� zr�tan�, v ka�dom pr�pade, �i tie domnel� 4 % teda ak�msi sp�sobom by sa dali odstr�ni�, sa daj� zmeni�. Zatia� sa to nikomu nepodarilo. Od najstar��ch z�znamov, od najstar��ch kult�r a� po s��asn�, �i to komunizmus zakazoval, alebo nacizmus sa to pok�sil vyhladi� a v�etk�ch homosexu�lov posla� do plynu, st�le proste t�to situ�cia, ja si ju netr�fam nazva� ani chorobou, ani anom�liou, je to proste ak�si situ�cia v sexu�lnych vz�ahoch, existuje. Je pre spolo�nos� a pre jej poriadok a pre bezpe�ie na uliciach a pre bezpe�ie pre AIDS v�hodnej�ie, ak je vidite�n�, alebo ak je ileg�lna? Je v�hodnej�ie pre spolo�nos�, ak sa o tom hovor� otvorene a ak sa toto naozaj pudove pudenie t�ch jednotlivcov odohr�va v leg�lnom priestore, alebo je lep�ie, ke� str��me hlavu do piesku a budeme tvrdi�, �e to nie je, lebo my to nelegalizujeme. Partnerstv� homosexu�lne tu s� a legislat�vec nem� ve�mi ve�a �o, no m��eme moralizova�, �e by sme chceli, aby neboli, alebo �e s� anom�liou, ale nezmen�me to. Partnerstv� teda tu s�, len legislat�vec, poslanec, politik m��e uva�ova�, �i verejnos� bude, pre verejnos� bude prospe�nej�ie, ak bud� sa odohr�va� na b�ze ilegality, bez registr�cie, bez evidencie, bez verejnej vidite�nosti a teda aj s vysokou promiskuitou, zlo�innos�ou a rizikami, ktor� z promiskuity plyn� a to, ako vieme, je rizikov� skupina os�b pr�ve na ��renie mimoriadne nebezpe�nej choroby, alebo �i po sk�senostiach t�ch �t�tov, ktor� ve�mi dobre vidia, pre�o to robia, a nie je to z l�sky k homosexu�lom a je to z pragmatickej �vahy tej v��iny nehomosexu�lnej, im dop���aj�, alebo ich aj ved� k tomu, aby sa vynorili z ilegality, aby boli evidovan� takzvane registrovan� a aby aj ist� majetkov� vz�ahy medzi nimi u� br�nili takej r�chlej promiskuite, kde a� 50 partnerov ro�ne vystrieda jeden homosexu�l, alebo teda zrejme aj jedna lesbi�ka, to u� nechcem tvrdi�, ale jednoducho v takejto obrovskej promiskuite. Je to v�hodn� pre n�s, alebo je to aj pre veriach, slu�n�ch �ud� je v�hodnej�ia anarchia a ilegalita v tejto oblasti?

Ja mysl�m, �e ak tu odzneli slov�, ku ktor�m sa nechcem vraca�, lebo ka�d� ten poslanec hodnot� ten probl�m na inej �rovni. Niektor� ho mimoriadne ideologizuj�. Odzneli tu re�i, �e ak sa chce spolo�nos� zachova�, mala by sa br�ni�. Ako sa m��eme br�ni� proti tomuto javu, ktor� trv�, od kedy je �udstvo, zrejme? Ako sa m��eme proti nemu br�ni�? Ak sa chce spolo�nos� uchova� v poriadku, ja tvrd�m, mala by tento jav dosta� do b�zy, do z�ny legality. Nie je mo�n� ho odstr�ni�. Dokonca aj jeho zakazovanie opakovane dok�zalo, �e sp�sobilo viac �kody, ne� ��itku. To znamen�, ak sa t�to orient�cia bude zakazova�, alebo nebude evidova� a nebude v z�ne legality, neprospeje to tej nehomosexu�lnej v��ine. A tu preva�ne zastupuj� aj poslanci N�rodnej rady. A samozrejme, neprospeje to ani t�m slu�nej��m spomedzi homosexu�lov, ktor�ch nie je cie�om na ka�d� ve�er si pozva� niekoho in�ho, obra� ho, povedzme, o peniaze, alebo ho nejako zneu�i� a na druh� de� r�no ho vykopn�� a n�js� si in�ho. Ale ke�e v mnoh�ch z v�s je ve�a tak�ho tradi�n�ho poh�dania k tejto sexu�lnej orient�cii, tak nechcem pripom�na� ich, a m�me to v�etci, lebo n�m to dala v�chova, nechcem pripom�na� ich situ�ciu, t�chto domnel�ch 4 %, ale pripom�nam, �e ak chceme ma� usporiadan� spolo�nos�, tak evidencia tohoto soci�lneho javu je pre n�s v�dy v�hodnej�ia, ako ilegalita toho soci�lneho javu. A ja ver�m, �e aj konzervat�vne uva�uj�ci poslanci, ktor�m lež� na srdci poriadok v krajine, zober� do �vahy tento aspekt.

Samozrejme, pokia� ide o to, �e by chcel p�n poslanec, alebo ktoko�vek in� prepa�ova� tak� nadnormat�vne pr�va, ako je vytv�ranie rodiny s de�mi, tam som z�stancom argumentov Eur�pskej �nie, ktor� pripomenula pani poslanky�a Kelto�ov�, kde pr�vo die�a�a je ur�ite prioritn� a vytv�ranie kon�trukcie a homosexu�lnych rod�n je �plne in� t�ma a v tomto z�kone, pod�a mojej mienky, nemala by�. V ka�dom pr�pade ale je to predov�etk�m z�kon o registrovanom partnerstve a v tomto pr�pade je to teda krok do z�ny doteraj�ej ilegality, neporiadku, chaosu a je to krok, ktor� do tej z�ny vnesie o �osi viac poriadku. Nerob�m si il�zie, �e nejak� mimoriadny, ale aspo� poriadok pre tych homosexu�lov, ktor� chc� ma� socialibizovan� vz�ah, ktor� chc� ma� vz�ah, ktor� spolo�nosti neprek�a a nie vz�ahy na b�ze takmer kriminality, ilegality a tejto hektickej promiskuity, ktor� ilegaliz�cia t�ch vz�ahov v podstate provokuje. A na z�ver e�te raz poviem, takisto na�a heterosexu�lna spolo�nos�, ku ktorej sa hl�sime, na�a v��ina, v pr�pade, �e by sa zru�ila evidencia heterosexu�lnych man�elstiev a sexu�lne vz�ahy by sme rozv�jali v ilegalite, �iadna �ena by nedostala prstienok, ani by sa pred tou dedinkou a pred t�m meste�kom a v tom kostol�ku nedeklarovala ako man�elka, ko�ko z n�s by zneu��valo t�to ilegalitu a ak� by bola promiskuita heterosexu�lneho spolo�enstva. Asi ve�mi krut� a ve�mi ne�udsky by na to dopl�cal v�dy ten slab�� alebo v�dy ten dobehnut� a ten zneu�it�. Tak�to sf�ra, takto sa �ije v pr�rodn�ch n�rodoch, kde e�te neobjavili t�to z�nu alebo tento rozmer tradi�nej rodiny a v takomto, bohu�ia�, chaose zrejme existuj� sexu�lne vz�ahy v tej komunite homosexu�lov. Preto my�lienku toho z�kona, alebo prijatie toho z�kona je treba jednozna�ne pova�ova� za krok k usporiadaniu vec�, ktor� tu re�lne s�. A ani kri�anie, �e nie s�, ich neodstr�ni. M��e iba oddiali� usporiadanie, ktor� je pre spolo�nos� v z�sade u�ito�n�. �akujem.

�akujem za vyst�penie p�novi poslancovi Budajovi. Faktick� pozn�mky celkovo �es�, posledn� p�n poslanec Gajdo�. Kon��m mo�nos� prihl�si� sa do faktick�ch pozn�mok. Chcem e�te upozorni�, p�ni poslanci, pani poslankyne, �e o 18.00 hodine je dohoda klubov k hlasovaniu. To znamen�, �e o �iestej hodine ve�er preru��m rokovanie k tomuto z�konu a budeme hlasova�. �iadam poslancov a poslankyne, (Gong.) ktor� s� v budove N�rodnej rady, aby sa dostavili do rokovacej s�ly k hlasovaniu. Dovtedy pros�m pani poslanky�u Kelto�ov�, ako prv� s faktickou pozn�mkou. (Gong.)

�akujem za slovo, p�n predsedaj�ci. P�n poslanec Budaj, vych�dzate z dvoch v z�klade nespr�vnych premis�. T� prv� je, ke� tvrd�te, �e v s�vislosti s registrovan�m partnerstvom n�m klesne promiskuita a v�skyt AIDS. Chcem v�m da� do pozornosti najm� z�padn� krajiny, ktor� maj� z�kon o registr�cii homosexu�lnych partnerov a napriek tomu je tam HIV na vzostupe. �i�e neexistuje priama s�vislos� medzi promiskuitou a registrovan�m homosexu�lnych p�rov, sk�r naopak by som povedala, tak, ako neexistuje priama s�vislos� medzi dodr�iavan�m s�ubu vernosti medzi heterosexu�lnymi p�rmi t�m p�dom, �e dostan� pe�iatku z n�rodn�ho v�boru.

Moja druh� pozn�mka, pokia� ide o stabilitu v krajin�ch, ktor� maj� vybudovan� heterosexu�lne vz�ahy na z�klade, na b�ze rodiny, tvrd�te, �e tie krajiny maj� ako, samozrejme vy��iu prosperitu. Viete, �o mi vad� na tomto z�kone, okrem in�ho? Pre�o je to z�kon len pre jednu skupinu ob�anov? V�etci sme si rovn�. Spomeniem len morm�nsku cirkev v Spojen�ch �t�toch. Ur�ite nikto nebude spochyb�ova� prosperitu Spojen�ch �t�tov a pre�o by sme nemohli pripravi� napr�klad tak�to n�vrh z�kona aj pre in� skupiny? Napr�klad morm�nske, alebo polygamn�, alebo ja neviem proste ak�. Pre�o sa tun� preferuje akur�t t�to skupina ob�anov, ke� sme si v�etci rovn�?

�akujem. P�n poslanec Muransk�, pros�m.

V�en� p�n kolega (Gong.) Budaj, ja si v�s v�im ako �lovek, ktor� vystupoval na trib�nach v roku 1989, ale skuto�ne to, �o ste vy tu narozpr�vali v spojitosti heterosexu�lnych a homosexu�lnych p�rov, tak to je nie�o neuverite�n�, a� nebezpe�n�. T�m, �e sa norm�lne klasick� heterosexu�lne vz�ahy v historickom v�voji civiliz�cie dali do ur�it�ho pr�vneho r�mca a z�skal ist� posv�tenie spolo�nosti, z�skali teda, ako vy vrav�te, evidenciu a tak �alej, vyst�pili z ilegality, tak to je spr�vne. �no, potia� mo�no aj s vami s�hlasi�. To, �o ste ale tvrdili �alej, tak to je skuto�ne, to je chor� v�plod. Ak jednoducho chcete tvrdi�, �e rovnak�m pov��en�m homosexu�lnych vz�ahov na tak�to �rove� heterosexu�lnych vz�ahov sa posiln� stabilita spolo�nosti, tak je to prav� opak, tak je to za�iatok rozvratu. Keby ste boli o nie�o mlad�� a keby �ivotnos� v�ho politick�ho subjektu bola dlh�ia, tak ver�m, �e raz pr�dete do tohto pl�na a to ist� budete tvrdi� o mo�n�ch vz�ahoch mo�no pedofiln�ch, mo�no zoofiln�ch a in�ch filn�ch. Je to v�etko absol�tne chor� a nepr�pustn�.

P�n poslanec Rak�s.

V�en� p�n poslanec Budaj, obdivujem tvoju inteligenciu a preto sa �udujem ako si sa mohol dopusti� tak�ho zjednodu�enia, takej neadekv�tnej abstrakcie, ktor� absolutizuje jeden vykon�truovan� aspekt, s ktor�m je homosexualita ako spolo�ensk�ch fenom�n spojen�. Okrem toho ide o omyl alebo neznalos� veci, preto�e nie je pravdou, �e by motiv�cia uz�ko�ovania homosexu�lnych partnerstiev v zahrani�� bolo motivovan� pr�ve t�m, aby sa legalizovali tieto vz�ahy a aby sa zabr�nilo t�m negat�vnym d�sledkom najm� roz�irovania prenosn�ch pohlavn�ch chor�b, ktor� vypl�vaj� z ilegality t�chto vz�ahov. Keby som toti� chcel dovies� do d�sledku tento tvoj n�zor tak by som musel poveda�, �e vlastne by bolo ide�lne na rie�enie tohto probl�mu nariadi� povinn� vytv�ranie alebo povinn� vykon�vanie vytv�ranie homosexu�lnych partnerstiev medzi obyvate�stvom. Teda nielen mo�nos�, ale robi� to z nariadenia.

�akujem. P�ni poslanci, �iadam v�s, aby ste pri�li do rokovacej s�ly k rokovaniu. Preru�ujem rokovanie o tomto bode programu�

�Pros�m, budeme pokra�ova� faktick�mi pozn�mkami k vyst�peniu p�na poslanca Budaja. Ja m�m zap�san�ch t�chto poslancov. Pre��tam ich, p�n poslanec Mur�nsky, Rak�s, Hofbauer, T�thov�, Gajdo� a potom chce reagova� e�te p�n poslanec. Tak�e v tomto porad�. Nie je potrebn� znova sa prihlasova� na svetelnej tabuli. P�n poslanec Mur�nsky m� slovo k vyst�peniu p�na poslanca. U� si bol? Kto e�te nebol, p�n poslanec Rak�s, nie? P�n poslanec Hofbauer, nech sa p��i. P�n poslanec Hofbauer m� slovo.

No pre m�a bolo asi najv���m prekvapen�m z vyst�penia sa dozvedie�, �e pre m�a najv���m prekvapen�m z vyst�penia kolegu Budaja bolo sa dozvedie�, �e pe�iatkou a z�pisom na obecnom �rade sa odstr�ni sexu�lne z�letn�ctvo. To je mysl�m, �e nov� moment, ktor� obohatil t�to snemov�u.

�alej pani poslanky�a T�thov�. Bola prihl�sen� s faktickou pozn�mkou, nech sa p��i.

Osobne som toho n�zoru, �e n�m ch�ba antidiskrimina�n� z�kon. Keby tento z�kon bol prijat� tak nem�me tieto probl�my. Ja by som chcela nadviaza� e�te na p�na poslanca Budaja, ktor� spom�nal, �e maj� vyjs� z ilegality, aby mohli vyjs� z ilegality. Ja si mysl�m, �e homosexu�li u n�s nemusia by� v ilegalite. Predsa nikto ich neprenasleduje a ako som spomenula, antidiskrimina�n� z�kon a pokia� by niekto takto postupoval, tak je pr�vny podklad pre vyvodenie zodpovednosti. �akujem za pozornos�.

�akujem. P�n poslanec Gajdo� m� slovo. Popros�m v�s o k�ud v rokovacej s�le.

�akujem pekne p�n predsedaj�ci. To nie je faktick� pozn�mka, to je sk�r povzdych to, �o tu prednesiem. �udstvo evidentne speje k svojmu z�niku a to nie je t�m, �e sa ved� permanentne vojny a �e n�s st�haj� pr�rodn� katastrofy, ale prij�mame aj ne��astn� legislat�vu, ktorou pribli�ujeme n� definit�vny koniec. Moja babka by sa v hrobe obracala, keby mohla sledova� zo z�znamu Slovenskej telev�zie vyst�penia kolegov predre�n�kov, ktor� obhajuj� z�kon, ktor� predlo�il p�n poslanec I�tv�n. Predsa p�n Boh stvoril Adama a Evu a nie dvoch Adamov alebo dve Evy. Adam a Eva mali zalo�i� rodinu, mu� a �ena s� predur�en� k tomu, aby plodili a vychov�vali deti. Pre boha �iv�ho, neviem si dos� dobre predstavi� ako to bude fungova� v rodine kde bud� dvaja chlapi vychov�va� die�a. Kto z nich bude otcom a kto matkou? Ako sa podelia, aj o tom hovor� tento z�kon? Ur�ite nie. My sme hne� hotov� aj z abnormality a zvr�tenosti legalizova� cez z�kon, pomenova� ich modernou a opi�i� sa potom �o treb�rs ako tu bolo kon�tatovan� dlh� roky kdesi inde funguje, ale ja si mysl�m, �e v��ina ob�anov Slovenska je vychov�van� a �ije s n�bo�ensk�m presved�en�m, vyzn�va hlbok� �udsk� a mor�lne hodnoty a nem��e sa stoto�ni� s takouto legislat�vnou normou.

�akujem pekne. P�n poslanec Budaj bude reagova�. Mikrof�n pre p�na poslanca Budaja.

�akujem pekne. Tak mysl�m, �e t� rozprava naozaj bola ve�mi zauj�mav� a chcem po�akova� kolegom za ich n�zory. Len ve�mi stru�ne. Pani poslankyni Kelto�ovej, ktor� asi vie najpresnej�ie o �om som hovoril. Vy spochyb�ujete, pani kolegy�a, vz�ah medzi, s�vislosti medzi AIDS a promiskuitou sexu�lov, ale t� je preuk�zan�. To, �e registrovan� partnerstv� ani po tom, ke� sa legalizuj� sa ve�mi nerozvin�, to je pravda. V Nemecku alebo v in�ch krajin�ch je to len nieko�ko �ud�, ktor� vyjd� z tej ilegality do legality lebo je to nepr�jemn� krok. A e�te raz opakujem, t�, �o maj� z�ujem na poriadku v spolo�nosti by mali v tejto situ�cii trva� na tom, aby sa tak�to kroky diali.

Pokia� ide k p�novi Mur�nskemu, nu� tak iste, �e m�a prekvapilo, �e p�n Mur�nsky u� sa vyjadruje k sexu�lnym ot�zkam. (Smiech.) Ja by som mu chcel do o�� poveda�, �e teda �o tu splieta o strane a o tom, �i ja budem v parlamente, to je trochu od veci tejto tematiky lebo ja hovor�m o faktoch a o argumentoch a svojom n�zore. A o argumentoch budem a o postoji budem hovori� aj potom ke� po p�novi Mur�nskom v tomto parlamente zostane len vtip o talibancovi. Tak�e strany neh�jme �i tu bud� alebo nie ke� diskutujeme o n�zoroch. To by som si poprosil, aby sme vz�jomne sa re�pektovali. P�n poslanec Rak�s hovoril ve�mi znovu vecne, ale prizn�m sa, na m�a teda moc u�ene. Neadekv�tna abstrakcia, ktor� absolutizuje jeden aspekt je presn� v�raz, ale mus�m ho str�vi� a sk�sim oslovi� p�na poslanca. V na�ej milej polemike ur�ite budeme pokra�ova� mimo nevzdelan�ch u��, ktor� by tomu iba br�nili.

P�n Hofbauer, tomu som nerozumel preto�e ru�ili poslanci tak ako teraz a ve�mi ma to mrz�.

Hovoril nezrete�ne do mikrof�nu a nepochopil som. No a pani profesorka ako �astokr�t udrela klinec po hlavi�ke a antidiskrimina�... (Zaznel zvuk �asomiery.)

P�n poslanec, p�n poslanec, �as v�m vypr�al. Janko museli sme �a vypn�� preto�e dve min�ty si nestihol. Poriadok plat� aj pre teba tak�e prep��, ale rokovac� poriadok je rokovac� poriadok. Vyst�pi p�n poslanec Drobn� v rozprave ako posledn�.

Dobr� ve�er, kolegyne, kolegovia, v�en� predkladate�, spravodajky�a, v�en� podpredseda N�rodnej rady, je to naozaj problematika, ktor� je ve�mi komplikovan�, ale na ktor� m��e ma� ka�d� svoj n�zor od laick�ho a� po n�zor, ktor� vypl�va z jeho profesie. Ke�e do homosexuality som sa dostal ako neurol�g v roku 1980, 1981, 1982, 1983, aby sme zmapovali epidemiol�giu homosexuality a lesbizmu preto, aby sme mohli poveda�, �o na Slovensku existuje riziko ��renia AIDS. A vtedy bol skuto�ne homosexualizmus a homosexualita spr�van�m sa ve�mi rizikov�m z h�adiska ��renia sa AIDS. Dneska u� tomu tak nie je preto�e teraz mus�me si hovori� pravdu. Dneska heterosexu�lny AIDS dominuje, ale to je nie v�hoda tohoto vz�ahu, to nie je. Upratali sa tak epidemiologick� podmienky, �e homosexu�li relat�vne nast�pili in� sp�sob spr�vania sa. A to nechcem ich zast�va�. Len ide o to, �e z mnoh�ch re�� aj odborn�ch zaznelo omin�znos� tohto vzorca spr�vania sa. Ja som z�sadne proti. To nie je geneticky transformovan�, geneticky prenesen�, to je ritu�l n�vykov�, to je n�vykovos�, to je odpozorovanie, to je inven�n� n�jdenie in�ho vzorca spr�vania sa �ud�, ktor� neboli �spe�n� v tom norm�lnom, prirodzenom sp�sobe spr�vania sa sexuality. Tak� je s��asn� n�zor na homosexualitu. Teda �iadna omin�znos�. Je to ist�m sp�sobom napravite�n� ritu�l, tak isto ako gamblerstvo, je to ist�m sp�sobom lie�ite�n�, ale v�sledky s��asn�ch sp�sobov lie�enia s� pramizern�, zl�, slab�. Ale pozn�m nieko�ko homosexu�lov, ktor� sa �spe�ne vylie�ili a ak hovoria pravdu, tak povedali, �e z tohoto zakliatia sa dostali a nemaj� �iadne mindr�ky z heterosexu�lnych vz�ahov. Tak�e ak hovoria oni pravdu, tak sa mnoh� z nich priznaj� pod tlakom heterosexu�lnej v��iny, m�me ist� mindr�ky, a ke� sa z nich dostaneme s t�ch vzorcov spr�vania sa. Tak potom m�me dobr� pocit, �e sme sa dostali z nie�oho, �o nie je dobr�. P�ni toto je m�j n�zor pragmatick�, praktick� a teoretick�. Ak niekto si mysl�, �e to preniesol niektor� g�n. �iadny g�n neprenesie behabir�lny vzorec. G�n prenesie primit�vne veci kineziologick�, pohybov�, a to s� z�kladn� podmienky pre spr�vanie sa a to neznamen�, �e by to prenieslo homosexu�lnych, n�chylnos� k homosekxu�lnemu vz�ahu. To absol�tne takto nie je. To nebolo ani v 80-tych rokoch a to nie je ani v dne�nej re�er�i. �iadny g�n nepren�a homosexualitu. Preto�e niektor� t�to jedinci, ktor� trpia touto abnormalitou, to zd�vod�uj� tym, �e s� tu ist� n�znaky d�kazov. �iadne n�znaky d�kazov nie s�. P�ni �udsk� genofond je zmapovan� na 60 % nie tak ako si mysl�te vy z re�� Clintona, �e na 60 % a nevieme �o naozaj s n�m robi� �alej. Ale toto je fakt, �e sa homosexualita, lezbizmus nepren�a geneticky. �udia si odpozuruj� ist� spr�vania preto, lebo im in� sp�soby spr�vania nevyhovovali. Nedokonale ich sn�� uk�jali a tak si vymysleli nie�o in�. Tak si vymysleli aj gamblerstvo, tak si vymysleli aj kuv�du, o tej som tu u� kedysi re�nil. Stredoafrick� kmene si vymysleli ritu�l ako, �i vedome, �i to podvedome na ne pri�lo, �e ke� rod� man�elka definovan�ho man�ela, teda partnera, tak man�el sa zv�ja v bolestiach a man�elka s �smevom na tv�ri rod�. To je soci�lna sugescia, soci�lne pren�anie zvykov a nikto to ani nikde ani nesna�il sa dok�za�, �e tieto rody africk� maj� g�ny na to. Na to nemaj� g�ny. �lovek m� geneticky dan� ist� predpoklady a dost�va sa do psychosoci�lneho prostredia v �om si osvoj� v�aka t�mto genetick�m danostiam ist� sp�soby spr�vania sa. Ak je psychosoci�lne prostredie nie celkom norm�lne a by som povedal chor�, tak si osvoj� sp�sob spr�vania sa homosexu�lny, �o nie je norm�lne. Je to abnormita, je to devi�cia. Predsa �udsk� prirodzenos� je tak�, �e sa spr�vame heterosexu�lne. To neznamen�, �e ich odsudzujem, to nie. Dostali sa tak isto ako gambleri alebo in� �udia, ktor� trpia behabil�rnymi poruchami nascestie a treba im pom�ha�, preto�e mnoh� z nich sa tun� daj� ist�m sp�sobom napravi� a vylie�i�. Ale, ke� hovor�me o tomto z�kone a hovor�me o tom, �e by sme mali tak�to z�chrann� normu prija�, tak najsamprv predkladatelia pros�m v�s, dajte n�m epidemiol�giu. Povedzte n�m ko�ko tak�chto jedincov na Slovensku je, ak hovor�te, �e mo�no tak ako v Amerike 0,3 - 0,4, tak je to 16 200. To je dos�. �o ak je to menej? Epidemiol�gia je z�klad toho, �o ste tun� predlo�ili. Mali by ste tun� d�vodne poveda� je toho to�ko na Slovensku. Spo��tali sme to od dver� k dver�m, lebo tak� je poctiv� epidemiol�gia. Teda mali ste ma� nejak� program, dajak� v�skumn� program a potom pr�s� sem p�ni, m�me toho 50 000, povedzme a mus�me s t�m nie�o robi�. Ak to je dajak� vzorka zanedbate�n� po�tovo, no tak potom mus�me aj d�va� ist� v�hu in�, tej z�konnej norme, ktor� tu predklad�me. Ak by to bolo napr�klad �o ja viem1000 �ud�, tak je to relat�vne naozaj mal� vzorka �ud�, ktor� trp� touto abmnormitou. To je vec, ktor� ste mali skuto�ne urobi�. No ke� hovor�me o tom, �e homosexu�lne lezbick� spr�vanie sa nesmie by� d�van� na okraj spolo�nosti. Ale ja hovor�m, ale nesmie by� d�van� ani za pr�klad. Preto�e ak existuje odpozorov�vanie a to je odpozorov�vanie, existuje ako z�kladn� princ�p spr�vania sa �loveka, no tak si potom �udia z tohoto, z tejto normy ak ju sprav�me normou odpozoruj� a ist� n�chyln� �udia, ktor� nemaj� dobr� heterosexu�lne objekty sa st�vaj� homosexu�lmi. P�ni vyrob�me si tak� epid�miu, �e n�s to bude bolie�. To je re�lny pragmatick� pr�stup k tejto veci. Pre�o o tom �piritizova� dajak inak, ke� je to skuto�ne takto, ako to hovor�m. A samozrejme ani homosexu�lny partneri a spoluob�ania mi nem��u vyt�ka�, �e m�m tak�to sk�senos�. Preto�e to je sk�senos�, ktor� vypl�va z toho, �e ke� som k tomu prv� kr�t pristupoval, tak som si myslel, to je obrovsk� tajn�, tam bude dajak� g�n, ktor� to pren�a. Ono tam nie je �iadny g�n p�ni. To je naozaj psychosoci�lna situ�cia a reakcia na �u. Ak teda by sme k tomuto takto prist�pili, tak mo�no, �e by bolo za to, �i n�hodou slovensk� spolo�nos� v�bec nestoj� za to tak�to z�konn� normu stava�. Ve� to by sme mali vedie�. Preto�e ja som od p�sania aj o AIDS od roku 1983 nezbadal potrebu na Slovensku, �e by t�to partnersk� abnormita n�m pren�ala AIDS. Tak �o sa m�m s t�m zaobera�, a pre�o to ale m�m d�va� za pr�klad p�ni a pre�o m�m e�te aj z�konn� normu k tomu vym���a�. Ja neviem. V Amerike je to tak, je tam toho ve�a, ale nau�ili sa ist�m sp�sob spr�va� a u� teraz to nieje tak� probl�m, ak� to bol. Ale na druhej strane je to probl�m tak�, �e skuto�ne a to m�m sk�senos� vlastn�, �e som si preveril dos� ve�k� vzorku det� z tak�chto man�elstiev, kde partner je heterosexu�l a s��asne homosexu�l a je to verejn�m tajomstvom. No tak neviem �i odokrytie tohoto tajomstva je psychohygienick�. Pre deti ur�ite nie. Ak tu niekto hovoril o tom, nebu�me pokrytci, netajme to, dajme to verejnosti na zn�mos�. Tak p�ni, ak to d�me na zn�mos� de�om z t�ch partnerov, tak rob�me �a�k� chybu vo�i de�om. Tie deti si enormne vytrpia. Deti ako tu bolo povedan� s� bezprostredn�, ale s� aj nespravodliv�, preto lebo s� nesk�sen�. Nespravodliv� preto, lebo die�a, ktor� m� homosexu�lneho otca alebo lezbick� matku pr�jmu ve�mi zle. A pre�o im m�me vytv�ra� tak� podmienky? P�ni e�te nevinn� die�a bude trpie� za to, �e sme legalizovali da�o, �o je abnorm�lne? Zlegalizujme z�kon, ktor� d� mar�rotu psychiatrom a neurol�gom, p�ni lie�te front�lne homosexualizmus a lezbizmus a sk�ste ho eliminova�. Ale nie podd�me sa a my sa nesna��me ja neviem, �i sa u� dneska neviem �i sna�� niekto, to by mohol sk�r kolega Rak�s poveda�, o tom aby sme lie�ili t�to abnormalitu spr�vania sa, ale my sa okolo toho sk�r podd�vame. Nie je to norm�lne, lebo ka�d� z v�s c�ti, �i tomu fand� alebo nie, �e tento vzorec spr�vania sa nie je prirodzen� a nijako pri demografick�ch danostiach n�m nepom�ha. Naopak n�m demografiu bude de�truova� a budeme vymiera�. To boli civiliz�cie, ktor� takto sa dostali na scestie a potom im tento zdroj spr�vania stra�ne prek�al. Tak�e ak hovor�me v prvom ��tan�, nemus�me hovori� o legislat�vne pr�vnych a form�lnych veciach. Hovorme o filozofii. Len t� filozofia sa celkom nep��i. Lebo ja by som si tam predstavoval aj tak�to pas� v legislat�ve, a �o s t�m robi�? Preto�e v��ina spolo�nosti to berie ako negat�vum. A teda mi to m�me negat�va legalizova�? Pre�o? Aprioristicky. A pre�o? Ja som pre �u pristupoval terapeuticky alebo inak a pok�si� sa o elimin�ciu. A to by mal aj ten z�kon v tomto smere by� smerovan�. Ako neviem v�m poveda�, preto�e nie som legislat�vec. Ale mal by aj tak�to pas�e obsiahnu�. Ak to m�me. Ale e�te ide o ot�zku. Ko�ko toho je na Slovensku, stoj� to za v�bec t�to pr�cu? Ale o tom ste nehovorili p�n kolega. Mo�no�e m�te ��sla, vysypete ich z ruk�va a ja tu zbyto�ne o tom hovor�m. Tak berte do �vahy e�te raz, �e hovor�me o veciach, ktor� patria do oblasti patologick�ch ritu�lov a nie omin�znych por�ch, ktor� nem��u napravi�. To je moja sk�senos�, a ke� hovor�me o tak�chto poruch�ch, tak by sme mali sk�r vytv�ra� ambulancie pre homosexu�lov, pre ich psychohygienu, pre ich mo�nosti zmeny spr�vania sa, ale nie o tom z�kon, ako �ah�ie prev�dzkova� homosexu�lne vz�ahy. Tak to sn�� nie. Preto�e to je pre m�a ako vzdelan�ho medicinmana absol�tne nepr�pustn�. U� z tohoto pragmatick�ho h�adiska. Ako ja budem pristupova� v ambulancii teraz k homosexu�lom, ke� mi s touto z�konnou normou pr�du do ambulancie. Ja si neviem predstavi�, �o s t�m vlastne budem robi�? To mne bude s�a�ova� situ�ciu a funkciu �loveka, ktor� robil psychoterapiu homosexu�lov. Ja medzi nimi som videl �ud�, to je �al�ia vec p�ni. Ve� t� hist�ria homosexuality ukazuje jasne, �e nie je to dedi�n� vec. Oni kedysi boli stra�ne jemn�, teraz sa st�vaj� agres�vni. P�ni pre�o? Ja to neviem pochopi�, preto�e men� sa psychosoci�lna situ�cia spolo�nosti. Teda, ke� niektor� tvrdia, �e je to dan� osudovo v g�noch, tak by sa takto nemal meni� behavir�lny prejav homosexu�lneho spr�vania sa. Mal by by� relat�vne kon�tantn�. On nie je kon�tantn�. P�ni, tak�e s� to veci dan� takto a preto ja si mysl�m, e�te raz opakujem epidemiol�gia tohoto javu by mala by� ako z�klad tohoto z�kona, z�konn� norma by sa mala potom stava� pod�a toho, ko�ko toho je a z�rove� by sa malo �osi optimistick� do toho z�kona da� p�ni. �o s t�m robi� terapeuticky ako to zvl�da�? Preto�e ja som c�til z toho vyst�penia kolega to celkom dobre povedal, ja mu nem��em ni� zazlieva� v tom. To je u� tu dan� na tvrdo a tu nem�me �o hovori�, to nie je pravda. Treba sa sna�i� v�dy a to je z�kon, ktor� plat� v medic�ne, mus� sa pok�si� aj medic�na aj o nemo�n�. Preto�e vitalizmus je vitalizmus a ten neprip���a eutan�ziu a ja m�m spravi� spolo�ensk� eutan�ziu z homosexu�la, tak�e ho presne ozna��m, �e tu je a berte ho do �vahy. P�ni to nikdy nebol, psychosoci�lne oni nie s� nikdy dobre vyv�en�. Oni v�dy trpia svojou poruchou. Len sa s nimi treba porozpr�va�. Kedysi sme robili psychoanal�zy a z t�ch psychoanal�z vych�dzali vzorce stra�n�. Stra�n� vzorce. To vyplynulo z toho, že t� rodina psychohygienicky zle žila a z tejto nehygienickej rodiny vzi�iel tento jedinec, ktor� potom tak�mto sp�sobom trpel. Ani s jedn�m, ktor�m som sa stretol som sa nestretol tak, že som absol�tne spokojn� s t�mto sp�sobom spr�vania sa. Ka�d� mal svoje v�hrady vo�i sebe. P�ni, ke� tak�to v�hrady vo�i sebe m�m, tak je to ist� porucha, ktorou trp�m. A ke� je to porucha, ktorou trp�m, tak ju mus�m bra� ako poruchu, ktorou sa mus�m medic�nsky a psychologicky nejak�m sp�sobom vyporiada�. To je m�j n�zor, ktor� m��ete bra� do �vahy alebo nemus�te. Vypl�va z istej sk�senosti a vypl�va z ist�ch vz�ahov. Slovensk�ch homosexu�lov m�lo zomrelo na AIDS, ale zomreli. To je �al�ie memento. To neznamen�, �e je to v�etko, �e zomreli homosexu�li. Pracoval som v Senegale, kde vymreli cel� ulice heterosexu�lov. Tak�e aj toto spr�vanie, ke� nem� svoje normy, krit�ri�, mantinely, tak isto je epidemiologicky nespr�vne. Ale s� tu obrovsk� rozdiely. Zatia� heterosexu�l sa sna�� zachova� �udsk� rod, jeho d�stojnosti a v jeho sekvencii. Heterosexu�l tak�to mo�nosti ned�va spolo�nosti. Naopak d�va pr�klad pre in� sp�soby. Ale to s� moje n�zory a berte ich ako moje subjekt�vne n�zory. Berte ich do �vahy ak chcete, preto ja si mysl�m, �e t�to z�konn� norma mne osobne person�lne nevyhovuje. �akujem.

�akujem p�n poslanec. Dve faktick� pozn�mky. Pros�m kon��m mo�nos� �al�ieho uplatnenia faktick�ch pozn�mok. P�n poslanec Rak�s m� slovo.

Ja by som v spojitosti s vyst�pen�m p�na profesora uviedol tak� jednu asoci�ciu, ktor� m��em dolo�i� ur�it�mi epidemiologick�mi �t�diami a t�ka sa mo�no tak�ho nazna�en�ho vz�ahu medzi epid�miou AIDS a promiskuitou homosexu�lnych vz�ahov. Pouk�zal by som na mo�no do dne�n�ho d�a najd�kladnej�iu pr�cu, ktor� bola publikovan� o promiskuite homosexu�lnych vz�ahov to je pr�ca Bela a Vajnberga z roku 1978 a potom e�te pokra�ovanie bolo v 1981. A vtedy vy�lo, �e 74 % mu�sk�ch homosexu�lov malo po�as svojho �ivota viac ako 100 partnerov. Teda to uviedli v dotazn�ku. 41 % malo viac ne� 500 partnerov a 28 % viac ako 1000 partnerov. Iba 2 % homosexu�lov zachov�valo monogamiu alebo tzv. semimonogamiu, ktor� ve�mi ve�koryso bola definovan� ako 10 a menej partnerov. To bolo v �re pred AIDS, ale v �re po AIDS m��em uvies� viacero fr�z, ale uvediem hne� prv� pr�cu z roku 1987, ktor� zahr�ovala takmer 5000 homosexu�lnych mu�ov, t� �t�dia. Zistila t�to �t�dia, �e v�znamn� v��ina t�chto mu�ov, teda 69 a� 83 % mala 50 a viac sexu�lnych partnerov behom svojho �ivota, �i�e tu bol zjavn� pokles. Akoby aids alebo strach pred aids v�znamne ovplyv�oval promiskuitu.

P�n poslanec Ambr�.

�akujem pekne za slovo. V�en� p�n profesor, ja si v�s hlboko v�im aj ten v�skum, ktor� ste v t�ch rokoch robili, �o sa t�ka homosexuality, ale ve�mi ma zar�a, �e vysoko�kolsky vzdelan� �udia tvrdia o homosexualite, �e je choroba. Nie je to choroba a netrepte bludy. 40 % gen�mu e�te nepozn�me, to znamen� nem��eme apriori tvrdi�, �e to nie je geneticky modifikovan�. Som biol�g, viem o �om hovor�m. A ned� sa to lie�i� a ned� sa to lie�i� ani viagrou, keby u� sme to chceli aj nad�ah�i�. �o sa t�ka patologick�ch ritu�lov, �no, tieto s� patologick� ritu�ly, ale v Afrike, kde homosexu�lov zab�jaj�. A si mysl�m, �e my by sme mali na Slovensku tro�ku civilizovanej�ie reagova� na tieto probl�my, ktor� vlastne v spolo�nosti vznikaj� aj civilizovanej��m sp�sobom rie�i� a rozhodne nes�hlas�m s t�m, ako sa vlastne zd�raz�uje, �e sa zamie�a man�elstvo, �e sa zamie�a za partnersky vz�ah. Tun� pokia� viem, je predlo�en� n�vrh z�kona o registrovanom partnerstve a nie o man�elstve. �i�e ja z tohto poh�adu by som bol r�d, keby ste sk�r brali do �vahy tie argumenty, ktor� hovoria o pr�vnom vyrovnan� sa spolu�itia ob�anov rovnak�ho pohlavia, ktor� s� pod�a m�a prioritn� a hlavnym d�vodom pre�o s� predkladan� a nie sexu�lna orient�cia. Preto�e m�m tak� dojem, �e nem�me mand�t pri s��asnom veden� o homosexualite, aby sme tvrdili, �e je to choroba. �akujem za pozornos�.

P�n poslanec Drobn�.

�akujem. Kolegovi Rak�sovi �akujem pekne za doplnenie. Kolegovi Ambr�ovi, no ka�d� m�me svoje sk�senosti. Ka�d� vych�dzame zo svojho �ivota, svojej neopakovate�nej anab�zy, tak�e ja si aj tvoj n�zor cen�m, ktor� m�, ale keby si s vecami robil prakticky a pragmaticky, tak potom by si mal tro�ku in� n�zor na veci. Preto�e naozaj ak si mysl�, �e gen�m prenesie tak�to komplikovan� �pecifick� vzorec spr�vania sa, tak sa ve�mi m�li�. Poznal som pacientku, ktor� si osvojila cig�nske die�a. Bolo rovnako �ierna ako to cig�nske die�a. Povedal som jej vtedy, ke� si ho osvojila v Martine, tak �love�e ono sa na teba tro�ku podob�, ale dobre ste �ierne, ale o p� rokov, ke� ho doviedla. To die�a sa pohybovalo ako t� moja zn�ma. Ja som povedal, ve� to je tvoje decko. To si osvojilo kompletn� behabil�rne vzorce svojej adopt�vnej matky. P�ni, ke� som toto videl, v�ak ja sa kinezil�giou zaober�m 30 rokov, tak dedi�nos� m��e prenies� jednoduch� vzorce pohybu, ale nem��e prenies� vzorce, ktor� si v psychosoci�lnom prostred� odkuk�me. To neexistuje. Tak�to gen�m m�dry nie je ani nikdy nebude. Keby ho stvoril kto chcel. No, ale to samozrejme pri svojom zelenom zameran� nem��e� vedie�. To �a�ko. M��em �a len pou�i�. Ale na druhej strane si �a v�im, preto�e m� svoj n�zor na to a ten n�zor si mus�m aj ja ist�m sp�sobom osvoji�, preto�e m�m a�piranta z Afriky a ten a�pirant z Afriky mi hovoril o tej kuv�de, ja st�le ho neviem pochopi�. Ale to je tak siln� psychosoci�lna sugescia, �e bohu�ia� ten mu� sa zv�ja a ke� som mu hovoril, po�uj, ale u n�s by sa zv�jalo nieko�ko mu�ov. No to m�te pravdu. A tieto rody, ktor� maj� kuv�du, s� pr�sne monogamne, tak�e to je tak. �akujem pekne.

�akujem, p�n poslanec. Vyhlasujem v�eobecn� rozpravu o tomto bode programu za skon�en�. P�tam sa p�na poslanca I�tv�na, �i sa chce vyjadri�? �no. Nech sa p��i.

V�žen� d�my, v�žen� p�ni, dovo�te, aby som p�r stru�n�mi pozn�mkami zareagoval ako predkladate� v mene skupiny poslancov na diskusiu. Chcem oceni� najm� tie pr�spevky, ktor� boli vecn�, ktor� sa t�kali bezprostredne problematiky z�kona a neboli, povedal by som, nejako emocion�lne unesen� a od veci a najm�, ktor� boli bez r�znych vulgarizmov a pod. V praxi ono to viete je tak. Ono t�ch homosexu�li, ke� sme hovorili o r�znom odpozorovan�, vyr�stli pri heterosexu�lnych rodi�och. Mali vlastn� matku, mali vlastn�ho otca a jednoducho stali sa z nich homosexu�li, tak�e kladiem tak� re�n�cku ot�zku, jednoducho. Ke� bude die�a, ktor� s�, ktor� tu s� deti, ktor� vychov�vaj� dve matky, resp. dve �eny, resp. dvaja mu�i. S� tu stovky t�chto det� a t�to spolo�nos� ich ignoruje. A tento n�vrh z�kona je o tom, aby sme venovali pozornos� t�mto de�om, aby sme tieto deti neignorovali. A ja sa p�tam, ke� ich matka sa stala lesbickou �enou napriek tomu, �e vyrastala pri heterosexu�lnych rodi�och, ve� ju vychov�vali heterosexu�lni rodi�ia, ako sa m��e sta�, �e potom ona odpozoruje a tie� sa stane lesbou. Jednoducho, samozrejme v�skumy s� r�zne. Tak ako to tu bolo povedan�. V zborn�ku, ktor� od iniciat�vy Inakos� a �al��ch ob�ianskych zdru�en�, poslanci dostali, s� desiatky odkazov na in� v�skumy, �i u� lek�rske, �i sociologick� a pod. Na r�zne �tatistick� �daje. Fakt je tak�, �e ka�d� minca m� dve strany a mo�no je skuto�ne t� pravda niekde uprostred. Mo�no s� to desa�tis�ce, mo�no s� to stotis�ce t�chto ob�anov, ktor� s� tu a ktor� chc� civilizovane �i�.

Aj keby ich bolo nieko�ko stoviek, mysl�m si, �e je potrebn�, aby sme im venovali pozornos�. Samozrejme v tejto spolo�nosti s� aj d�le�itej�ie t�my, a preto tie t� poslanky�a HZDS, ktor� tu v tejto chv�li u� nie je, sa mala venova� rad�ej vecnej str�nke alebo konkr�tnej str�nke tohto n�vrhu z�kona a nie tu zbyto�ne zdr�ova� a hovori� mo�no o niektor�ch in�ch veciach, �no o ktor�ch budeme m�c� a nemysl�m t�m pani Kelto�ov�, hovori� o veciach. Ke� som spom�nal t� slovensk� rodinu, tak fakt je tak�, ja tak�chto homosexu�lov a lesbick� �eny pozn�m, kde ich vlastn� rodi�ia jednoducho n�tia do toho, aby sa zosob�ili. Jednoducho rodi�ia sa nevedia vyrovna� s predstavou, �e ich dc�ra alebo syn je homosexu�l. Jednoducho to nedok�u, don�tia r�znymi formami svoje die�a, aby sa vydalo, alebo o�enilo. Tieto �eny, ke� hovor�me o t�chto lesb�ch, oni sami hovoria, �e s� potom permanentne vlastne nieko�ko rokov mo�no zn�sil�ovan� a fakt je taky, �e v t�chto n�siln�ch man�elstv�ch sa narodia deti. Fakt je tak�, �e tento vz�ah po nejakom �ase stroskot� a preto m�me na Slovensku geyov, geysk� p�ry a lesbick� p�ry, ktor� vychov�vaj� deti. Tie deti s� tu. Tie p�ry s� tu. T� �udia s� tu. Ve�mi ve�a sa hovorilo, najlep�ie mo�no p�n poslanec Budaj hovoril o promiskuite a r�znych veciach, ktor� tu patria k hist�rii homosexu�lneho hnutia, vr�tane aids. A bolo tu aj povedan�, �e dnes aids je sk�r probl�m heterosexu�lnej v��iny. Samozrejme homosexu�li vedia o tomto historickom fakte, ktor� tu je a nemali by sme pred nimi, pred touto skuto�nos�ou zatv�ra� o�i.

Mysl�m si, �e by sme mali da� tejto men�ine a ja si mysl�m, �e je to men�ina, najavo nejak� pozit�vny sign�l, �e ju neignorujeme a �e m�me z�ujem o rie�enie probl�mu. Ke� je de� otvorenych dver� tu v parlamente, m�m tak� osobn� sk�senos�, v�dy za mnou pr�du nejak� homosexu�li a v�dy mi po�akuj� za moje aktivity, ktor� rob�m v prospech tejto men�iny. A dokonca som zistil, �e chodia, pri�li sem posledne aj z m�jho rodn�ho mesta Krupina a neboli sami, ktor� odi�li z mal�ch ded�n a miest do v���ch miest a najm� do Bratislavy na Slovensku, preto�e je tu v��iu anonymita. Je tu men�� tlak verejnosti, men�� tlak pr�buzn�ch a pod. Fakt je tak�, �e tu na�li t�to �udia ur�it� pokoj a ur�it� mo�nosti �ivota. Fakt je tak�, �e u� v s�vislosti s reakciami, ke� sme predlo�ili tento n�vrh z�kona a najm� v s�vislosti so v�eraj�ou prijatou deklar�ciou, poviem �plne otvorene, som od tejto men�iny dostal ve�mi ve�a ohlasov, �e ak sa v��ina bude k tejto men�ine takto spr�va�, nem��me sa �udova� tomu, �o sa dialo v niektor�ch �t�toch, a to emigr�cia pr�slu�n�kov tejto men�iny.

Jednoducho to je realita, ktor� tu je, o ktorej sa hovor�. Z�verom by som v�s chcel predsa len e�te raz po�iada� aj ke� po v�eraj�ku jednoducho nie som naivn�, o tom, ako sa tento slovensk� parlament pozer� na niektor� mo�no nov� v�vinov� trendy, ktor� s� v�kol n�s. Ako sa tento parlament pozer� na �rove� tolerancie v tejto men�ine, napriek tomu v�etk�mu, by som si v�s dovolil po�iada� o podporu tohto n�vrhu z�kona, najm� t�ch, ktor� vyjadrili, �i u� vo svojich vyst�peniach, alebo faktick�ch pripomienkach, povedal by som, konkr�tne �iastkov� pripomienky, k tomuto n�vrhu z�kona. �no, je to nie�o nov� v slovenskej legislat�ve. Je to nie�o nov� v slovenskom spolo�enskom �ivote a preto je pochopite�n�, �e ur�it� chyby tam samozrejme s� a ja si mysl�m, �e na to je druh� ��tanie, aby sme detailne hovorili a rozpitvali tento n�vrh z�kona. Preto si v�s v mene skupiny poslancov dovo�ujem po�iada� e�te raz o posunutie n�vrhu z�kona o �ivotnom partnerstve dvoch os�b rovnak�ho pohlavia do druh�ho ��tania. �akujem.

�akujem. Pani poslanky�a �i�m�rikov�. Spravodajca, pros�m o kr�tkos�.

�akujem pekne za slovo. U� len v kr�tkosti, mus�m sa prizna�, �e som sa ob�vala v�voja diskusie k tomuto citliv�mu n�vrhu z�kona, �e sk�zneme do vulg�rnosti a bezoh�adnosti. �akujem v�ak ve�mi pekne za slu�n� �rove�. Prevl�dali r�zne n�zory a a� na ojedinel� pr�pady sa rozprava viedla kult�rne tak ako by to v tejto snemovni malo by�. Chcem po�akova� v�etk�m, ktor� vyjadrili svoj �udsk� i odborn� postoj. V rozprave celkove vyst�pilo 7 p�nov poslancov a poslank��. Chcela by som zareagova� na pripomienku pani Kelto�ovej, ktor� navrhla, aby do novely Z�konn�ka pr�ce sme navrhli z�kaz diskrimin�cie z h�adiska inej sexu�lnej orient�cie. Chcem jej pripomen��, �e tak�to n�vrh odznel, ke� sme schva�ovali nov� Z�konn�k pr�ce, kde p�n poslanec Nagy a ja ako �lenovia v�boru pre �udsk� pr�va a n�rodnosti sme tak�to n�vrh dali, av�ak poslanci si ho neosvojili.

Takisto k pani poslankyni T�thovej m�m jednu pripomienku, ktor� mala v�hradu vo�i tomu, �e tak�to bod bol zaraden� do programu, �e mala tak�to mo�nos� navrhn�� pri schva�ovan� zmeny programu, aby tento bod bol posunut�, nakoniec n�vrh z�kona bol predlo�en� u� v okt�bri, tak�e mysl�m si, �e sa s t�m naozaj ne�akalo na posledn� chv��u. Pod�a z�kulisn�ch n�zorov tento n�vrh z�kona poslanci nemaj� ve�mi chu� posun�� do druh�ho ��tania. Ka�d� z n�s m� pr�vo slobodne sa rozhodn�� a hlasova� pod�a svojho svedomia a vedomia. Ale z vyst�pen� mi vyplynulo, �e na�a spolo�nos� e�te nie je pripraven� prija� tak�to legislat�vnu podobu vz�ahu dvoch jedincov. Je kdesi hlboko v n�s, �e sa �udujeme, niekomu kto je in� a sme k nemu �asto krut�, odmietav� a posme�n�. A bude n�m e�te ve�mi dlho trva�, k�m budeme k inakosti ch�pav�. Pova�ujem, v�ak za �spech, �e sa t�to ch�lostiv� t�ma dostala na p�du slovensk�ho parlamentu, preto�e pred 10 alebo 15 rokmi by to bolo e�te nemyslite�n�. To je moje vyst�penie, p�n predsedaj�ci.

Pani poslanky�a, pros�m, keby ste teda uviedli hlasovanie. �iadam, p�ni poslanci, aby ste pri�li do rokovacej s�ly ku hlasovaniu o predmetnom n�vrhu z�kona. �iadam v�s, aby ste pri�li do rokovacej s�ly. Pros�m, keby ste sa prezentovali, p�ni poslanci. Prezentujte sa.

Budeme hlasova�. Pripravte sa na hlasovanie. Prezentujeme sa teraz.

Pr�tomn�ch je 56 poslancov. P�ni poslanci, preru�ujem rokovanie N�rodnej rady. Pokra�ova� budeme zajtra o 9.00 hodine. �akujem.

�Predt�m, ako d�m slovo e�te p�novi spravodajcovi, chcem poveda�, �e o 11.00 hodine chceme hlasova� o dvoch z�konoch, ktor� sme prijali v�era, teda prerokovali v�era a tento dne�n�, tak�e pros�m poslancov, aby sa z��astnili na tomto hlasovan�

�P�ni poslanci hovorili sme, �e o 11.00 hodine by sme sa pok�sili hlasova�. Chcem po�iada� v�etk�ch poslancov, ktor� s� v parlamente, aby pri�li do rokovacej s�ly. �iadam p�nov poslancov, aby pri�li do rokovacej s�ly k hlasovaniu. Pros�m, aby ste pri�li do rokovacej s�ly k hlasovaniu. Najprv sa budeme prezentova�. No pros�m, p�ni poslanci, budeme sa prezentova�, aby sme mohli prist�pi� k hlasovaniu. Pros�m, aby ste sa prezentovali. Prezentujte sa, prezentujte sa, pros�m. P�ni poslanci, prezentujte sa pros�m v�s, tak aby sme mohli schv�li� aj z�kon zo v�eraj�ieho d�a, lep�ie povedan� posun�� ho alebo odhlasova�, pr�padne tie, ktor� sme prerokovali dnes. �iadam p�nov poslancov, aby pri�li do rokovacej s�ly. Oznamujem, �e v s�le je 73 poslancov. �iadam v�s, aby ste pri�li do rokovacej s�ly k hlasovaniu. Sk�sime sa e�te raz prezentova�, nie hlasova�. Prezentujte sa, prezentujte sa pros�m. Pr�tomn�ch 77. poslancov. Kon�tatujem, �e je to dostato�n� mno�stvo poslancov, aby sme mohli prist�pi� k hlasovaniu v prvom ��tan� o n�vrhu skupiny poslancov N�rodnej rady Slovenskej republiky na vydanie z�kona o �ivotnom partnerstve dvoch os�b rovnak�ho pohlavia a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov (tla� 1218). Spravodajky�ou je pani poslanky�a �i�m�rikov�.

�akujem za slovo. V rozprave odznel n�vrh p�na poslanca Rak�sa na uznesenie v takomto znen�. Pre��tam ho: "N�rodn� rada Slovenskej republiky prij�ma uznesenie, �e v zmysle z�kona o rokovacom poriadku N�rodnej rady � 73 bod 3 p�sm. v) nebude pokra�ova� v rokovan� o predmetnom n�vrhu z�kona (tla� 1218)."

P�ni poslanci, po�uli ste n�vrh, ktor� v rozprave predniesol p�n poslanec Rak�s. Prezentujme sa, budeme hlasova� o n�vrhu, tak ako ho uviedla pani spolo�n� spravodajky�a.

(Hlasovanie.) 84 pr�tomnych, 53 za n�vrh, 15 proti, 13 sa zdr�alo, 3 nehlasovali. Kon�tatujem, �e n�vrh sme schv�lili. �akujem pani poslankyni za spolupr�cu pri prerokov�van� tohto n�vrhu z�kona�