Tabuizovanie t�my homosexuality, s ktor�m sme sa stret�vali v minulosti, ale ktor� pretrv�va a� doposia�, vedie k neznalosti heterosexu�lnej v��iny, resp. k skreslen�m n�zorom, ��m sa len posil�uje negat�vny postoj spolo�nosti k tejto skupine ob�anov. Homosexu�lna men�ina je tak n�ten� �i� s nezmyseln�m pocitom strachu a viny za nie�o, za �o nem��e. Je ot�zne, �o priniesla homosexu�lnym p�rom demokracia, ku ktorej sa hl�si �l.1 �stavy Slovenskej republiky, ak nem��u uplat�ova� rovnak� pr�va ako ostatn� len z d�vodu svojej odli�nej sexu�lnej orient�cie, za ktor� nem��u.

Osobn� vz�ahy �ud� zalo�en� na vz�jomnej v�zbe, rodinn�ch put�ch a trvalom priate�stve s� v�znamnou s��as�ou soci�lnej sf�ry ka�d�ho jednotlivca. Trval� vz�ahy zabra�uj�ce izol�cii a osamelosti, pom�haj� udr�iava� integritu jedinca. V neposlednej miere zni�uj� promiskuitu, �o je v obdob� n�rastu infekci� sp�soben�ch v�rusom HIV osobitne v�znamn�. Preto treba podporova� trval� a z�v�zn� vz�ahy nielen medzi heterosexu�lne orientovan�mi �u�mi, ale aj medzi homosexu�lmi.

Faktom je, �e homosexu�lne p�ry �ij� v rovnak�ch ekonomick�ch podmienkach ako heterosexu�lne p�ry, a teda maj� citov�, ale aj ekonomick� d�vody pre pr�vnu �pravu svojho vz�ahu. Argument, �e na to m��u vyu�i� jestvuj�ce s�kromnopr�vne zmluvy neobstoj�, lebo tie v mnoh�ch pr�padoch nesta�ia pokry� v�etky oblasti s�kromn�ho �ivota v dostato�nom rozsahu. Preto sa navrhuje vytvori� pre homosexu�lne p�ry osobitn� in�tit�t �ivotn�ho partnerstva ako pr�vna �prava t�kaj�ca sa v�lu�ne zv�zkov os�b rovnak�ho pohlavia, ktor� by paralelne existoval popri tradi�nom in�tit�te man�elstva, ktor� m� v slovenskej spolo�nosti trval� a nezastupite�n� miesto.

Aj ke� n�vrh z�kona prizn�va gej a lesbick�m p�rom pr�va a povinnosti prizn�van� heterosexu�lnym man�elom, treba zd�razni�, �e ich nijak�m sp�sobom neopr�v�uje na spolo�n�ch det� adopciu det�, umel� oplodnenie, �i cirkevn� sob�.

V r�mci �pravy vz�jomn�ch vz�ahov �ivotn�ch partnerov sa zav�dza aj vz�jomn� vy�ivovacia povinnos� partnerov, teda s opr�vneniami, ktor� �t�t uznan�m �ivotn�ho partnerstva t�mto p�rom poskytuje, ber� na seba partneri aj zodpovedaj�cu povinnos� odbreme�uj�cu �t�t.

�ivotn� partner sa pre ��ely dedenia zo z�kona dost�va do rovnak�ho postavenia ako pozostal� man�el. S�be�n� existencia man�elstva a �ivotn�ho partnerstva je vyl��en�, preto v�dy bude dedi� bu� pozostal� man�el alebo registrovan� partner.

N�vrh z�kona vych�dza z modelu, ktor� je prijat� vo v��ine �kandin�vskych kraj�n a taktie� z ustanoven� vecn�ho z�meru z�kona o rogistrovanom partnerstve, kroe� schv�lila vl�da v �R.

N�vrh z�kona je v s�lade s �stavou Slovenskej repbliky. �stavnos� tohto n�vrhu opiera nielen o citovan� �l. 1 �stavy, pod�a ktor�ho je Slovensk� republika demokratick�m a pr�vnym �t�tom, ale aj o �l. 12 ods. 1, pod�a ktor�ho s� �udia slobodn� a rovn� v d�stojnosti i v pr�vach, pri�om z�kladn� pr�va a slobody s� neod�ate�n� a nezru�ite�n�. Pod�a �l. 12 ods. 2 sa z�kladn� pr�va a slobody zaru�uj� v�etk�m bez oh�adu na pohlavie, pri�om nikoho nemo�no z t�chto d�vodov po�kodzova�, zv�hod�ova� alebo znev�hod�ova�.

S�lad tohto n�vrhu s cie�mi Slovenskej republiky sta� sa �lenom Eur�pskej �nie vych�dza okrem in�ho z Rezol�cie o re�pektovan� �udsk�ch pr�v v Eur�pskej �nii, ktor� prijal Eur�psky parlament 17. septembra 1996 so z�verom, aby ju vyu�ili aj asociovan� krajiny. Jej pr�slu�n� body v �asti nazvanej "Rovnak� zaobch�dzanie" znej�:

• bod 78: Pova�uje za neprijate�n� ak�ko�vek druh diskrimin�cie, zalo�en� na rase, farbe poko�ky, etnickom p�vode, pohlav�, sexu�lnej orient�cii, jazyku, vierovyznan� a politickom zm���an�

• bod 83: �iada �lensk� �t�ty zak�za� v�etky z�kony akejko�vek povahy, ktor� kriminalizuj� a diskriminuj� kv�li citov�m a sexu�lnym vz�ahom medzi dospel�mi rovnak�ho pohlavia

• bod 84: Vol�, v s�lade so svojou rezol�ciou z 8. febru�ra 1994, po rovnak�ch pr�vach pre homosexu�lov a lesby v Eur�pskom spolo�enstve, po zru�en� v�etkej diskrimin�cie homosexu�lov a nespravodliv�ho zaobch�dzania s nimi, najm� �o sa t�ka rozdielov, ktor� st�le pretrv�vaj� v ot�zkach, od ak�ho veku smie jednotlivec rozhodova� o svojej sexu�lnej orient�cii a diskrimin�cie v oblasti pr�va na pr�cu, trestn�ho z�kona, ob�ianskeho z�kona a ekonomickej a soci�lnej legislat�vy.

Spom�nan� rezol�cia z 8. febru�ra 1994 �. A3-0028/94 bola uverejnen� v Official Journal of the European Communities pod �. OJ C 61/40.

N�vrh z�kona kladie n�roky na �t�tny rozpo�et v d�sledku zavedenia nov�ch kn�h na matri�n�ch �radoch - kn�h �ivotn�ch partnerstiev ako aj aj �radn�ch tla��v pre potreby evidovania osobn�ho stavu �ivotn�ch partnerov.

K �l. I:

Ustanovuje sa nov� pr�vny in�tit�t - �ivotn� partnerstvo dvoch os�b rovnak�ho pohlavia. �ivotn� partnerstvo m��u uzavrie� dve osoby rovnak�ho pohlavia len ak s� star�ie ako 18 rokov; �iadna v�nimka sa z podmienky 18 rokov neprip���a.

��elom �ivotn�ho partnerstva je vytvorenie �ivotn�ho a majetkov�ho spolo�enstva, teda z�mer dvoch �ud� �i� spolu za ur�it�ch podmienok, ako aj spolo�n� �prava majetkov�ch vz�ahov, pri�om sa vyslovuje po�iadavka pevnosti a trvalosti tohto zv�zku. Na rozdiel od man�elstva ��elom nie je v�chova det�.

Ustanovuje sa podmienka, �e aspo� jedna z os�b, ktor� hodlaj� uzavrie� �ivotn� partnerstvo, mus� by� �t�tnym ob�anom Slovenskej republiky.

�ivotn� partnerstvo dvoch os�b rovnak�ho pohlavia predstavuje nov� in�tit�t n�ho pr�va, a preto je potrebn� kreova� sp�sob jeho vzniku. Ustanovuj� sa n�le�itosti vzniku �ivotn�ho partnerstva, a to s�hlasn� prejav v�le dvoch os�b rovnak�ho pohlavia uzavrie� �ivotn� partnerstvo. Vyslovuje sa po�iadavka urobi� tento prejav v�le pred opr�vnen�m org�nom �t�tu v stanovenej forme, teda verejne a sl�vnostn�m sp�sobom. Po�aduje sa, aby aby bolo s�hlasn� vyhl�senie uroben� v pr�tomnosti dvoch svedkov.

Ustanovuje sa vecn� a miestna pr�slu�nos� org�nu �t�tu, pred ktor�m sa uzatv�ra �ivotn� partnerstvo, a teda sa stanovuje ob�ianska forma uzavretia �ivotn�ho partnerstva.

Ke�e �ivotn� partnerstvo sa dot�ka osobn�ho stavu fyzick�ch os�b, navrhuje sa, aby bol vecne pr�slu�n�m org�nom okresn� �rad, ktor� vedie matriky (�alej len matri�n� �rad), nako�ko matrika je �t�tna evidencia o osobnom stave fyzick�ch os�b. Nako�ko matriky veden� pod�a z�kona NR SR �.154/1994 Z.z. neobsahuj� knihu, do ktorej by bolo mo�n� �ivotn� partnerstv� zapisova�, tak sa v �al��ch ustanoveniach z�kona navrhuje zmena z�kona o matrik�ch a zavedenie novej knihy popri knihe man�elstiev.

Tie� sa ustanovuje miestna pr�slu�nos�opr�vnen�ho org�nu, ktor� sa spravuje miestom trval�ho pobytu jednej z os�b, ktor� chc� uzavrie� �ivotn� partnerstvo.

Ustanovuje sa mo�nos� deleg�cie-povolenia uzavretia �ivotn�ho partnerstva pred in�m, ne� miestne pr�slu�n�m matri�n�m �radom a povolenie uzavretia �ivotn�ho partnerstva aj na inom vhodnom mieste. Pre vyu�itie tejto mo�nosti sa po�aduje preuk�zanie d�le�it�ch d�vodov a �iados� so strany os�b hodlaj�cich uzavrie� �ivotn� partnerstvo. Postup matri�n�ho �radu v t�chto pr�padoch je upraven� prostredn�ctvom zmeny vzhl�ky Ministerstva vn�tra Slovenskej republiky �. 302/1994 Z.z.

Ustanovuje sa v�nimka z ustanoven� o vecnej a miestnej pr�slu�nosti v pr�pade, ke� je �ivot toho, kto chce uzavrie� �ivotn� partnerstvo, priamo ohrozen�. Za dan�ch okolnost� mo�no �ivotn� partnerstvo uzavrie� pred ktor�mko�vek org�nom �t�tnej spr�vy.

Pre �t�tnych ob�anov Slovenskej republiky sa ustanovuje mo�nos� uzavrie� �ivotn� partnerstvo v cudzine, a to pred zastupite�sk�m �radom Slovenskej republiky, ktor� je na to splnomocnen� podobne, ako je to v pr�padoch uzatv�rania man�elstiev. Nevylu�uje sa t�m mo�nos� uzavrie� �ivotn� partnerstvo pred org�nom cudzieho �t�tu a pod�a pr�va tohto �t�tu.

Ustanovuje sa povinnos� predlo�i� stanoven� doklady pred uzavret�m �ivotn�ho partnerstva. Ktor� doklady je povinn� predlo�i� �t�tny ob�an Slovenskej republiky a ktor� doklady je povinn� predlo�i� cudzinec, podrobne upravuje osobitn� predpis, a to z�kon NR SR �. 154/1994 Z.z. o matrik�ch prostredn�ctvom navrhovan�ch zmien.

Vyhl�senie o tom, �e osob�m uzatv�raj�cim �ivotn� partnerstvo nie s� zn�me okolnosti, ktor� by uzavretie �ivotn�ho partnerstva vylu�ovali a �e poznaj� navz�jom svoj zdravotn� stav, sa uskuto��uje pri obrade. Opomenutie tohto vyhl�senia nem� vplyv na platnos� uzavretia �ivotn�ho partnerstva.

Ustanovuje sa ��ava, za ak�ch podmienok m��e matri�n� �rad odpusti� predlo�enie stanoven�ch dokladov.

K � 6:

N�vrh u�ah�uje uzavretie �ivotn�ho partnerstva v t�ch pr�padoch, ke� je �ivot jednej z os�b, ktor� chc� �ivotn� partnerstvo uzavrie�, priamo ohrozen�. ھava spo��va v tom, �e nie je potrebn� predlo�i� inak potrebn� doklady. Stav ohrozenia �ivota mus� existova� v dobe, ke� sa m� �ivotn� partnerstvo uzavrie�.

Aj v takomto pr�pade sa v�ak po�aduje vyhl�senie o tom, �e osob�m uzatv�raj�cim �ivotn� partnerstvo nie s� zn�me okolnosti vylu�uj�ce jeho uzavretie. Preto sa predpoklad�, �e stav chorej osoby mus� by� tak�, aby bola toto vyhl�senie sp�sobil� zodpovedne urobi�.

Ustanovuje sa mo�nos� vo�by spolo�n�ho priezviska �ivotn�ch partnerov. Vyhl�senie o tom, �e priezvisko jedn�ho z nich bude ich spolo�n�m priezviskom alebo, �e si ponech�vaj� svoje doteraj�ie priezvisk�, urobia pred sob�iacim org�nom.

Vyhl�senie o spolo�nom priezvisku sa nevz�ahuje na die�a, ktor�ho rodi�om by bola osoba uzatv�raj�ca �ivotn� partnerstvo.

Ustanovuje sa mo�nos� uzavrie� �ivotn� partnerstvo prostredn�ctvom z�stupcu. Za d�le�it� d�vody mo�no pova�ova� najm� dlh�� pobyt jednej z os�b v zahrani��. V tak�chto pr�padoch sa po�aduje podanie �iadosti na okresnom �rade a n�sledn� s�hlas okresn�ho �radu.

N�vrh vyslovene ustanovuje p�somn� formu pre plnomocenstvo a presn� ozna�enie osoby, s ktorou sa m� �ivotn� partnerstvo uzavrie�. Nedodr�anie t�chto podmienok sp�sobuje, �e �ivotn� partnerstvo v takomto pr�pade zo z�kona nevznikne.

N�le�itosti plnomocenstva ustanovuje osobitn� predpis.

Ustanovuje sa prv� z okolnost� vylu�uj�cich uzavretie �ivotn�ho partnerstva. In�tit�t man�elstva m� trval� a nezastupite�n� miesto v spolo�nosti, a preto je uv�dzan� na prvom mieste. Je absol�tne ne�iad�ce, aby doch�dzalo k pr�padom, aby jedna osoba �ila v man�elstve a aj v �ivotnom partnerstve. Nedodr�anie tejto podmienky sp�sobuje neplatnos� �ivotn�ho partnerstva. S�d za�ne konanie o neplatnos� �ivotn�ho partnerstva aj bez n�vrhu, len �o sa dozvie, �e �ivotn� partnerstvo uzavrela osoba, ktorej skor�ie man�elstvo e�te trv�.

Uzavretiu �ivotn�ho partnerstva nebr�ni existencia faktick�ho vz�ahu druha a dru�ky, ani zdanliv� man�elstvo.

N�vrh d�va mo�nos�, aby neplatn� �ivotn� partnerstvo konvalidovalo v pr�pade, �e odpadne d�vod jeho neplatnosti. Ustanovuje sa teda, �e �ivotn� partnerstvo sa stane platn�m za predpokladu, �e skor�ie man�elstvo zaniklo alebo bolo vyhl�sen� za neplatn�. Konvalid�cia nast�va ku d�u z�niku predo�l�ho man�elstva alebo ku d�u pr�voplatnosti rozhodnutia s�du o vyhl�sen� predo�l�ho man�elstva za neplatn�.

Tak, ako nemo�no uzavrie� �ivotn� partnerstvo so �enat�m mu�om alebo vydatou �enou, tak sa nem��e uzavrie� s osobou, ktor� �ije v uzavretom �ivotnom partnerstve. Ustanovuje sa tak druh� okolnos� vylu�uj�ca uzavretie �ivotn�ho partnerstva. Aj v tomto pr�pade za�ne s�d konanie aj bez n�vrhu potom, �o sa dozvie, �e ur�it� osoba uzavrela �al�ie �ivotn� partnerstvo.

Ustanovuje sa mo�nos� konvalid�cie, pre tak�to neplatn� �ivotn� partnerstvo. Tak ako v predch�dzaj�com pr�pade, aj tu sa �ivotn� partnerstvo stane platn�m, len �o predch�dzaj�ce �ivotn� partnerstvo zaniklo alebo bolo s�dom vyhl�sen� za neplatn�.

Tre�ou okolnos�ou vylu�uj�cou uzavretie �ivotn�ho partnerstva je pr�buzensk� pomer, vr�tane pr�buzensk�ho pomeru zalo�en�ho osvojen�m. Preto�e ako je nepr�pustn� uzatv�ranie man�elstiev medzi ur�it�m okruhom os�b, je to tak aj v pr�pade �ivotn�ho partnerstva.

Ustanovuje sa okruh os�b, s ktor�mi nemo�no uzavrie� �ivotn� partnerstvo, a to predkovia, potomci, �i�e pr�buzn� v priamom rade a s�rodenci, bez oh�adu na to, �i maj� jedn�ho spolo�n�ho rodi�a alebo obidvoch. Aj v tomto pr�pade mo�no neplatnos� vyslovi� ako na n�vrh, tak aj bez n�vrhu.

V �vodn�ch ustanoveniach n�vrhu sa hovor�, �e �ivotn� partnerstvo m��e uzavrie� osoba, ktor� je star�ia ako 18 rokov. V tomto ustanoven� sa zav�dza najni��ia vekov� hranica pre mo�nos� uzavretia platn�ho �ivotn�ho partnerstva. Je ustanoven� na 18 rokov veku a �iadna v�nimka, na rozdiel od uzavretia man�elstva, sa z nej neprip���a. Prostredn�ctvom takto stanovenej vekovej hranice by sa malo zabezpe�i�, aby �ivotn� partnerstvo uzatv�rali osoby so sp�sobilos�ou na pr�vne �kony v plnom rozsahu.

Nedodr�anie tejto podmienky n�vrh z�kona sankcionuje t�m, �e v tomto pr�pade �ivotn� partnerstvo nevznikne.

Ustanovuje sa posledn� z okolnost� vylu�uj�cich uzavretie �ivotn�ho partnerstva.

Du�evn� zdravie partnerov je jedn�m z predpokladov na zabezpe�enie ��elu �ivotn�ho partnerstva, a to pevn�ho a trval�ho �ivotn�ho spolo�enstva.

N�vrh vych�dza z �pravy zakotvenej v z�kone o rodine, a teda prek�ka existuje, pokia� �o i len jedna z os�b trp� takouto du�evnou poruchou, pri�om nie je nevyhnutn�, aby v �ase uzavretia �ivotn�ho partnerstva bolo vydan� s�dne rozhodnutie o obmedzen� sp�sobilosti na pr�vne �kony. Hmotnopr�vne predpoklady obmedzenia sp�sobilosti na pr�vne �kony s� upraven�v � 10 OZ. V nadv�znosti na toto ustanovenie je prek�kou uzavretia �ivotn�ho partnerstva iba du�evn� porucha a nie nadmern� po��vanie alkoholick�ch n�pojov alebo omamn�ch prostriedkov �i jedov. Pod pojem "osoba postihnut� du�evnou poruchou" sa zah��aj� aj pr�pady, ke� ide o osobu nedostato�ne vyvinut�.

V pr�pade tejto prek�ky v�ak s�d m��e vyhl�si� �ivotn� partnerstvo za neplatn� iba na n�vrh ktor�hoko�vek zo �ivotn�ch partnerov, pri�om sa neur�uje lehota, v ktorej tak mus� urobi�.

Z�rove� sa ustanovuje mo�nos� konvalid�cie v pr�padoch, ke� sa zdravotn� stav partnera stane zlu�ite�n�m so spolo�ensk�m ��elom �ivotn�ho partnerstva.

�ivotn� partnerstvo uzavret� za okolnost� vylu�uj�cich jeho uzavretie sa pova�uje za vzniknut� a existuj�ce a� do pr�voplatn�ho rozhodnutia s�du o jeho vyhl�sen� za neplatn�. Preto ak k tak�muto rozhodnutiu s�du ned�jde, m��e �ivotn� partnerstvo zanikn�� za podmienok ustanoven�ch v n�vrhu z�kona.

Ustanovuje sa z�sada, �e pokia� �ivotn� partnerstvo zaniklo sk�r, ako sa za�alo konanie o jeho vyhl�sen� za neplatn�, nemo�no ho nesk�r vyhl�si� za neplatn�.

Tak ako z�kon o rodine, aj n�vrh z�kona o �ivotnom partnerstve uzn�va v�nimky z predch�dzaj�cej z�sady. S�be�n� existencia man�elstva a �ivotn�ho partnerstva, ako aj �ivotn� partnerstvo uzavret� medzi osobami v pr�buzenskom pomere sa pova�uj� za okolnosti hodn� tak�ho ods�denia, �e �ivotn� partnerstvo mo�no vyhl�si� za neplatn� aj po jeho z�niku.

Ustanovuj� sa �al�ie v�nimky zo z�sady, �e �ivotn� partnerstvo mo�no vyhl�si� za neplatn�, len pokia� nedo�lo k jeho z�niku. Predpokladom pre uplatnenie tejto v�nimky je, �e konanie o neplatnos� �ivotn�ho partnerstva u� za�alo na n�vrh niektor�ho z partnerov.

V prvom pr�pade mo�no vyhl�si� �ivotn� partnerstvo za neplatn�, pokia� v priebehu konania zomrel ten z partnerov, ktor� n�vrh na za�atie konania nepodal.

Druh� pr�pad sa zaober� skuto�nos�ou, ke� umrie ten z partnerov, ktor� n�vrh na vyhl�senie neplatnosti podal, teda ke� zomrie navrhovate�. S�d vtedy konanie preru�� a pokra�uje v �om, ak o to po�iadaj� potomkovia navrhovate�a v lehote do jedn�ho roka od jeho smrti. Potomkovia teda m��u v za�atom konan� iba pora�ova�, nem��u sami poda� n�vrh na za�atie konania.

�ivotn� partnerstvo uzavret� napriek okolnosti vylu�uj�cej jeho uzavretie sa pova�uje za vzniknut� a a� do pr�voplatn�ho rozhodnutia s�du o jeho vyhl�sen� za neplatn� sa na� pozer� ako na �ivotn� partnerstvo platn�.

Ustanovuj� sa n�sledky vyhl�senia �ivotn�ho partnerstva za neplatn�. Vyhl�sen�m �ivotn�ho partnerstva za neplatn� sa toto �ivotn� partnerstvo pova�uje za neuzavret�, a to sp�tne ku d�u jeho uzavretia (ex tunc). Toto rozhodnutie m� kon�titut�vny ��inok a doch�dza n�m k zmene osobn�ho stavu. N�sledkom je teda aj skuto�nos�, �e str�ca platnos� vyhl�senie o spolo�nom priezvisku �ivotn�ch partnerov a teda partner, ktor� prijal priezvisko druh�ho partnera, je zo z�kona povinn� �alej pou��va� svoje predo�l� priezvisko.

Po vyhl�sen� �ivotn�ho partnerstva za neplatn� sa majetkov� vz�ahy a vz�ahy k malolet�m de�om posudzuj� obdobne, ako keby do�lo k zru�eniu �ivotn�ho partnerstva.

Ustanovuj� sa n�sledky zdanliv�ho �ivotn�ho partnerstva.

�ivotn� partnerstvo, ktor� nevzniklo, nem� pr�vne n�sledky. Neexistuje u� od za�iatku a nemo�no ho vyhl�si� za neplatn�. Za neexistuj�ce sa pova�uje aj pred pr�voplatn�m rozhodnut�m s�du o tom, �i tu �ivotn� partnerstvo je alebo nie je a toto s�dne rozhodnutie m� deklarat�rny charakter.

�ivotn�m partnerstvo sa medzi partnermi vytv�ra �ivotn� spolo�enstvo. Ustanovuj� sa hlavn� z�sady, ktor�mi sa �ivotn� partneri maj� spravova�. Ide najm� o zachovanie rovnopr�vnosti, povinnos� �ivotn�ho spolo�enstva, vz�jomn� re�pektovanie d�stojnosti, jako aj vz�jomn� oporu a pomoc. Ide o pr�va a povinnosti, ktor� maj� v�lu�ne osobn� charakter a predpoklad� sa, �e rovnako ako man�elia, aj �ivotn� partneri ich bud� dodr�iava� dobrovo�ne. Tieto povinnosti nemo�no pr�vne vynucova�.

�ivotn� partneri s� rovnopr�vni pri plnen� svojich povinnost� s�visiacich s uspokojovan�m potrieb spolo�nej dom�cnosti zalo�enej �ivotn�m partnerstvom.Z�robkov� mo�nosti a schopnosti ka�d�ho z partnerov s� hranicou vymedzuj�cou rozsah povinnost� ka�d�ho z nich, aby prispieval na potreby spolo�nej dom�cnosti. Ide o materi�lne a kult�rne potreby �ivotn�ho spolo�enstva, pri�om jeho �lenovia by mali ma� z�sadne rovnak� �ivotn� �rove�.

Tak, ako s� �ivotn� partneri rovnopr�vni pri plnen� svojich povinnost� s�visiacich s uspokojovan�m potrieb spolo�nej dom�cnosti, s� rovnopr�vni aj v rozhodovan� o veciach spolo�nej dom�cnosti. Ak sa nem��u dohodn�� na d�le�itej veci, ktor� m� vz�ah k ich spolo�nej dom�cnosti, rozhodne na n�vrh ktor�hoko�vek z nich s�d. O nepodstatn�ch veciach s�d nerozhoduje.

Tak ako je to u man�elov, aj u �ivotn�ch partnerov je vhodn� pripusti�, aby sa mohli vz�jomne zastupova� bez toho, �e by boli k zast�peniu druh�m partnerom osobitne form�lne splnomocnen�. Plat� to v�ak len pri be�n�ch veciach. V t�chto pr�padoch ide teda o z�konn� zast�penie, pri ktorom sa nevy�aduje udelenie plnomocenstva. Zastupuj�ci partner mus� kona� osobne, okrem pr�padu, ak by sa partneri dohodli inak.

V druhom odseku ide o pr�pady, ke� jeden z partnerov kon� vo svojom mene a z tohto konania vznikaj� z�v�zky obom partnerom spolo�ne a nerozdielne, ��m sa ustanovuje solidarita z�v�zku v pr�padoch, ke� ide o obstar�vanie be�n�ch vec�, ktor� sa t�kaj� spolo�nej dom�cnosti ako celku.

Solid�rny z�v�zok je vyl��en� len vtedy, ak tieto ��inky boli druh�m partnerom vo�i in�m osob�m vyl��en� a tieto osoby o tom vedeli.

D�le�it� je ustanovenie o vz�jomnej vy�ivovacej povinnosti po�as trvania �ivotn�ho partnerstva. �ivotn� �rove� obidvoch partnerov m� by� z�sadne rovnak� , a preto vznik� uzavret�m �ivotn�ho partnerstva a kon�� sa z�nikom, zru�en�m alebo vyhl�sen�m �ivotn�ho partnerstva za neplatn�.

Stanovuje sa z�rove� rozsah vy�ivovacej povinnosti pre pr�pad, �e jeden z partnerov t�to povinnos� vo�i druh�mu nepln�.

T�to vy�ivovacia povinnos� predch�dza vy�ivovaciu povinnos� det� vo�i rodi�om.

Umo��uje sa, aby ten z partnerov, ktory po zru�en� �ivotn�ho partnerstva nie je schopn� s�m sa �ivi�, mohol �iada� od b�val�ho partnera, aby mu prispieval na primeran� v��ivu. Pri ur�ovan� pr�spevku treba prihliadnu� na od�vodnen� potreby opr�vnen�ho a na schopnosti a mo�nosti povinn�ho. Smr�ou opr�vnen�ho alebo povinn�ho t�to povinnos� zanik�. Vo�i opr�vnen�mu t�to povinnos� zanik� aj vtedy, ak tento uzavrie nov� �ivotn� partnerstvo.

Tak ako je to pri vy�ivovacej povinnosti, aj t�to povinnos� predch�dza vy�ivovaciu povinnos� det� vo�i rodi�om.

Nako�ko sp�sob ur�ovania v��ivn�ho je upraven� v z�kone o rodine, roz�iruje sa p�sobnos� tohto z�kona aj na vz�ahy vznikaj�ce v s�vislosti s uzavret�m �ivotn�ho partnerstva.

Z�kon predpoklad� vznik z�konn�ho majetkov�ho spolo�enstva, tak ako je to u man�elov, preto roz�iruje p�sobnos� ustanoven� Ob�ianskeho z�konn�ka o bezpodielovom spoluvlastn�ctve man�elov aj na majetkov� vz�ahy �ivotn�ch partnerov.

Ustanovuje sa sp�sob z�niku �ivotn�ho partnerstva. Ke�e ��elom �ivotn�ho partnerstva je pevn� a trval� �ivotn� spolo�enstvo, predpoklad� sa, �e najprirodzenej��m sp�sobom jeho z�niku je smr� jedn�ho z partnerov alebo v�nimo�ne vyhl�senie za m�tveho.

Ak v�ak nesk�r d�jde k zru�eniu rozhodnutia s�du o vyhl�sen� za m�tveho, bude sa �ivotn� partnerstvo pova�ova� za zaniknut� iba v pr�pade, �e pozostal� partner neuzavrel nov� �ivotn� partnerstvo. Pokia� nov� �ivotn� partnerstvo neuzavrel, obnov� sa p�vodn� �ivotn� partnerstvo d�om pr�voplatnosti rozhodnutia s�du o zru�en� vyhl�senia za m�tveho a na tak�to �ivotn� partnerstvo sa h�ad�, ako by ani nebolo preru�en�.

�ivotn� partnerstvo m� by� pevn�m a trval�m �ivotn�m spolo�enstvom zalo�en�m na vz�jomnejm v�zbe, citovom zbl�en� a poskytovan� si vz�jomnej podpory a pomoci napriek absencii v�chovy det�. Preto zru�enie �ivotn�ho partnerstva m� by� tak�m opatren�m, ktor� m� umo�n� rozchod partnerov len vtedy, ak in� rie�enie u� neost�va.

Ustanovuje sa mo�nos� zru�i� �ivotn� partnerstvo prostredn�ctvom rozhodnutia s�du. Zru�enie m� by� prostriedkom, ktor� umo�n� skon�i� �ivotn� partnerstvo, ak do�lo k tak�mu rozvr�teniu vz�ahov medzi partnermi, �e tieto s� nenapravite�ne rozvr�ten� a �ivotn� partnerstvo nem��e plni� ��el, pre ktor� bolo vytvoren� a str�ca d�vody pre svoje �al�ie trvanie. Prechodn� a kr�tkodob� nes�lad medzi partnermi nem��e by� d�vodom na zru�enie �ivotn�ho partnerstva.

Konanie o zru�enie �ivotn�ho partnerstva sa za�ne na n�vrh niektor�ho z partnerov, pri�om na zru�enie nie je pr�vny n�rok.

Aj ke� ��elom �ivotn�ho partnerstva nie je v�chova det�, m��u nasta� pr�pady, ke� sa jeden zo �ivotn�ch partnerov star� o svoje die�a poch�dzaj�ce z predch�dzaj�ceho heterosexu�lneho vz�ahu. N�vrh sa sna�il vyrie�i� vz�ah druh�ho �ivotn�ho partnera k tomuto dia�a�u prostredn�ctvom vytvorenia mo�nosti osvojenia tohto dia�a�a.

N�vrh uklad� s�du, aby do rozsudku o zru�en� uviedol rozhodnutie t�kaj�ce sa pr�v a povinnost� osvojite�a k malolet�m de�om pre �as po zru�en� partnerstva, pokia� do�lo k osvojeniu v priebehu trvania �ivotn�ho partnerstva.

N�vrh v�slovne ustanovuje �pravu pr�v a povinnost� osvojite�a k die�a�u, ��m vyjadruje, �e die�a m� by� zveren� do v�chovy predov�etk�m svojmu biologick�mu rodi�ovi. S�d by mal teda rozhodn�� najm� o vy�ivovacej povinnosti osvojite�a vo�i osvojencovi, o styku osvojite�a s osvojencom ako aj o �al��ch pr�vach a povinnostiach partnerov k malolet�mu die�a�u.

Pri �prave pr�v a povinnost� ako aj dohode o styku s die�a�om sa postupuje pod�a ustanoven�

o z�kona o rodine.

T�m, �e sa vytvorila mo�nos� u��vania spolo�n�ho priezviska �ivotn�mi partnermi, je potrebn� ustanovi� aj mo�nos� n�vratu k p�vodn�mu priezvisku v pr�pade zru�enia �ivotn�ho partnerstva. Mo�nos� zmeny priezviska je ohrani�en� lehotou jedn�ho mesiaca po nadobudnut� pr�voplatnosti rozhodnutia o zru�en� �ivotn�ho partnerstva.

V d�sledku sledovan�ho cie�a z�kona - �pravy �ivotn�ho a majetkov�ho spolo�enstva �ivotn�ch partnerov a ich pribl�enie k �prave pomerov man�elov, je potrebn� novelizova� ustanovenia z�kona Feder�lneho zhroma�denia �eskej a Slovenskej Federat�vnej Republiky �. 40/1964 Zb. Ob�ianskeho z�konn�ka v znen� neskor��ch predpisov.

Okruh os�b, ktor� s� opr�vnen� po smrti fyzickej osoby uplat�ova� pr�vo na ochranu osobnosti, sa roz�iruje o �ivotn�ho partnera.

T�m, �e sa �ivotn� partnerstvo stane pr�vom uznanou a upravenou formou spolu�itia a vytvorenia spolo�enskej jednotky, je potrebn�, aby sa aj �ivotn� partner v�slovne zaradil medzi bl�zke osoby.

Ke�e majetkov� spolo�enstvo �ivotn�ch partnerov sa pribli�uje �prave pomerov man�elov, je potrebn�, aby Ob�iansky z�konn�k upravil aj spolo�enstvo vlastn�ckych pr�v �ivotn�ch partnerov k veciam, ktor� nadobudli po�as trvania �ivotn�ho partnerstva. Navrhuje sa, aby tieto vz�ahy boli upraven� formou bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva, tak ako je to u man�elov.

Stanovuje sa, medzi ktor�mi osobami m��e vznikn�� bezpodielov� spoluvlastn�ctvo. Okrem man�elov s� to aj �ivotn� partneri. Ide o taxat�vny v�po�et os�b.

N�vrh z�kona prepoklad� vznik z�konn�ho bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva, tak ako existuje medzi man�elmi. Z tohto d�vodu je potrebn� zmeni� v tomto smere v�etky ustanovenie Ob�ianskeho z�konn�ka, ktor� upravuj� bezpodielov� spoluvlastn�ctvo man�elov tak, aby sa tieto ustanovenia z�kona vz�ahovali aj na �ivotn�ch partnerov. Preto sa navrhuje, aby sa z�kon do bud�cnosti zmie�oval o bezpodielovom spoluvlastn�ctve bez pr�vlastku man�elov, nako�ko bude upravova� aj vz�ahy medzi man�elmi.

Aj v pr�pade bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva �ivotn�ch partnerov p�jde o pr�vny vz�ah, ktor� nem��e existova� samostatne, ale len v nerozlu�nej spojitosti so �ivotn�m partnerstvom. Prostredn�ctvom bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva sa aj medzi �ivotn�mi partnermi zabezpe�uje uspokojovanie ich potrieb a ich spolo�nej dom�cnosti.

Pribl�enie �pravy majetkov�ch pomerov �ivotn�ch partnerov k �prave majetkov�ch pomerov man�elov predpoklad� aj noveliz�ciu ustanoven� t�kaj�cich sa dedi�sk�ho pr�va, najm� pr�vnej �pravy dedenia zo z�kona. �ivotn� partner sa pri deden� zo z�kona zrovnopr�v�uje s man�elom a zara�uje sa medzi z�konn�ch dedi�ov v prvej skupine. Ke�e s�be�n� existencia man�elstva �ivotn�ho partnerstva nie je mo�n�, nem��e d�js� v praxi ku kol�zii z�ujmu pozostal�ho man�ela s pozostal�m �ivotn�m partnerom.

Tak, ako je tomu i pri predch�dzaj�cich ustanoveniach, v d�sledku pribli�ovania pr�vnej �pravy majetkov�ch vz�ahov �ivotn�ch partnerov a man�elov, je potrebn� upravo� aj ustanovenia o spolo�nom n�jme bytu. Z�kon predpoklad�, �e pr�vna �prava spolo�n�ho bytu man�elmi sa v plnom rozsahu ( vznik n�jmu, prechod n�jmu, z�nik, bytov� n�hrady) bude aplikova� aj na �ivotn�ch partnerov.

Vznik a trvanie spolo�n�ho n�jmu �ivotn�mi partnermi bude nerozlu�ne sp�t� s existenciou �ivotn�ho partnerstva.

�ivotn� partner sa zara�uje (tak sko man�el) aj medzi opr�vnen� osoby, ktor� zo z�kona nadob�daj� pr�vo na plnenie poistn�ho v pr�padoch poistenia os�b, ak je poistnoiudalos�ou smr� poisten�ho.

V d�sledku vytvorenia nov�ho in�tit�tu, ktor� vytv�ra �ivotn� spolo�enstvo dvoch os�b s dopadom aj na rodinnopr�vne vz�ahy, je potrebn� novelizova� aj ustanovenia z�kona �. 94/1963 Zb. o rodine v znen� neskor��ch predpisov.

Ustanovuje sa nov� okolnos� vylu�uj�ca uzavretie man�elstva.Tak ako je prek�kou uzavretia �ivotn�ho partnerstva existencia man�elstva, je nevyhnutn�, aby aj existencia �ivotn�ho partnerstva tvorila prek�ku uzavretia man�elstva. Je nevyhnutn�, aby sa zabr�nilo vzniku s�be�nej existencie man�elstva a �ivotn�ho partnerstva, aby v praxi nedoch�dzalo ku kol�zii z�ujmov man�elov a �ivotn�ch partnerov.

Ako n�sledok nedodr�ania tejto podmienky sa ustanovuje neplatnos� man�elstva, pri�om s�d m��e za�a� konanie aj bez n�vrhu.

Je mo�n� predpoklada�, �e po rozvode man�elstva s de�mi bude doch�dza� k uzatv�raniu �ivotn�ch partnerstiev. Tu sa potom stane d�le�it�m v�chovn�m �inite�om aj �ivotn� partner rodi�a dia�a�a, ktor� sa prakticky bude z��ast�ova� na v�chove die�a�a.

Aj ke� n�vrh z�kona neumo��uje �ivotn�m partnerom osvoji� spolo�n� die�a, je potrebn� vysporiada� sa s re�lnym faktom, �e napriek tomu tieto p�ry bud� vychov�va� svoje biologick� deti poch�dzaj�ce z pr�padn�ch heterosexu�lnych vz�ahov.

Vyhl�senie o tom, �i �ivotn� partneri bud� pou��va� spolo�n� priezvisko alebo si ponech�vaj� svoje doteraj�ie priezvisk� sa nevz�ahuje na deti. Preto sa jav� ako logick�, �e pokia� si obaja ponechaj� svoje doteraj�ie priezvisk� a d�jde k osvojeniu die�a�a jedn�ho z partnerov partnerom druh�m, toto dia�a by malo sledova� priezvisko svojho biologick�ho rodi�a. V pr�pade, �e by rodi� die�a� prijal priezvisko svojho �ivotn�ho partnera, m��e d�js� k zmene priezviska die�a�a na z�klade �iadosti o zmenu priezviska pod�a ustanoven� z�kona �. 300/19993 Z.z o mene a priezvisku.

Napriek skuto�nosti, �e n�vrh ned�va mo�nos� �ivotn�m partnerom osvoji� spolo�n� die�a, re�lne v praxi tieto p�ry deti vychov�va� nielen m��u a aj vychov�vaj�. Preto je vhodn� vyrie�i� vz�ah jedn�ho partnera k biologick�mu alebo osvojen�mu die�a�u druh�ho partnera. Najlogickej��m rie�en�m sa zd� by� vytvorenie mo�nosti osvoji� tak�to die�a druh�m partnerom pri splnen� z�konn�ch podmienok, ktor� ustanovuje z�kon o rodine

N�vrh t�mto ustanoven�m nechce de�trukt�vne p�sobi� na vz�ah die�a�a a jeho biologick�ch rodi�ov, ani br�ni� mo�nosti podie�a� sa na v�chove die�a�a obidvom jeho biologick�m rodi�om. Je v�ak potrebn� myslie� aj na pr�pady, ke� die�a druh�ho rodi�a ma� nebude alebo tento o die�a nebude prejavova� z�ujem.

Nako�ko n�vrh predpoklad�, �e bezpodielov� spoluvlastn�ctvom��e vznikn�� aj medzi �ivotn�mi partnermi a �ivotn� partner sa zarad� medzi osoby bl�zke pod�a � 116 OZ, je potrebn� novelizova� aj ustanovenia z�kona N�rodnej rady Slovenskej republiky �. 182/1993 Z.z. o vlastn�ctve bytov a nebytov�ch priestorov v znen� neskor��ch predpisov.

Byt alebo nebytov� priestor m��e by� aj v bezpodielovom spoluvlastn�ctve �ivotn�ch partnerov.

�ivotn� partner sa zara�uje aj medzi osoby, pri ktor�ch, ak doch�dza k prevodu spoluvlastn�ckeho podielu na pozemku zastavanom domom a pri�ahlom pozemku po vlastn�kovi bytu, ktor� nadobudol byt do vlastn�ctva pod�a z�kona �. 52/1966 Zb. o osobnom vlastn�ctve bytov v znen� neskor��ch predpisovm, sa cena za 1 m² pozemku sa rovn� najvy��ej v��ke ro�n�ho n�jomn�ho za 1 m² zistenej pod�a vyhl�ky Ministerstva financi� �. 465/1991 Zb.

K �l. V:

Prijat�m in�tit�tu �ivotn�ho partnerstva d�jde k uzatv�raniu �ivotn�ch partnerstiev, ktor� bud� obsahova� aj medzin�rodn� prvok, �i u� v podobe osoby, ktor� bude pr�slu�n�kom in�ho �t�tu alebo k uzatv�raniu �ivotn�ch partnerstiev v cudzine. S t�m s�vis� aj problematika pr�vomoci slovensk�ch s�dov vo veciach t�kaj�cich sa �ivotn�ho partnerstva, ako aj uzn�vania cudz�ch rozhodnut�. Preto je potrebn� novelizova� z�kon �. 97/1963 Zb o medzin�rodnom pr�ve s�kromnom a procesnom v znen� neskor��ch predpisov.

Vz�ahy medzi �ivotn�mi partnermi ananlogicky pripom�naj� vz�ahy medzi man�elmi a preto s� zaraden� pod ustanovenie rodinn�ho pr�va, ktor� rie�i vz�ahy medzi man�elmi. Tak, ako je ur�en� rozhoduj�ci pr�vny poriadok pri veciach t�kaj�cich sa man�elstva, n�vrh predpoklad�, �e rovnako bude ur�en� aj rozhoduj�ci pr�vny poriadok pre vz�ahy vypl�vaj�ce zo �ivotn�ho partnerstva. Preto sa navrhuje, aby sa sp�sobilos� osoby uzavrie� �ivotn� partnerstvo, forma uzavretia �ivotn�ho partnerstva, osobn� a majetkov� vz�ahy �ivotn�ch partnerov, zru�enie �ivotn�ho partnerstva, jeho vyhl�senie za neplatn� spravovali t�m ist�m pr�vnym poriadkom ako vz�ahy man�elsk�.

Stanovuje sa pr�vomoc slovensk�ch s�dov vo veciach �ivotn�ho partnerstva vo vz�ahoch obsahuj�cich medzin�rodn� prvok.

V s�vislosti so skuto�nos�ou, �e n�vrh umo��uje adopciu die�a�a jedn�ho �ivotn�ho partnera partnerom druh�m, stanovuje sa pr�vomoc slovensk�ch s�dov vo veciach pr�v a povinnost� osvojite�a k malolet�mu cudzincovi, ak do�lo k osvojeniu za podmienky, �e sa malolet� bude zdr�iava� na tunaj�om �zem� a org�ny jeho domovsk�ho �t�tu neurobia in� opatrenie.

Uzn�vanie pr�voplatn�ch cudz�ch rozhodnut� sa roz�iruje aj na vz�ahy vytvoren� �ivotn�m partnerstvom.

K �l. VI:

Vytvoren�m in�tit�tu �ivotn�ho partnerstva je potrebn� stanovi� pr�vomoc s�dov vo veciach �ivotn�ho partnerstva. Je potrebn� stanovi� pr�vomoc s�dov v pr�padoch zru�enia �ivotn�ho partnerstva, ke�e n�vrh z�kona vytvoril mo�nos� zru�i� tento in�tit�t medzi dvoma osobami. V nadv�znosti na to, je potrebn� upravi� v�etky procesn� ustanovenia, ktor� sa tohto konania dot�kaj�.

Pr�vne vz�ahy upravuj�ce �ivotn� partnerstvo s� svojou povahou vz�ahmi o osobnom stave fyzick�ch os�b. Preto sa medzi veci t�kaj�ce sa osobn�ho stavu, o ktor�ch sa v ob�ianskos�dnom konan� rozhoduje, zara�uj� aj veci �ivotn�ho partnerstva.

Stanovuje sa miestna pr�slu�nos� s�du v konan� o zru�enie �ivotn�ho partnerstva, neplatnos� �ivotn�ho partnerstva alebo o ur�enie, �i tu �ivotn� partnerstvo je alebo nie je. Tak, ako je to v pr�pade konan� a o rozvod, neplatnos� man�elstva alebo o ur�enie, �i tu man�elstvo je alebo nie je, navrhuje sa, aby na konanie nebol pr�slu�n� v�eobecn� s�d odporcu, ale s�d, ktor�ho miestna pr�slu�nos� je ur�en� osobitne a v�lu�ne. Takto stanovenou miestnou pr�slu�nos�ou sa vylu�uje mo�nos� prejednania veci in�m jako v z�kone uveden�m s�dom. Osoba pod�vaj�ca n�vrh bude musie� v tomto pr�pade re�pektova�, �e n�vrh m��e poda� len na taxat�vne ur�en� s�d.

Do pr�vomoci s�dov patr� nie len rozhodova� o zru�en� �ivotn�ho partnerstva, ale aj o

vyporiadan� bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva alebo o zru�en� spolo�n�ho n�jmu bytu. Stanovuje sa miestna pr�slu�nos� s�du, ktor� bude v t�chto konaniach rozhodova� na n�vrh niektor�ho zo �ivotn�ch partnerov. T�mto s�dom bude, rovnako ako v pr�pade vyporiadania man�elov, ten s�d, ktor� rozhodoval o zru�en� �ivotn�ho partnerstva.

Platn� znenie � 88 odsek 1 p�smeno k) stanovovalo, �e s�d, ktor� vykon�v konkurz alebo vyrovnanie, rozhoduje aj o sporoch nimi vyvolan�mi. V�nimku z takto ur�enej miestnej pr�slu�nosti ur�oval pre spory o vyporiadanie bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva man�elov.. Ke�e sa novelou Ob�ianskeho z�konn�ka in�tit�t bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva man�elov roz��ril aj na �ivotn�ch partnerov, a t�m zmenil p�vodn� n�zov na "bezpodielov� spoluvlastn�ctvo", je potrebn� vypusti� z tohto ustanovenia pr�vlastok man�elov, aby bolo stanoven�, �e v�nimka z miestnej pr�slu�nosti sa vz�ahuje aj na rozhodovanie sporov o vyporiadanie bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva �ivotn�ch partnerov.

K bodu 5:

Neprip���a sa, aby do konan� o zru�enie �ivotn�ho partnerstva, o neplatnos� �ivotn�ho partnerstva aleo o ur�enie, �i tu �ivotn� partnerstvo je alebo nie je vstupovala popri navrhovate�ovi alebo odporcovi tretia osoba, ktor� by mala pr�vny z�ujem na v�sledku tohto konania. Ide o konanie dot�kaj�ce sa osobn�ho stavu, z ktor�ho podstaty vypl�va, �e do neho nem��e vstupova� ved�aj�� ��astn�k, a to ani na v�zvu niektor�ho z ��astn�kov, ani z vlastn�ho podnetu.

Stanovuje sa, �e v konan� o neplatnos� �ivotn�ho partnerstva s� ��astn�kmi len �ivotn� partneri a �iadne in� osoby.

Ne��innos� nes�hlasu odporcu so sp�vzat�m n�vrhu sa roz�iruje aj na konania o zru�enie �ivotn�ho partnerstva, o neplatnos� �ivotn�ho partnerstva alebo o ur�enie, �i tu �ivotn� partnerstvo je alebo nie je. S�d v takomto pr�pade konanie v�dy zastav�.

��elom �ivotn�ho partnerstva je predov�etk�m vytvorenie pevn�ho trval�ho �ivotn�ho spolo�enstva. Je v z�ujme spolo�nosti, aby nedoch�dzalo k rozvracaniu osobn�ch vz�ahov zalo�en�ch na vz�jomnej v�zbe a trvalom priate�stve, ktor� zabra�uj� izol�cii a osamelosti, ��m pom�haj� udr�iava� integritu ka�d�ho jedinca. Preto je potrebn�, aby spolo�nos� podporovala aj z�v�zn� vz�ahy medzi osobami rovnak�ho pohlavia. K tomu m��e prispie� aj �innos� s�du zameran� na odstr�nenie pr��in rozvratu �ivotn�ho partnerstva a usilovan�m sa o ich zmierenie.

Smr�ou jedn�ho zo �ivotn�ch partnerov zanik� pr�vny vz�ah �ivotn�ho partnerstva. S�dy by takto rozhodovali o pr�vnych vz�ahoch, ktor� u� neexistuj�. V dan�ch pr�padoch, v�ak m��e ma� �ij�ci ��astn�k konania alebo in� osoba pr�vny z�ujem na tom, aby do�lo k vydaniu rozhodnutia aj napriek tomu, �e priamy ��astn�k konania u� ne�ije. N�vrh z�kona o �ivotnom partnerstve taxat�vne ur�uje, v ktor�ch pr�padoch a v z�ujme ktor�ch os�b mo�no v u� za�atom konan� pokra�ova�. V �iadnom pr�pade nie je mo�n�, aby po smrti jedn�ho zo �ivotn�ch partnerov bol podan� n�vrh o zru�enie �ivotn�ho partnerstva, o jeho neplatnos� alebo o ur�enie, �i tu �ivotn� partnerstvo je alebo nie je.

Ke�e �ivotn� partnerstvo predstavuje pevn� a trval� �ivotn� spolo�enstvo, je nevyhnutn�, aby s�d preru�il konanie o zru�enie �ivotn�ho partnerstva za podmienok ustanoven�ch v � 110. Je �plne v s�lade s ��elom �ivotn�ho partnerstva, aby s�d nepokra�oval v konan�, pokia� existuje mo�nos� obnovy a n�pravy vz�ahov a citov�ch v�zieb medzi �ivotn�mi partnermi.

Ak d�jde k preru�eniu konania od�a � 110 OSP, m��e s�d v konan� o zru�enie �ivotn�ho partnerstva pokra�ova� len na n�vrh a len po uplynut� troch mesiacov. S�d nikdy nem��e pokra�ova� v konan� pred uplynut�m trojmesa�nej lehoty a to bez oh�adu na to, �e s� pre to z�va�n� d�vody a na s�de bol podan� n�vrh.

Z�kon o �ivotnom partnerstve vytvoril prostredn�ctvom noveliz�cie z�kona o rodine mo�nos� osvoji� die�a jedn�ho zo �ivotn�ch partnerov partnerom druh�m. Osvojen�m sa teda vytvor� medzi t�mto �ivotn�m partnerom a die�a�om vz�ah ako medzi rodi�om a die�a�om, pri�om ned�jde k z�niku vz�ahu medzi p�vodn�m rodi�om, ktor� �ije v �ivotnom partnerstve a osvojovan�m die�a�om. Osvojite� nadobudne k osvojen�mu die�a�u pr�va a povinnosti rodi�a. V pr�pade, �e d�jde k zru�eniu �ivotn�ho partnerstva, je potrebn� upravi� aj pr�va apovinnosti k malolet�mu die�a�u. N�vrh z�kona v�slovne upravuje, �e je potrebn� upravi� pr�va a povinnosti osvojite�a, , ktor� osvojil die�a po�as trvania �ivotn�ho partnerstva, ��m vyslovuje preferenciu rodi�a, ktor�ho die�a bolo osvojen�.

Konanie o povolenie uzavrie� �ivotn� partnerstvo patr� svojou povahou medzi nesporov� konania, aj ke� ho mo�no za�a� iba na n�vrh. ��astn�ci tohto konania nem��u uzavrie� zmier o obsahu predmetu konania. Preto sa toto konanie zara�uje medzi tie druhy konan�, v ktor�ch sa upat�uje vy�trovac� princ�p a stanovuje sa povinnos� s�du iniciat�vne zhroma��ova� skutkov� materi�l potrebn� pre rozhodnutie bez oh�adu na n�vrhy ��astn�kov.

Pri n�hrade trov konania s�d preva�ne postupuje pod�a z�sady zodpovednosti za v�sledok (z�sada �spechu) vo veci samej, z ktorej vypl�va, �e n�rok na n�hradu trov m� ��astn�k vtedy, ak mal proti odporcovi �spech vo veci. V konan� o zru�enie �ivotn�ho partnerstva, o neplatnos� �ivotn�ho partnerstva alebo o ur�enie, �i tu man�elstvo je alebo nie je ide o konania vo veciach osobn�ho stavu, tak, ako je to v pr�pade man�elstva. Vzh�adom k tomu, �e s�d vo v�roku o zru�en� �ivotn�ho partnerstva nebude vyslovova� vinu na rozpade �ivotn�ho partnerstva, je ve�mi �a�ko hovori� o �spechu vo veci samej. S�dy teda priznaj� n�hradu trov konania len v�nimo�ne, ak to bud� od�vod�ova� okolnosti pr�padu alebo pomery ��astn�kov.

Z�kon o �ivotnom partnerstve v � 13 stanovuje ako podmienku platnosti �ivotn�ho partnerstva udelenie povolenia s�du v t�ch pr�padoch, ak chce �ivotn� partnerstvo uzavrie� osoba postihnut� du�evnou poruchou, ktor� by mala za n�sledok obmedzenie sp�sobilosti na pr�vne �kony. V nadv�znosti na toto ustanovenie je potrebn� upravi� konanie s t�mto povolen�m spojen�. Ke�e ide o konanie, ktor� je svojou povahou podobn� konaniu o povolenie uzavrie� man�elstvo, navrhuje sa, aby sa ustanovenie � 194 aplikovalo aj na pr�pady povolenia uzavrie� �ivotn� partnerstvo.

Stanovuje sa nepr�pustnos� odpustenia zme�kania lehoty na odvolanie, ak ide o odvolanie proti rozsudku, ktor�m bolo vysloven�, �e sa �ivotn� partnerstvo zru�uje, �e je neplatn� alebo �e nie je. V t�chto pr�padoch nemo�no ani poda� odvolanie v lehote do troch mesiacov od doru�enia, ak rozhodnutie neobsahuje pou�enie o odvolan� alebo ak obsahuje nespr�vne pou�enie o tom, �e odvolanie nie je pr�pustn�.

Stanovuje sa nepr�pustnos� obnovy konania a dovolania, mimoriadnych opravn�ch prostriedkov, proti rozsudkom, ktor�mi sa vyslovilo, �e sa �ivotn� partnerstvo zru�uje, �e je neplatn� alebo �e tu nie je. V t�chto pr�padoch nexistuj� d�vody, pre ktor� by bolo mo�n� povoli� obnovu konania. Ke�e ide o rozhodnutia, ktor� sa dot�kaj� osobn�ho stavu mo�no predpoklada�, �e po nadobudnut� ich pr�voplatnosti d�jde k nov�mu uzavretiu �ivotn�ho partnerstva, pr�padne aj man�elstva. V t�chto pr�padoch by obnova konania nemohla pre �iadneho z ��astn�kov privodi� priaznivej�ie rozhodnutie vo veci, najm� ke� tieto rozhodnutia neobsahuj� vo svojich v�rokoch vyslovenie viny.

Prostredn�ctvom novely Ob�ianskeho z�konn�ka bezpodielov� spoluvlastn�ctvo m��e vznikn�� aj medzi �ivotn�mi partnermi. Nako�ko verita� sa m��e dom�ha� uspokojenia aj z majetku, ktor� patr� do bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva, je teda mo�n� uskuto�bi� v�kon rozhodutia proti �ivotn�mu partnerovi povinn�ho, a to bez n�vrhu opr�vnen�ho proti druh�mu �ivotn�mu partnerovi a bez osobitn�ho exeku�n�ho titulu. Preto je nevyhnutn�, aby v pr�pade nariadenia v�konu rozhodnutia, ktor�m s� postihnut� veci v bezpodielovom spoluvlatn�ctve, bol ��astn�kom konania aj �ivotn� partner, pokia� p�jde o tieto veci. Vznikne tak zo z�kona n�ten� spolo�enstvo ��astn�kov konania.

S�pis vec�, ktor� bud� postihnut� v�konom rozhodutia predajom hnute�n�ch vec� je potrebn� doru�i� aj �ivotn�mu partnerovi, nako�ko sp�san� m��u by� aj v�ci, ktor� s� s��a�ou bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva, a teda ku ktor�m m� vlastn�cke pr�vo aj �ivotn� partner povinn�ho.

V s�vislosti s prijat�m z�kona o �ivotnom partnerstve bude zo z�kona doch�dza� k vytv�raniu spolo�n�ch dom�cnost� zalo�en�ch t�mto partnerstvom. O potreby tejto dom�cnosti bud� povinn� sa stara� obidvaja �ivotn� partneri. Medzi �ivotn�mi partnermi vznik� aj z�konn� vy�ivovacia povinnos�. Je preto potrebn� novelizova� nariadenie vl�dy SR �. 89/1997 Z.z. o rozsahu zr�ok zo mzdy povinn�ho p�i n�tenom v�kone rozhodnutia v tom smere, �e suma 600 Sk, ktor� nemo�no povinn�mu zrazi�z mesa�nej mzdy, sa zapo��tava aj na �ivotn�ho partnera, a to aj vtedy, ak m� samostatn� pr�jem.

Majetkov� pomery �ivotn�ch partnerov s� upraven� prostredn�ctvom in�tit�tu bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva. Je potrebn� novelizova� ustanovenia z�kona �. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnan� v znen� neskor��ch predpisov, ktor� v�znamne in�tit�t bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva ovplyv�uj�.

Bezpodielov� spoluvlastn�ctvo vznik� aj medzi �ivotn�mi partnermi. Z tohto d�vodu je potrebn� upravi� v�etky ustanovenia t�kaj�ce sa bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva man�elov tak, aby ich bolo mo�n� aplikova� aj na pr�pady bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva, ktor� vzniklo medzi �ivotn�mi partnermi (��inky vyhl�senia konkurzu, sp�sob z�niku bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva pri vyhl�sen� konkurzu alebo vyrovnania).

Ke�e n�vrh z�kona zav�dza nov� in�tit�t do n�ho pr�vneho poriadku-�ivotn� partnerstvo, a toto sa t�ka osobn�ho stavu ob�anov, je potrebn� novelizova� aj z�kon NR SR �. 154/1994 Z.z. o matrik�ch, ktor� ustanovuje povinnos� evidova� udalosti t�kaj�ce sa osobn�ho stavu ob�anov.

Ke�e �ivotn� partnerstvo m� vplyv na osobn� stav ob�ana a matrika je �t�tnou evidenciou o osobnom stave ob�anov, roz�iruje sa p�sobnos� matri�n�ch �radov aj na evidenciu �ivotn�ch partnerstiev.

Roz�iruje sa tie� okruh kn�h, ktor� tvoria matriku. Novozaveden� kniha �ivotn�ch partnerstiev bude sl��i� ako evidencia ob�anov, ktor� uzavreli �ivotn� partnerstvo, aby nedoch�dzalo k nekontrolovan�mu uzatv�raniu �ivotn�ch partnerstiev, pr�padne aby nedoch�dzalo k ich uzatv�raniu v rozpore s pr�vnym poriadkom Slovenskej republiky.

Ustanovuje sa existencia �al�ej verejnej listiny, ktor� preukazuje osobn� stav os�b a ktor� vyd�va matri�n� �rad. Je to list �ivotn�ho partnerstva.

Stanovuje vedenie jedinej knihy �ivotn�ch partnerstiev rovnako, ako je to pri veden� knihy man�elstiev.

V d�sledku preh�adnosti je potrebn� vies� abecedn� register aj pre knihu �ivotn�ch partnerstiev.

Upravuje sa archivovanie knihy �ivotn�ch partnerstiev.

Ustanovuje sa miestna pr�slu�nos� matri�n�ho �radu pre z�pis �ivotn�ho partnerstva.

Obsahuje roz��renie z�kona o matrik�ch o �al�� paragraf. Ke�e sa sa vytvorila nov� matri�n� kniha, je potrebn� ustanovi� taxat�vny v�po�et �dajov, ktor� sa bud� do nej zapisova�.

Ustanovuje sa mo�nos� zap�sania �ensk�ho priezviska osoby inej ako slovenskej n�rodnosti bez koncovky slovensk�ho prechy�ovania, ak o to po�iada �ena pri z�pise �ivotn�ho partnerstva do knihy �ivotn�ch partnerstiev.

Roz�iruje sa okruh os�b, ktor� sa pod�a z�kona o matrik�ch pova�uj� za �lena rodiny. Zara�uje sa medzi nich aj �ivotn� partner.

Ke�e sa vytvorila nov� verejn� listina, list �ivotn�ho partnerstva, ktor� je �radn�m v�pisom z knihy �ivotn�ch partnerstiev, ustanovuj� sa taxat�vny v�po�et n�le�itost�, ktor� mus� v�pis obsahova�.

Mo�nos� uvies� priezvisko �eny bez koncovky slovensk�ho prechy�ovania sa roz�iruje aj na list �ivotn�ho partnerstva, ak o to �ena po�iada.

V pr�pade uzavretia �ivotn�ho partnerstva na �zem� Slovenskej republiky cudzincom, ustanovuje sa povinnos� vyhotovi� potvrdenie o �ivotnom partnerstve za ��elom v�meny matr�k, ak ide o pr�slu�n�ka �t�tu, s ktor�m sa na z�klade medzin�rodnej dohody alebo z�sady vz�jomnosti vykon�va v�mena �radn�ch v�pisov.

K bodu 13:

Okruh udalost�, ktor� sa zapisuj� do osobitnej matriky sa roz�iruje aj o uzavretie �ivotn�ho partnerstva, ak k jeho uzavretiu do�lo na �zem� cudzieho �t�tu, zastupite�skom �rade Slovenskej republiky v cudzom �t�te, lodi alebo lietadle mimo �zemia Slovenskej republiky alebo na �zem� nepatriacom �iadnemu �t�tu.

K z�pisu do osobitnej matriky d�jde na z�klade listu �ivotn�ho partnerstva, ktor� vyd� cudz� �t�t a tie� z�pisu o uzavret� �ivotn�ho partnerstva sp�san�ho zastupite�sk�m �radom alebo matri�n�m �radom alebo na z�klade inej listiny, alebo in�ho obdobn�ho d�kazu matri�nej udalosti.

Matri�n� udalosti zap�san� v osobitnej matrike sa preukazuj� �radn�m v�pisom z nej.

Upravuje sa postup pred uzavret�m �ivotn�ho partnerstva.

Existencia �ivotn�ho partnerstva predstavuje okolnos� vylu�uj�cu uzavretie man�elstva. Aby sa zabr�nilo vzniku s�be�nej existencii man�elstva a �ivotn�ho partnerstva, je potrebn� pred uzavret�m man�elstva preuk�za� z�nik pr�padn�ho predch�dzaj�ceho �ivotn�ho partnerstva.

Bod 18 obsahuje roz��renie z�kona o matrik�ch o nov� paragraf, ktor� obsahuje v�po�et dokladov, ktor� mus� predlo�i� �t�tny ob�an Slovenskej republiky pred uzavret�m �ivotn�ho partnerstva.

O uzavret� �ivotn�ho partnerstva sa vyhotovuje z�pisnica. Ustanovuj� sa n�le�itosti, ktor� mus� z�pisnica obsahova�.

Ke�e n�vrh z�kona po��ta aj s uzatv�ran�m �ivotn�ch partnerstiev s cudzincami, � 28a stanovuje povinnos� cudzinca predlo�i� najmenej 14 dn� pred uzavret�m �ivotn�ho partnerstva stanoven� doklady, ktor� osved�uj� jeho sp�sobilos� uzavrie� �ivotn� partnerstvo.

�ivotn� partnerstvo mo�no uzavrie� aj prostredn�ctvom z�stupcu. Stanovuje sa postup fyzickej osoby v t�chto pr�padoch, podmienka, ktor� mus� sp��a� z�stupca. Pre z�stupcu je potrebn� udelenie p�somn�ho splnomocnenia. Stanovuj� sa n�le�itosti, ktor� splnomocnenie obsahuje.

V pr�pade, �e sa �t�tny ob�an Slovenskej republiky rozhodne uzavrie� �ivotn� partnerstvo v cudzine, vyd� mu matri�n� �rad pr�slu�n� pod�a trval�ho pobytu osved�enie o sp�sobilosti na uzavretie �ivotn�ho partnerstva. To obdobne plat� aj o bezdomovcoch a osob�ch, ktor�ch �t�tne ob�ianstvo nemo�no ur�i�, pokia� maj� trval� pobyt na �zem� Slovenskej republiky.

Ak sa �t�tny ob�an trvale zdr�iava v cudzine, vyd� mu osved�enie o sp�sobilosti na uzavretie �ivotn�ho partnerstva zastupite�sk� �rad Slovenskej republiky alebo pr�slu�n� matri�n� �rad po predlo�en� stanoven�ch dokladov, ktor� vyhotovia org�ny �t�tu, v ktorom m� trval� pobyt. Tie� sa stanovuje postup pre pr�pad, �e org�ny cudzieho �t�tu predp�san� doklady nevyd�vaj�.

Platnos� osved�enia o sp�sobilosti na uzavretie �ivotn�ho partnerstva sa stanovuje na 6 mesiacov od jeho vydania.

Ak s� �daje uveden� v �radnom v�pise, t�kaj�ce sa uzavretia �ivotn�ho partnerstva v rozpore so skuto�nos�ou, pr�slu�n� matri�n� �rad vykon� opravu z�pisu na z�klade verejnej listiny a vyd� nov� �radn� v�pis.

Ke�e doch�dza k zmene z�kona NR SR �.154/1994 Z.z.o matrik�ch, je potrebn� novelizova� aj vyhl�ku Ministerstva vn�tra SR �. 302/1994 Z.z. ktorou sa vykon�vaj� niektor� ustanovenie z�kona o matrik�ch.

Nako�ko do�lo k vytvoreniu knihy �ivotn�ch partnerstiev, je potrebn�, aby aj t�to matri�n� knihu tvoril s�bor �radne zviazan�ch tla��v.

Z d�vodu preh�adnosti je potrebn� stanovi�, aby sa z�pisy o uzavret� �ivotn�ho partnerstva vyzna�ovali v abecednom mennom registri.

Ustanovuje sa sp�sob z�pisu uzavret� �ivotn�ch partnerstiev, ku ktor�m do�lo v kalend�rnom roku.

Miesto uzavretia �ivotn�ho partnerstva sa v matri�nom z�pise zapisuje �radn�m n�zvom obce.

Ustanovuje sa sp�sob z�pisu d�tumu uzavretia �ivotn�ho partnerstva.

Aj v  pr�pade z�pisu �ivotn�ho partnerstva, sa bud� zapisova� rodi�ia osoby uzatv�raj�cej �ivotn� partnerstvo. Nako�ko aj niektor� z rodi�ov mohol uzavrie� �ivotn� partnerstvo a prija� priezvisko druh�ho �ivotn�ho partnera, zap�e sa aj svoj�m rodn�m priezviskom.

Stanovuje sa povinnos� matrik�ra z �radnej povinnosti vykona� dodato�n� z�pis, pokia� sa dozvie, �e sa uzavretie �ivotn�ho partnerstva nezap�salo.

Dodato�n� z�pis sa vykon�va v tom ro�n�ku matri�nej knihy, ktor� zodpoved� �asu, v ktorom sa uzavretie �ivotn�ho partnerstva stalo.

Ke�e do�lo k zavedeniu in�tit�tu �ivotn�ho partnerstva a vytvoreniu novej matri�nej knihy, je potren� upravi� postup pred uzavret�m �ivotn�ho partnerstva ako aj sp�sob z�pisu a okruh skuto�nost�, ktor� sa bud� do knihy �ivotn�ch partnerstiev zapisova�.

Ustanovuje sa miestna pr�slu�nos� matri�n�ho �radu, ktor�mu sa maj� stanoven� doklady predlo�i� ako aj v�nimka, kedy mo�no stanoven� doklady nahradi� �estn�m vyhl�sen�m.

Ustanovuje sa postup pr�slu�n�ho matri�n�ho �radu pri deleg�cii uzavretia �ivotn�ho partnerstva.

V � 31b sa presne upravuje postup z�pisu do knihy �ivotn�ch partnerstiev s uveden�m v akom porad� sa jednotliv� skuto�nosti do nej zapisuj�.

Tak ako sa vytvorila mo�nos� vo�by spolo�n�ho priezviska �ivotn�ch partnerov, ustanovuje sa mo�nos� op�tovn�ho prijatia p�vodn�ho priezviska po zru�en� �ivotn�ho partnerstva. Aj t�to skuto�nos� sa zapisuje do knihy �ivotn�ch partnerstiev na z�klade ozn�menia a spolu s touto zmenou matri�n� �rad vyd�va oznamovate�ovi potvrdenie, �e t�to zmenu vzal na vedomie.

Do zbierky list�n sa zara�uj� aj listiny, ktor� sl��ia v�lu�ne ako doklad na z�pis alebo na zmenu z�pisu uzavretia �ivotn�ho partnerstva.

Ak uzavrie na �zem� Slovenskej republiky �ivotn� partnerstvo pr�slu�n�k �t�tu, s ktor�m sa vykon�va v�mena matr�k, vyhotov� sa z�rove� so z�pisom do matriky �radny vypis za ��elom v�meny matr�k.

V �radnom v�pise o uzavret� �ivotn�ho partnerstva sa pri mieste narodenia a mieste trval�ho pobytu, ak sa nach�dza na �zem� cudzieho �t�tu, uv�dza obec, okres a �t�t cudzieho �t�tneho pr�slu�n�ka.

Pr�spevok na �hradu zv��en�ch v�davkov na o�atenie a na �pravu zov�aj�ku sa poskytuje matrik�rkam a matrik�rom, ktor� s� �inn� pri obrade uzavierania man�elstva pred org�nom �t�tu. �ivotn� partnerstv� sa bud� uzaviera� tie� pred org�nom �t�tu, a preto by sa mal uveden� pr�spevok vz�ahova� aj na tieto obrady.

S vytvoren�m mo�nosti pou��vania spolo�n�ho priezviska �ivotn�ch partnerov, je potrebn� novelizova� aj z�kon NR SR �.300/1993 Z.z. o mene a priezvisku.

Umo��uje sa, aby �t�tny ob�an Slovenskej republiky pou��val v �radnom styku viac priezvisk, ak ich nadobudol uzavret�m �ivotn�ho partnerstva s osobou, ktor� u� pou��va viac priezvisk.

Pri zru�en� �ivotn�ho partnerstva sa m��e �t�tny ob�an Slovenskej republiky, ktor� pou��val viac priezvisk nadobudn�ch uzavret�m �ivotn�ho partnerstva, rozhodn��, �e bude pou��va� iba jedno z t�chto priezvisk.

Mo�nos� zmeny spolo�n�ho priezviska prostredn�ctvom spolo�nej �iadosti sa roz�iruje aj na �ivotn�ch partnerov.

�ivotn� partner, ktor� pri uzavret� �ivotn�ho partnerstva prijal priezvisko druh�ho partnera, m��e do jedn�ho mesiaca od pr�voplatnosti rozsudku o zru�en� �ivotn�ho partnerstva ozn�mi� matri�n�mu �radu, do matriky ktor�ho je vykonan� z�pis o uzavret� �ivotn�ho partnerstva, �e prij�ma op� priezvisko, ktor� mal pred uzavret�m �ivotn�ho partnerstva. O tom, �e sa ozn�menie vzalo na vedomie a poznamenalo v knihe �ivotn�ch partnerstiev, vyd� okresn� �rad oznamovate�ovi potvrdenie.

Okruh n�le�itos�, ktor� mus� obsahova� p�somn� �iados� o povolenie zmeny mena alebo priezviska, sa roz�iruje o d�tum a miesto uzavretia �ivotn�ho partnerstva, ak o zmenu �iada osoba, ktor� �ije v uzavretom �ivotnom partnerstve.

Okruh os�b, ktor� mo�no poja� do �iadosti o zmenu priezviska sa roz�iruje o �ivotn�ho partnera.

�ivotn� partnerstvo bude mo�n� uzatv�ra� aj s cudzincami. Z tohto d�vodu je potrebn� novelizova� aj ustanovenia z�kona �. 40/1993 Z.z. o �t�tnom ob�ianstve v znen� z�kona �. 70/1997 Z.z..

Uzavretie �ivotn�ho partnerstva by malo by� d�vodom, pre ktor� mo�no �iadate�ovi udeli� �t�tne ob�ianstvo Slovenskej republiky bez oh�adu na splnenie podmienok ustanoven�ch v � 7 odsek 1. Ak bud� obaja �ivotn� partneri ob�anmi Slovenskej republiky, nebud� vznika� probl�my s aplik�ciu pr�va vo veciach �ivotn�ho partnerstva.

�ivotn� partnerstvo predstavuje trval� zv�zok dvoch os�b rovnak�ho pohlavia, ktor� je uznan� �t�tom. Vytv�ra sa mo�nos� �ivotn�ch partnerov �iada� o udelenie �t�tneho ob�ianstva Slovenskej republiky v spolo�nej �iadosti.

Ob�an Slovenskej republiky m��e uzavrie� �ivotn� partnerstvo mo�no aj s cudzincom. Pri tom m��e d�js� k situ�ci�m, ke� sa ob�an SR republiky rozhodne �i� so svoj�m �ivotn�m partnerom v domovskom �t�te cudzinca a bude chcie� nadobudn�� �t�tne ob�ianstvo tohto �t�tu. Pre u�ah�enie nadobudnutia �t�tneho ob�ianstva in�ho �t�tu, ako aj pre zabr�nenie existencii dvojit�ho �t�tneho ob�ianstva by zavretie �ivotn�ho partnerstva s cudzincom a rozhodutie �i� v cudzine mali by� jednou z podmienok, ktor� s� na prospech �iadate�a pri rozhodovan� o �iadosti o prepustenie zo �t�tneho zv�zku Slovenskej republiky.

Cudz� �t�tny pr�slu�n�k, ktor� nadobudol �t�tne ob�ianstvo SR uzavret�m �ivotn�ho partnerstva so �t�tnym ob�anom SR sa m��e rozhodn��, �e v pr�pade z�niku alebo zru�enia �ivotn�ho partnerstva, �e chce prija� sp� svoje p�vodn� �t�tne ob�ianstvo a vr�ti� sa do svojho p�vodn�ho domovsk�ho �t�tu. Z�nik alebo zru�enie pr�vneho vz�ahu, ktor� bol d�vodom udelenia �t�tneho ob�ianstva SR, by mal by� d�vodom, ktor� je na prospech �iadate�a pri rozhodovan� o prepusten� zo �t�tneho zv�zku Slovenskej republiky.

Stanovuje sa, �e �ivotn� partneri m��u �iada� o prepustenie zo �t�tneho zv�zku Slovenskej republiky v spolo�nej �iadosti. �iados� ka�d�ho z nich sa v�ak bude posudzova� samostatne.

�ivotn� partnerstvo predstavuje pr�vny vz�ah, ktor� sa dot�ka osobn�ho stavu ob�anov, a preto m� vply na z�kon �. 253/1998 Z.z. o hl�sen� pobytu ob�anov Slovenskej republiky a registri obyvate�ov Slovenskej republiky.

Register je �as�ou �t�tneho informa�n�ho syst�mu, z ktor�ho mo�no zisti� okrem in�ho aj vz�ah ob�ana k in�m osob�m a je zdrojom platn�ch �dajov o obyvate�och. Preto je potrebn�, aby obsahoval aj osobn� �daje o �ivotnom partnerovi (�ivotnej partnerke), ktor�mi bude vyjadren� vz�ah t�chto os�b ku �t�tnym ob�anom Slovenskej republiky.

�ivotn� partnerstvo predstavuje pr�vny vz�ah, ktor� sa dot�ka osobn�ho stavu ob�anov, a preto m� vply na z�kon �. 381/1997 Z.z. o cestovn�ch dokladoch. � 14 vyrat�va �daje, ktor� mus� obsahova� �iados� o vydanie cestovn�ho dokladu a ktor� medzi nimi uv�dza aj �daje o rodinn�ch pr�slu�n�koch (man�el, man�elka, rodi�ia, deti mlad�ie ako 18 rokov). Aj ke� �ivotn� partnerstvo nie je priamo upravovan� Z�konom o rodine, je tento pr�vny vz�ah svojou podstatou a obsahom pr�buzn� vz�ahom rodinn�m. �ivotn� partner sa pova�uje za osobu bl�zku a aj za rodinn�ho pr�slu�n�ka. Preto je potrebn�, aby �iados�o vydanie cestovn�ho dokladu pod�a � 14 odsek 3 p�smeno c) obsahovala aj �daje o �ivotnom partnerovi, pokia� �iadate� �ije v �ivotnom partnerstve.

�ivotn� partnerstvo mo�no uzavrie� aj s cudzincom. Preto je potrebn� novelizova� aj ustanovenia z�kona �. 73/1995 Z.z. o pobyte cudzincov na �zem� Slovenskej republiky v znen� neskor��ch predpisov. �ivotn� partnerstvo predstavuje pevn� a trval� �ivotn� spolo�enstvo. �ivotn� partneri maj� povinnos� �i� spolu, stara� sa o uspokojovanie potrieb spolo�nej dom�cnosti. Preto je nevyhnutn�, aby sa cudzincom prizn�valo povolenie na dlhodob� pobyt pre ��ely zl��enia �ivotn�ho partnerstva, ak je druh�m �ivotn�m partnerom ob�an Slovenskej republiky.

Z�kon �. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen� neskor��ch predpisov v � 68 odsek 4 vymenuv�va osoby, ktor� sa pova�uj� za bl�zke a ktor�m z tohto titulu vypl�vaj� ur�it� pr�va v priestupkovom konan�. Medzi tieto osoby je potrebn� zaradi� aj �ivotn�ho partnera.

�ivotn� partnerstvo predstavuje okrem �ivotn�ho, aj majetkov� spolo�enstvo �ivotn�ch partnerov. Medzi t�mito osobami doch�dza k vzniku z�konn�ho bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva. Tieto osoby m��u spolu podnika� alebo jedna druhej pom�ha� pri v�kone podnikate�skej �innosti, pri�om pri prev�dzkovan� �ivnosti m��u pou��va� svoj spolo�n� majetok. Z tohto d�vodu je potrebn� novelizova� aj ustanovenia � 13 z�kona �. 455/1991 Zb. o �ivnostenskom podnikan� v znen� neskor��ch predpisov. Medzi osoby, ktor� m��u po smrti podnikate�a pokra�ova� v �ivnosti, a to a� do skon�enia konania o prejednanie dedi�stva, je potrebn� zardi� aj �ivotn�ho partnera.

Z�kon �. 511/1992 Zb. o spr�ve dan� a poplatkov v znen� neskor��ch predpisov v � 7 odsek 2 vypo��tava osoby, ktor� sa pre jeho ��ely pova�uj� za osoby bl�zke. Pod�a odseku 1 m��e v�pove� odoprie� ten, kto by �ou sp�sobil nebezpe�enstvo trestn�ho st�hania sebe alebo osobe bl�zkej. Je preto potrebn�, aby sa medzi bl�zke osoby zaradil aj �ivotn� partner, ktor� svoj�m pr�vnym vz�ahom h druh�mu partnerovi, je osobou bl�zkou.

N�vrh z�kona o �ivotnom partnerstve vytvoril nov� druhy konan� (konanie o zru�enie �ivotn�ho partnerstva, konanie o neplatnos� �ivotn�ho partnerstva, konanie o ur�en�, �i tu �ivotn� partnerstvo je alebo nie je). Ide o konania, ktor� mo�no za�a� aj na n�vrh. Pod�a z�kona �. 71/1992 Zb. o s�dnych poplatkoch a poplatku za v�pis z registra trestov v znen� neskor��ch predpisov, sa s�dne poplatky vyberaj� za jednotliv� �kony alebo konanie s�dov, ak sa vykon�vj� na n�vrh. Preto je potrebn� novelizova� aj ustanovenia tohto z�kona.

Pod�a novelizovan�ho znenia Ob�ianskeho z�konn�ka vznik� bezpodielov� spoluvlastn�ctvo aj medzi �ivotn�mi partnermi. Je preto potrebn�, aby sa poplatn�kom v takomto konan� stali aj �ivotn� partneri alebo jeden z nich.

Ak tak rozhodne s�d alebo ak ulo�� s�d poplatn�kovi n�hradu trov konania, nem� odporca v konaniach vo veciach �ivotn�ho partnerstva povinnos� zaplati� poplatok alebo jeho pomern� �as�.

Konanie o povolenie uzavrie� �ivotn� partnerstvo sa zara�uje medzi tie druhy konan�, ktor� s� vzh�adom na predmet konania osloboden� od s�dnych poplatkov, ke�e ide o nesporov� konanie.

Konania o vyporiadanie bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva m��e prebieha� aj medzi �ivotn�mi partnermi. Navrhuje sa, aby sa vypusten�m slova "man�elov" ur�oval z�klad poplatku rovnako pre man�elov aj �ivotn�ch partnerov.

So zaveden�m spoplatnenia konan� vo veciach �ivotn�ho partnerstva, ako aj vyporiadania bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva, je potrebn� stanovi� aj sadzbu poplatkov, ktor� sa bud� za jednotliv� konania vybera�. Ke�e ide o konania, ktor� s� svoj�m obsahom podobn� konaniam, ktor� prebiehaj� medzi man�elmi, navrhuje sa pre konania vo veciach �ivotn�ho partnerstva rovnak� sadzba.

Medzi �ivotn�mi partnermi vznik� bezpodielov� spoluvlastn�ctvo, ktor� m��e by� zdrojom pr�jmov. Medzi �ivotn�mi partnermi tie� vznik� vz�jomn� vy�ivovacia povinnos�. Je preto potrebn� novelizova� ustanovenia z�kona �. 366/199 Z.z. o daniach z pr�jmov v znen� neskor��ch predpisov.

Bezpodielov� spoluvlastn�ctvo, ktor� vznikne medzi �ivotn�mi partnermi m��e by� zdrojom pr�jmov, ktor� podliehaj� zdaneniu. Navrhuje sa, aby sa tieto pr�jmi zda�ovali u jedn�ho z bezpodielovych spoluvlastn�kov.

Navrhuje sa, aby oslobodenie od dane bolo roz��ren� aj o nepe�a�n� plnenia vo forme pou�itia rekrea�n�ho, zdravotn�ckeho, vzdel�vacieho, pred�kolsk�ho, telov�chovn�ho alebo �portov�ho zariadenia zamestn�vate�a poskytnut� �ivotn�mu partnerovi zamestnanca.

Bezpodielov� spoluvlastn�ctvo vznik� aj medzi �ivotn�mi partnermi. Obaja �ivotn� partneri m��u veci z bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva pou��va� na podnikanie alebo na samostatn� z�robkov� �innos�. Navrhuje sa, aby sa pre tieto pr�pady zaviedol ten ist� mechanizmus ��tovania, ak� existuje medzi man�elmi.

Medzi �ivotn�mi partnermi vznik� vz�jomn� vy�ivovacia povinnos�. Navrhuje sa, aby bol �ivotn� partner (�ivotn� partnerka) zahrnut� medzi vy�ivovan� osoby, na ktor� pripad� nezdanite�n� �as� z�kladu dane.

Za vy�ivovan� die�a da�ovn�ka je potrebn� pova�ova� aj die�a druh�ho zo �ivotn�ch partnerov. Aj toto die�a m��e by� v��ivou odk�zan� na da�ovn�ka.

Ak die�a da�ovn�ka uzavrie �ivotn� partnerstvo, m��e zn�enie z�kladu dane uplatni� aj �ivotn� partner, pokia� m� pr�jmy, z ktor�ch m��e toto zn�enie uplatni�. Pokia� tak�to pr�jmy nem�, m��e uplatni� zn�enie z�kladu dane in�, v z�kone taxat�vne uveden� osoby.

Noveliz�ciou Ob�ianskeho z�konn�ka sa �ivotn� partner stal z�konn�m dedi�om v prvej a druhej skupine. Toto zaradenie ovplyvn� aj ustanovenia z�kona �. 318/1992 Zb. o dani z dedi�stva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodunehnute�nost� v znen� neskor��ch predpisov.

Vzh�adom na svoje postavenie, z�konn� dedi� pod�a prvej skupiny, zara�uje sa �ivotn� partner medzi osoby, ktor� nie s� da�ovn�kom dane z dedi�stva.

Vzh�adom na svoj osobn� pomer sa pre ��ely uveden�ch dan� zara�uje �ivotn� partner prevodcu alebo poru�ite�a medzi osoby I.skupiny. Rovnako sa �ivotn� partneri os�b bl�zkych prevodcovi alebo poru�ite�ovi alebo osoby bl�zke �ivotn�mu partnerovi prevodcu alebo poru�ite�a zara�uj� do II. skupiny.

�ivotn� partnerstvo predstavuje prostredn�ctvom bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva aj majetkov� spolo�enstvo. Veci z tohto bezpodielov�ho spoluvlastn�ctva m��u by� predmetom n�hrady �kody pod�a vyhl�ky �. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky z�konn�ho poistenia zodpovednosti za �kodu sp�soben� prev�dzkou motorov�ho vozidla v znen� neskor��ch predpisov. Medzi veci, za ktor� pois�ov�a nenahrad� �kodu, sa zara�uj� aj veci, za ktor� poisten� zodpoved� �ivotn�mu partnerovi.

�ivotn� partner sa pova�uje za sobu bl�zku. Je preto potrebn� v tomto smere upravi� ustanovenie � 89 odsek 7 z�kona �. 140/1961 Zb. Trestn�ho z�kona v znen� neskor��ch predpisov. Okruh os�b, ktor� z�kon poklad� za osoby bl�zke, sa roz�iruje o �ivotn�ho partnera.

V nadv�znosti na skuto�nos�, �e sa �ivotn� partner bude pova�ova� za osobu bl�zku pod�a Trestn�ho z�kona, je potrebn� novelizova� aj ustanovenie � 100 z�kona �. 141/1961 Zb. Trestn�ho poriadku v znen� neskor��ch predpisov.

�ivotn� partner sa zara�uje medzi tie bl�zke osoby, ktor� s� opr�vnen� vypoveda� ako svedok (odoprie� v�pove� ako celok), pokia� je obvinen�m druh� �ivotn� partner. Rovnako sa �ivotn� partner zara�uje medzi osoby, ktor�m by v�pove�ou svedka bolo sp�soben� nebezpe�enstvo trestn�ho st�hania a preto je svedok z tohto d�vodu opr�vnen� odoprie� v�pove�.

Zamestnencom vypl�vaj� z ich pr�vneho vz�ahu k bl�zkym osob�m ur�it� pr�va v praconopr�vnych vz�ahoch. Aj �ivotn�ho partnera je potrebn� pova�ova� za osobu bl�zku, a preto je potrebn� novelizova� ustanovenia z�kona �. 311/20001 Z.z. Z�konn�ka pr�ce.

Ako osoba bl�zka, ktor� �ila v �ase smrti zamestnanca v dom�cnosti s t�mto zamestnancom a vo�i ktorej mal zamestnanec aj z�konn� vy�ivovaciu povinnos�, zara�uje sa �ivotn� partner medzi osoby, na ktor� prech�dzaj� po smrti zamestnanca jeho mzdov� n�roky do �tvorn�sobku jeho priemern�ho mesa�n�ho z�robku.

Okruh os�b, ktor� sa pod�a tohto z�kona pova�uj� za osamel� osoby, sa roz�iruje o �ivotn�ho partnera, ktor�ho �ivotn� partnerstvo bolo zru�en�.

�ivotn� partner sa zara�uje aj medzi rodinn�ch pr�slu�n�kov, ktor�ch v�po�e je uveden� v � 40 odsek 5.

Medzi d�le�it� osobn� prek�ky v pr�ci, za ktor� dom�ckemu zamestnancovi patr� od zamestn�vate�a n�hrada mzdy, je potrebn� zaradi� aj uzavretie �ivotn�ho partnerstva zamestnanca alebo die�a�a zamestnanca. Uzavretie �ivotn�ho partnerstva je pre osoby rovnak�ho pohlavia rovnako d�le�it� �ivotn� udalos� ako uzavretie man�alstva v pr�pade heterosexu�lov.

Narodenie die�a�a �ivotnej partnerke zamestnankyne sa zara�uje medzi d�vody, za ktor� zamestn�vate� poskytne zamestnankyni pracovn� vo�no s n�hradou mzdy v sume jej priemern�ho z�robku alebo bez n�hrady mzdy. Rovnako sa pracovn� vo�no s n�hradou mzdy tejto zamestnankyni poskytne na prevoz �ivotnej partnerky do zdravotn�ckeho zariadenia a sp�.

�ivotn� partnerstvo predstavuje vz�ah, z ktor�ho sa nem��u narodi� deti. Nemo�no ale vyl��i� pr�pady, ke� po�as trvaj�ceho �ivotn�ho partnerstva d�jde k narodeniu die�a�a jednej zo �ivotn�ch partneriek, ktor� poch�dza z predch�dzaj�ceho heterosexu�lneho vz�ahu. Nako�ko v t�chto pr�padoch nevznikne n�rok na pracovn� vo�no man�elovi a osoba �ij�ca v �ivotnom partnerstve sa nepova�uje za osobu osamel�, mal by tento n�rok vznikn�� aj �ivotnej partnerke. Osoby �ij�ce v �ivotnom partnerstve s� povinn� navz�jom si pom�ha� rovnako ako man�elia. Preto je potrebn� t�to pomoc podporova� aj prostredn�ctvom tak�ch n�rokov, ako je pracovn� vo�no.

�ivotn� partner sa zara�uje medzi rodinn�ch pr�slu�n�kov. Preto je potrebn� roz��ri� okruh os�b, pri �mrt� alebo svadbe ktor�ch sa poskytuje pracovn� s n�hradou mzdy na nevyhnutne potrebn� �as.

Medzi �ivotn�mi partnermi vznik� vz�jomn� vy�ivovacia povinnos�. �ivotn� partneri v konkr�tnych pr�padoch sp��aj� podmienku vz�jomnej vy�ivnej odk�zanosti. Preto sa �ivotn� partner zara�uje popri man�elovi a die�ati k osob�m, ktor�m sa poskytuje jednorazov� od�kodnenie. Existencia �ivotn�ho partnerstva vylu�uje existenciu man�elstva a preto nem��e d�js� k pr�padom, aby n�rok na toto jednorazov� od�kodnenie vznikol aj man�elovi, aj �ivotn�mu partnerovi.

Z�kon �. 312/2001 Z.z. o �t�tnej slu�be vo svojom � 54 stanovuje povinnos� �t�tneho zamestnanca deklarova� svoje majetkov� pomery. Medzi �ivotn�mi partnermi vznik� bezpodielov� spoluvlastn�ctvo rovnako ako medzi man�elmi. Preto je potrebn�, aby sa aj v t�chto pr�padoch bezpodielov� majetok delil rovnak�m dielom aj medzi �ivotn�ch partnerov.

Osoba �ij�ca v �ivotnom partnerstve m��e by� s��asne osobou vykon�vaj�cou �t�tnu slu�bu pod�a z�kona �. 73/1998 Z.z. v znen� neskor��ch predpisov. Je potrebn� upravi� pr�slu�n� ustanovenia, ke� sa osob�m, na ktor� sa tento z�kon vz�ahuje, prizn�vaj� n�roky vzh�adom na ich osobn� rodinn� pomery.

Za policajta sa pova�uje fyzick� osoba, ktor� je v slu�obnom pomere pod�a z�kona �. 73/1998 Z.z. a vykon�va �t�tnu slu�bu v slu�obnom �rade. Z tejto defin�cie vypl�va, �e policajtom sa rozumie aj �ena, a teda aj �ena �ij�ca v �ivotnom partnerstve. Preto by sa aj na t�to �enu malo vz�ahova� poskytnutie slu�obn�ho vo�na p�i naroden� die�a�a �ivotnej partnerke.

�ivotn� partnerstvo predstavuje vz�ah, z ktor�ho sa nem��u narodi� deti. Nemo�no ale vyl��i� pr�pady, ke� po�as trvaj�ceho �ivotn�ho partnerstva d�jde k narodeniu die�a�a jednej zo �ivotn�ch partneriek, ktor� poch�dza z predch�dzaj�ceho heterosexu�lneho vz�ahu. Osoby �ij�ce v �ivotnom partnerstve s� povinn� navz�jom si pom�ha� rovnako ako man�elia. Preto je potrebn� t�to pomoc podporova� aj prostredn�ctvom tak�ch n�rokov, ako je pracovn� vo�no.

�ivotn� partner sa zara�uje medzi rodinn�ch pr�slu�n�kov. Preto je potrebn� roz��ri� okruh os�b, pri �mrt� alebo svadbe ktor�ch sa poskytuje slu�obn� vo�no s n�rokom na slu�obn� plat v stanovenom rozsahu.

Policajt m��e okrem man�elstva �i� aj v �ivotnom partnerstve a rodine t�mto partnerstvom zalo�en�m. Preto sa stanovuje, �e aj tomuto policajtovi m��e nadriaden� poskytn�� za splnenia stanoven�ch podmienok slu�obn� vo�no pre d�le�it� osobn� prek�ky v �t�tnej slu�be s n�rokom na slu�obn� plat.

Medzi �ivotn�mi partnermi vznik� zo z�kona vy�ivovacia povinnos�. Preto sa aj �ivotn� partner zara�uje medzi pr�slu�n�kov rodinny policajta.

�ivotn� partnerstvo predstavuje pevn� a trval� �ivotn� spolo�enstvo, ktor� tvor� ur�it� typ rodiny. Je potrebn� novelizova� aj ustanovenia z�kona �. 54/1956 Zb. o nemocenskom poisten� zamestnancov v znen� neskor��ch predpisov, ktor� sa dot�kaj� rodinn�ch pr�slu�n�kov os�b, na ktor� sa poistenie vz�ahuje.

Okruh os�b, ktor� sa pova�uj� za rodinn�ch pr�slu�n�kov sa roz�iruje o �ivotn�ho partnera (�ivotn� partnerku), pr�padne b�val�ho �ivotn�ho partnera (b�val� �ivotn� partnerku).

Roz�iruje sa okruh os�b, ktor� nadob�daj� n�rok na sumy pe�a�n�ch d�vok poskytovan�ch pod�a z�kona �. 54/1956 Zb., ktor� sa stali zro�n�mi do d�a smrti zamestnanca alebo in�ho opr�vnen�ho. Medzi tieto osoby sa zara�uje aj �ivotn� partner, ktor� je pova�ovan� nie len za osobu bl�zku pod�a � 116 Ob�ianskeho z�konn�ka, ale aj za rodinn�ho pr�slu�n�ka pod�a z�kona �. 54/1956 Zb.

Aj z�kon �. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojen�ch sil�ch vo svojich ustanoveniach definuje rodinn�ch pr�slu�n�kov. Medzi tieto osoby sa zara�uje aj �ivotn� partner.

Z�kon �. 100/1988 Zb. o soci�lnom zabezpe�en� prizn�va rodinn�m pr�slu�n�kom ur�it� pr�vne postavenie. �ivotn�ho partnera je potrebn� zaradi� medzi tieto osoby. Vzh�adom k tomu sa roz�iruje okruh os�b, ktor� sa pova�uj� za spolupracuj�ce osoby samostatne z�robkovo �inn�ch os�b na ��ely soci�lneho zabezpe�enia.

�ivotn� partneri maj� povinnos� �i� spolu a navz�jim si pom�ha�. Tak�to osoby nemo�no pova�ova� za osoby osamel�. Preto je potrebn� v tomto smere zmeni� ustanovenia z�kona �. 88/1968 Zb.

Pe�a�n� pomoc v materstve po dlh�iu dobu stanoven� t�mto pr�vnym predpisom sa vylu�uje v pr�pade, ak osoba, ktor� sa o die�a star�, �ije v zv�zku �ivotn�ho partnerstva.

Stanovuje sa, �e pe�a�n� pomoc pod�a z�kona �. 88/1968 Zb. patr� aj pracovn��ke, ktor� sa star� o die�a, ak sa jej �ivotnej partnerke, ktor� je matkou die�a�a, neposkytuje pe�a�n� pomoc v materstve a sama sa nem��e alebo nesmie pod�a lek�rskeho posudku o die�a stara� pre z�va�n� dlhodob� ochorenie.

�ivotn� partneri maj� vz�jomn� vy�ivovaciu povinnos�. Z tohoto d�vodu sa zara�uj� medzi osoby, ktor�ch pr�jmy sa zapo��tavaj� na zistenie pr�jmu fyzickej osoby na ��ely zistenia s�m �ivotn�ho minima pod�a z�kona �. 125/1998 Z.z..

Pre jednotn� zavedenie pojmu spolupracuj�ca osoba, jako aj pre potrebu zoh�adnenia osobn�ho stavu �ivotn�ch partnerov je potrebn� novelizova� ustanovenia z�kona �. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti.

Roz�iruje sa okruh os�b, ktor� je potrebn� pova�ova� za spolupracuj�ce osoby na ��ela z�kona o zamestnanosti.

�ivotn� partneri maj� povinnos� �i� spolu. Medzi v�ne osobn� d�vody sa preto zara�uje aj miesto v�konu a povaha zamestnania druh�ho �ivotn�ho partnera.

�ivotn� partnerstvo predstavuje �ivotn� spolo�enstvo, ktor� je zalo�en� na pevn�ch citov�ch v�zb�ch. Je to �ivotn� spolo�enstvo upraven� a garantovan� pr�vom. Osoby v �om �ij�ce maj� povinnos� �i� spolu a navz�jom si pom�ha�. Preto sa roz�iruje okruh os�b, ktor� maj� pr�vo po smrti pacienta nahliadnu� do jeho zdravotnej dokument�cie pod�a z�kona �. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti.

K �l. XXXV:

�ivotn� partnerstvo predstavuje pevn� trval� �ivotn� a majetkov� spolu�itie, a t�m predstavuje rodinu. �ivotn� partneri maj� aj vz�jomn� vy�ivovaciu povinnos�. Z t�chto d�vodov je potrebn� upravi� niektor� ustanovenia z�kona �. 195/1998 Z.z. o soci�lnej pomoci.

�ivotn� partner sa vzh�adom na svoj pr�vom upraven� vz�ah zara�uje k osob�m, ktor� tvoria �lenov rodiny.

�ivotn� partneri maj� vz�jomn� vy�ivovaciu povinnos�. Preto sa neplnenie vy�ivovacej povinnosti pod�a navrhovan�ho znenia z�kona o �ivotnom partnerstve zara�uje mezi d�vody hmotnej n�dze ob�ana so subjekt�vnych d�vodov.

�ivotn� partnerstvo predstavuje �ivotn� spolo�enstvo dvoch os�b. Preto v pr�pade, ak d�jde k jeho zru�eniu, treba osoby, ktor� v tomto zv�zku �ili, za osoby osamel�. Roz�iruje sa teda okruh os�b, ktor� z�kon v�slovne pova�uje za osamel�.

Vzh�adom k tomu, �e man�elia maj� vz�jomn� vy�ivovaciu povinnos�, je potrebn� posudzova� ich pr�jem spolo�ne. Ustanovuj� sa podmienky, kedy vznik� �ivotn�mu partnerovi povinnos� plati� �hradu za starostlivos� v zariaden� soci�lnych slu�ieb, pokia� sa starostlivos� v zariaden� soci�lnych slu�ieb poskytuje len jemu.

Z d�vodu vz�jomnej vy�ivovacej povinnosti �ivotn�ch partnerov, sa �ivotn� partner zara�uje medzi osoby, od ktor�ch mo�no po�adova� �hradu za poskytnutie staroslivosti.

�ivotn� partner sa zara�uje medzi osoby, ktor�m nemo�no poskytova� pe�a�n� pr�spevok na osobn� asistenciu ob�anovi s �a�k�m zdravotn�m postihnut�m, pokia� vykon�va osobn� asistenciu dtuh�mu �ivotn�mu partnerovi.

Stanovuje sa ��innos� z�kona.

Eur�pskej �nie.

1.Navrhovate� z�kona: skupina poslancov N�rodnej rady Slovenskej republiky

2.N�zov n�vrhu z�kona: N�vrh skupiny poslancov NR SR na vydanie z�kona o �ivotnom partnerstve dvoch os�b rovnak�ho pohlavia a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov (z�kon o �ivotnom partnerstve).

3.V pr�ve Eur�pskej �nie je problematika n�vrhu z�kona: je neupraven�.

4.N�vrh z�kona svojou problematikou: nepatr� medzi prioritn� oblasti aproxim�cie pr�va uveden� v �l. 70 Eur�pskej dohody o pridru�en� a svojou problematikou nepatr� ani medzi priority odpor��an� v Bielej knihe.

5.Charakteristika pr�vnych noriem Eur�pskej �nie, ktor�mi je upraven� problematika n�vrhu z�kona: bezpredmetn�.

6.Vyjadrenie stup�a kompatibility s pr�vnou normou Eur�pskej �nie: bezpredmetn�.