1) Ob�ianske zdru�enia iniciovali n�vrh z�kona o registrovanom partnerstve os�b rovnak�ho pohlavia

2) Pre�o registrovan� partnerstvo?

3) Pr�vne postavenie registrovan�ch partnerov

4) Legislat�vny n�vrh na zavedenie registrovan�ho partnerstva

5) In�tit�t registrovan�ho partnerstva
(materi�l z Tla�. konferencie IN-IN 20. 9. 2000)

In�tit�t registrovan�ho partnerstva

Anna Dau��kov�
(hovorky�a Iniciat�vy Inakos� � spolu�itie bez diskrimin�cie sexu�lnych men��n)

Registrovan� partnerstvo (RP), tak ako ho �iadame,  je odli�n� od man�elstva, preto�e neobsahuje ako svoj z�kladn� cie� funkciu biologickej reprodukcie. RP neumo��uje osvojenie det�. 

Registrovan� partnerstvo pr�vne nezpochyb�uje man�elstvo, preto�e �lovek zotrv�vaj�ci v man�elstve nem� pr�vo uzavrie� z�rove� registrovan� partnerstvo, a naopak. Mor�lne sa heterosexu�lne man�elstvo m��e zpochybni� v prvom rade samo, a to neschopnos�ou rie�i� svoje vn�torn� konflikty (probl�my dom�ceho n�silia) a zodpovedne vychov�va� deti (preplnen� detsk� domovy, detsk� kriminalita, drogy). 

D�razne odmietame n�zory, �e registrovan� partnerstvo povedie k zni�ovaniu v�znamu a hodnoty heterosexu�lneho man�elstva. In�tit�t rodiny a heterosexu�lne vz�ahy m��u rozvr�ti� predov�etk�m sami heterosexu�li. Mor�lny �padok spolo�nosti nem� sexu�lnu orient�ciu a nem��e by� zavinen� existenciou jednej men�iny. Domnievame sa, �e heterosexu�lne man�elstvo si zasl��i pln� podporu a starostlivos�, ale rozhodne nie v s�vislosti s potla�ovan�m pr�v na legaliz�ciu homosexu�lnych zv�zkov.

Registrovan� partnerstvo nie je len mechanizmus na �pravu ekonomick�ch vz�ahov. Registrovan� partnerstvo ch�peme ako in�tit�t zah��uj�ci a ochra�uj�ci �ivotn� spolo�enstvo tj. aj emocion�lnu str�nku spolu�itia 2 dospel�ch �ud�, ktor� garantuje v�eobecn� re�pekt pred ich slobodn�m rozhodnut�m existova� ako p�r vo v�etk�ch �ivotn�ch situ�ciach, nielen v s�krom�.

N�vrhy p�na ministra �arnogursk�ho (� 51, 115, 116) s� neprijate�n�, lebo nerie�ia d�stojne a rovnopr�vne ot�zku a naviac maj� dvojit� dno. Ide toti� vlastne o odsunutie citov�ch, partnersk�ch a ekonomicko-soci�lnych vz�ahov homosexu�lov za dvere not�rskych �radov, ��m z n�s rob� ob�anov druhej kateg�rie, ktor� nemaj� pr�vo ofici�lne fungova� v spolo�nosti ako p�r. Ned� sa nazva� inak ne� druhorad� alebo neplnohodnotn� ten, kto mus� uzavrie� viac ako 20 zml�v so �ivotn�m partnerom/kou na to, aby ho/ju chr�nil pred pr�padnou stratou ich spolo�ne nadobudnut�ch hmotn�ch statkov. Aby vo v�etk�ch �ivotn�ch situ�ci�ch musel dokazova� bl�zky vz�ah a predklada� not�rsky overen� doklad. Aby z nedostatku z�konnej normy musel vystavova� svojho partnera/ku eventu�lnym s�dnym pojedn�vaniam a sporom o v�etky jednotlivosti a str�nky ich spolu�itia, ��m d�sledky jeho citov�ho vz�ahu (a ide o cit zvan� l�ska) patria vlastne do kompetencie s�du. Nehovor�me u� o finan�n�ch, �asov�ch a in�ch v�dajoch na v�etky tieto proced�ry a ani o tom, �e v�sledok v�bec nemus� dopadn�� v prospech homosexu�lneho partnera. Uv�me pritom, �e homosexu�lni �udia s� rovnak�mi da�ov�mi poplatn�kmi ako heterosexu�li.

K n�vrhu pou�itia � 51
Nepomenovan� zmluvy pod�a �51 OZ s� z�v�zn� iba pre akt�rov takejto zmluvy, teda pr�vne nezav�zuj� tretie osoby (napr. lek�ra)

K n�vrhu pou�itia �115 spolo�n� dom�cnos�a �116 bl�zke osoby 

• v oboch pr�padoch ide o stav, ktor� treba v�dy v konkr�tnom pr�pade preukazova� sk�man�m konkr�tnej situ�cie, �i�e v�sledok nie je vopred zaru�en� � jeden sudca bude ma� in� n�zor na konkr�tny pr�pad, ako druh�
• nie je �iaden doklad � listina, ktor� by �t�t pre v�etky pr�pady uznal ako d�kaz tak�hoto vz�ahu, ide o pr�vne neist� stav
• n�vrh ministra �arnogursk�ho je d�kazom toho, �e nepozn� (alebo nechce vidie�) na�u realitu: d�va n�m nesplnite�n� podmienky.  V celospolo�enskej kl�me, kde riskujeme nepochopenie (v rodine, na pracovisku a na �radoch), n�m navrhuje tak� rie�enie, �e  m�me od�s� k partnerovi, odhl�si� sa napr. z bytu rodi�ov, nahl�si� zmenu bydliska, re�lne s partnerom b�va�, uhr�dza� spolo�n� n�klady a pod.a spolieha� sa na to, �e ke� to vydr��me nejak� �as, tak mo�no nejak� sudca uzn�, �e sme tvorili dom�cnos�. 

Zhrnutie: 

�115 a 116, bl�zka osoba a spolo�n� dom�cnos� nie s� re�lnym rie�en�m na�ich potrieb potrebujeme in�tit�t, ktor� by n�m d�val istotu �t�tnej ochrany tak�hoto vz�ahu a ktor� by �t�t potvrdil listinou, ktor� m� verejn� charakter (bude uzn�van� �radmi bez potreby dal�ieho preukazovania), preto sa mus� vytvori� tak�to nov� in�tit�t registrovan�ho partnerstva.

Registrovan� partnerstvo si nen�rokuje by� pova�ovan� z�rove� aj za sviatos�, ako man�elstvo ch�pu kres�ansk� cirkve.  V ot�zkach ob�ianskych pr�v, a teda svetsk�ch z�le�itost�, v�ak �iadame zrovnopr�vnenie s man�elsk�mi dvojicami, preto�e na�e spolu�itie takisto vytv�ra spolo�ensky platn� a potrebn� hodnoty a m� pozit�vne dopady, nehovoriac u� o tom, �e redukuje ne�iad�ce javy, ako je promiskuita, a celkove pom�ha k stabiliz�cii spolo�ensk�ho �ivota. V neposlednom rade n�s tie� rob� ��astn�mi �u�mi.