|
|
 |
Q ARCHÍV
FILMY:  Powered by: 
Created by:  Statistics: |
Gender mainstreaming - uplatňovanie rodového hľadiska
Rovnosť pohlaví je v Európe zakotvená v každej ústave a podporená mnohými medzinárodnými deklaráciami. Tak nejako je to teoreticky. Z praktickej stránky je to zložitejšie. Rovnosť pohlaví existuje len v niektorých oblastiach. K žene sa vo väčšine oblastí ešte stále pristupuje ako k menejcennému pohlaviu. Muži sú na tom všeobecne lepšie, ale predsa existujú sféry, kde sú tiež marginalizovaní (napr. v starostlivosti o deti a ich výchove, v ošetrovateľstve...). Mnoho ľudí si povie, že je to prirodzené. Veď muži majú v spoločnosti svoje miesto a ženy zasa svoje. Neviem, či je to naozaj tak, ale ak tento pohľad bráni jednotlivcovi presadiť sa v oblasti, ktorá ho zaujíma, tak sa to nazýva diskriminácia. A to je podľa ústavy neprípustné. Otázka znie, ako to riešiť? Touto otázkou i samotným riešením sa zaoberá Barbara Stiegler, ktorá pod záštitou Záujmového združenia žien Aspekt viedla v Bratislave v priestoroch nadácie Friedrich Ebert Stiftung na túto tému prednášku. Barbara Stiegler je psychologička, pedagogička, vedecká pracovníčka v Hospodárskom a sociálnopolitockom výskumnom a poradenskom centre nadácie Friedrich Ebert Stiftung v Bonne. Ťažiskom jej práce je žensky špecifický výskum. Rozprávala o stratégii gender mainstreamingu (v slovenskom preklade "uplatňovanie rodového hľadiska"), ktorá funguje ako jeden s princípov odstraňovania rodovej nerovnosti. Princíp gender mainstreamingu vychádza z myšlienky komplexnej politiky zasahujúcej všetky oblasti. To znamená integrovať otázky o rovnosti šancí žien a mužov na všetky úrovne rozhodovania a riešenia problémov u všetkých zúčastnených, a to na úrovni vlády a parlamentu, ale aj súkromného podniku. To zároveň znamená, že si znova a znova kladieme otázky typu: Ako moje rozhodnutie ovplyvní mužov a ako ženy? Ovplyvní ich rovnako? Rozlične? Budú mať väčšie výhody muži, alebo ženy?... Pri rozhodovacích procesoch musí mať presadzovanie rodového hľadiska rovnakú váhu ako hospodárska efektivita. Korene tejto stratégie siahajú do celosvetového ženského hnutia a jeho skúseností s presadzovaním svojich požiadaviek voči vládam. Na jeho prvých troch konferenciách boli prijaté dokumenty odporúčajúce zlepšenie postavenia žien a vlády jednotlivých štátov sa ich zaviazali rešpektovať. Tieto záväzky však neviedli k žiadnemu zlepšeniu, a tak bola v roku 1995 na 4. svetovej konferencii žien v Pekingu uvedená nová stratégia - gender mainstreaming. Znamenalo to, že vlády vo všetkých oblastiach a v každom jednotlivom prípade preskúmajú, aký dopad má ich politika na situáciu žien. V roku 1993 sa podarilo reformou štruktúrnych fondov EÚ presadiť "rovnosť príležitostí pre mužov a ženy" ako cieľovú úlohu, čiže po prvý raz v Európe došlo k zakotveniu rovnosti príležitostí do všeobecnej koncepcie podpory. Teoretický základ je teda hotový, ale jeho presadzovanie v praxi je omnoho zložitejšie. Závisí od ľudí, ktorí s ním pracujú. Mnoho ľudí to vníma ako zbytočnú záťaž a nepovažuje zmenu systému za dôležitú. Napriek tomu sa efekt gender mainstreamingu začína prejavovať a množstvo projektov už pracuje podľa tejto stratégie. Základným motívom, ktorý sa preplieta celou stratégiou gender mainstreamingu, sú rovnaké možnosti pre každého.
Zdroj: Barbara Stiegler: Ako uplatňovať rodové hľadisko (Aspekty stratégie Európskej únie) . Aspekt 2002, z nemeckého originálu preložili Jana Cviková a Oľga Pietruchová.
Pripravil Roman Kollárik |
|
|