1) Tlačovka Iniciatívy Inakosť - vystúpenie M. Ištvána

2) Navrh zákona - paragrafové znenie

3) Dôvodová správa

4) Rozprava

5) Dve hodiny a dvadsať minút na prvý pokus

6) Hlasovanie poslancov

ROZPRAVA POSLANCOV NR SR O ŽIVOTNOM PARTNERSTVE GEJOV A LESBICKÝCH ŽIEN

…Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ištvánovi, ktorý z poverenia skupiny poslancov ako navrhovateľ odôvodní v Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 1218 v prvom čítaní. Nech sa páči pán poslanec Ištván, máte slovo.

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, predkladaný návrh zákona o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia sa dotýka veľmi citlivej oblasti. Ohlasy na zámer uzákoniť formu spolužitia osôb rovnakého pohlavia sú protichodné. Otázka životného partnerstva nie je len otázkou tolerancie, či ľudského a citlivého prístupu k homosexuálnej menšine. Táto otázka je aj výsadnou otázkou ľudských práv a rovností v právach všetkých občanov, ktoré ako viete neposudzujú slovenské politické strany, či cirkevné organizácie, ale ústava a medzinárodné dohovory, ktoré sme prijali. Hovoríme o príslušníkov 4 % menšiny, čo predstavuje približne 250 000 osôb rovnoprávnych občanov platiacich dane, prinášajúcich intelektuálny a kultúrny potenciál do našej spoločnosti, majúcich podobné problémy ako väčšina, a ktorí majú dôvody pre právnu úpravu svojho vzťahu nakoľko možnosť využitia existujúcich zmlúv nie je postačujúca z niekoľkých dôvodov. Napríklad v mnohých prípadoch nestačia pokryť všetky oblasti súkromného a spoločenského života v dostatočnom rozsahu, resp. tieto zmluvy nijako nezaväzujú tretie osoby k ich rešpektovaniu. V konečnom dôsledku by takéto náhraškové riešenia definovali homosexuálov ako občanov druhej kategórie. Veď by museli chodiť s kufríkom plných zmlúv, aby mohli preukázať svoj osobný stav. Vzhľadom na radikálne dekriminalizovanie homosexuality v trestnom práve z roku 1961, kde zohrala zásadnú úlohu lekárska veda, by zákonitou vývinovou zmenou v prístupe ku kvalifikácii homosexuality v živote ľudstva by malo byť aj na Slovensku zakotvenie homosexuality v občianskom práve v súlade s princípmi rovnosti občanov. V dôsledku zásadných zmien v politickej, sociálnej, kultúrnej a ekonomickej oblasti je čas vytvoriť aj právny rámec a podmienky pre realizáciu rovnakých podmienok existencie tejto skupiny obyvateľov a naplniť tak ústavnú zásadu rovnosti práv a slobôd všetkých ľudí a zaručiť tak aj rovnosť dôstojnosti v súlade s čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky.

Je tiež dôležité povedať, že napriek tomu, že problematika životného partnerstva nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe, orgány únie i Rady Európy považujú právnu reglementáciu vzťahov osôb rovnakého pohlavia za jeden z predpokladov ich rovnoprávneho postavenia. Vyplýva to okrem iného z čl. 13 Amsterdamskej zmluvy, ktorý uvádza, že rada môže na návrh komisie a po konzultácii s Európskym parlamentom jednomyseľným uznesením prijať opatrenie na boj proti diskriminácii založenej okrem iného na sexuálnej orientácii.

V rámci štruktúry zmluvy je čl. 13 zaradený medzi zásady, na ktorých je Európska únia vybudovaná. Európsky parlament prijal aj niekoľko rezolúcií, ktoré sa bezprostredne dotýkajú práv homosexuálov, rovnako ako Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, ktoré prijalo v tejto oblasti dve odporúčania. Tieto odporúčania nie sú síce pre členské štáty záväzné, majú však dôležitú deklaratórnu úlohu. Inštitút životného partnerstva ako právna úprava vzťahov týkajúcich sa výlučne zväzkov osôb rovnakého pohlavia by mal garantovať homosexuálnym párom rovnaké práva a povinnosti ako tie, ktoré vyplývajú z manželstva. Spoločnosť tak môže zaistiť všetkým možnosť uskutočniť v súlade s demokratickými a liberálnymi hodnotami a princípom občianskej tolerancie vlastnú predstavu realizácie vzájomných citových vzťahov s príslušnými dôsledkami v súkromnoprávnej a verejnoprávnej sfére.

Tento inštitút by paralelne existoval popri tradičnom inštitúte manželstva, ktorý má v našej spoločnosti trvalé a nezastupiteľné miesto. Na tomto mieste mi dovoľte povedať pár slov. Odporcovia tohto zákona často v súvislosti s prijatím zákona o životnom partnerstve hovoria, že bude mať deštrukčný vplyv na súčasnú rodinu. Definícia rodiny sa v posledných desaťročiach stala značne problematickou. V realite sa začala výraznejšie prejavovať rôznorodosť rodinných foriem a vznikali nové typy rodí, ktoré svojím zložením, no nie nevyhnutne svojimi funkciami boli odlišné od ideálu tradičnej nukleárnej rodiny pozostávajúcej z heterosexuálnej manželskej dvojice a ich vlastných detí.

Aj v jednej z publikácií Organizácie spojených národov, ktorá sa venuje rôznorodosti foriem rodiny sa doslova hovorí. Citujem: "Rodiny existujú v mnohých podobách a variáciách a menia sa počas životného cyklu. Spoločnosť, ktorá je priateľská k rodine je tá, čo uznáva diverzitu rodinných foriem a rešpektuje jedinečné podmienky výhody a nevýhody aké každý zakúša pri výkone jej funkcií." Len tak pre zaujímavosť, my evidentne poskytujeme právnu ochranu rodine založenej manželstvom. Ak máme hovoriť čo a ako návrh zákona upravuje, je treba si povedať, čo je účelom samotného inštitútu životného partnerstva. Životné partnerstvo by malo predstavovať pevné, trvale životné a majetkové spoločenstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia, pričom toto spoločenstvo je upravené právom a rešpektované štátom. Návrh zákona priamo upravuje predpoklady a spôsob vzniku životného partnerstva, práva a povinnosti partnerov, zrušenie a zánik životného partnerstva, čiže v podstate vznik, existenciu a zánik životného partnerstva.

Pokiaľ ide o spôsob uzavretia životného partnerstva, ako aj postup pred jeho uzavretím, návrh zákona s menším rozdielom kopíruje práva a povinnosti snúbencov pred uzavretím manželstva upravené zákonom o rodine. Rozdielom je, že návrh vyslovene uvádza ako podmienku uzavretia životného partnerstva skutočnosť, že jedna z osôb musí byť štátnym občanom Slovenskej republiky. Návrh teda umožňuje uzatvárať životné partnerstvo občianskou formou pred orgánom štátu na území Slovenskej republiky alebo pred zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v cudzine. Umožňuje uzatváram životné partnerstvo prostredníctvom zástupcu, presne za tých istých podmienok ako u heterosexuálnych snúbencov. Návrh vytvára možnosť voľby spoločného priezviska. Aj pri ustanoveniach o okolnostiach vylučujúcich uzavretie životného partnerstva, návrh opäť vychádza zo zákona o rodine. Návrh na prvom mieste uvádza existenciu manželského zväzku, čím vyjadruje, že nijako nechce ohroziť nezastupiteľné postavenie manželstva v spoločnosti a zároveň sa snaží zamedziť vzniku životného partnerstva súbežne s manželstvom. Životné partnerstvo je totiž tiež postavené na princípe monogamie, ktorá je u nás uzákonená. V nadväznosti na princíp monogamie nemožno životné partnerstvo uzavrieť s osobou, ktorá už žije v platne uzavretom životnom partnerstve. Keďže ide o vytvorenie životného spoločenstva, nemožno uzavrieť životné partnerstvo medzi príbuznými tak, ako sa medzi týmito osobami nepripúšťa uzavretie manželstva. Pre platné uzavretie životného partnerstva je potrebné dosiahnutie určitej vekovej hranice. Tá sa stanovila na hranicu 18 rokov a nie na 16 rokov a privolenie súdu ako je tomu v prípade uzatvárania manželstiev. Pri nedodržaní tejto podmienky životné partnerstvo nevznikne. Ďalšou skutočnosťou, ktorá spôsobuje neplatnosť životného partnerstva je možnosť existencie duševnej poruchy u jednej z osôb. V takomto prípade bude potrebné privolenie súdu.

Čo sa týka vzťahov medzi životnými partnermi, tieto kopírujú práva a povinnosti manželov, vrátane vyživovacej povinnosti ako počas životného partnerstva, tak aj po jeho zrušení. Rovnako je to aj so zánikom a zrušením životného partnerstva, kde návrh uvádza smrť alebo vyhlásenie jedného partnera za mŕtveho, či zrušenie životného partnerstva prostredníctvom konania pred súdom, ktoré sa opäť opiera o ustanovenie zákona o rodine, ktoré upravuje rozvod. Ak by som to mal zhrnúť, uzatvorenie životného partnerstva so spomínanými odlišnosťami kopíruje zákon o rodine, nakoľko ide o vzťahy analogické. Veľmi citlivou je otázka zásahu do vzťahov upravovaných zákonom o rodine. Aj v tomto právnom predpise je potrebné stanoviť novú okolnosť vylučujúcu uzavretie manželstva, a to existenciu životného partnerstva. Je to potrebné najmä vzhľadom na majetkové vzťahy, ktoré vznikajú nielen medzi manželmi, ale aj medzi životnými partnermi.

Snáď najviac problematickou v tejto oblasti je otázka výchovy detí. Napriek tomu, že výchova detí nie je prioritným účelom životného partnerstva a návrh nijako neumožňuje životným partnerom adoptovať deti, bolo potrebné sa vysporiadať s existujúcim faktom, a to, že homosexuálne páry môžu a aj vychovávajú deti, ktoré pochádzajú z prípadného predošlého heterosexuálneho vzťahu jedného zo životných partnerov. Je potrebné si uvedomiť, že homosexuálne orientovaní ľudia nie sú neplodní. Nepleťme si sexuálnu orientáciu so schopnosťou reprodukcie. Preto sa návrh snažil vysporiadať s týmto problémom tak, aby došlo čo k najmenšiemu zásahu do pôvodných rodinných vzťahov a stanovil možnosť osvojenia dieťaťa jedného životného partnera partnerom druhým, čím by sa vytvoril vzťah nevlastného rodiča. Návrh tým nijako neobmedzuje ani neohrozuje funkcie klasickej rodiny založenej manželstvo pri výchove detí. Bude vždy na zvážení súdu, či k takémuto osvojeniu dôjde a aj druhému biologickému rodičovi ostanú zachované právne prostriedky, ktorými môže osvojeniu zabrániť. Dovoľte mi ešte pár slov ohľadom rozporuplnosti adopcie dieťaťa jedného zo životných partnerov.

Sústavne sa tu vo verejnej diskusii hovorí o čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky, a to, že manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Chráňme teda aj rodičovstvo homosexuálnych osôb, ktoré majú deti. V prospech adopcie hovorí najmä fakt, že dieťa vyrastá v harmonickom prostredí s dvoma matkami alebo otcami, pritom práve harmonické prostredie je pre zdravý vývin dieťaťa prvoradé bez ohľadu na sexuálnu orientáciu rodičov. Pozrime sa do detských domovov, v ktorých žijú aj deti pochádzajúce z manželstva a nežijú so svojimi heterosexuálnymi rodičmi vďaka tomu, že pre ne neboli schopní vytvoriť harmonický domov. Fakty, ktoré vyplývajú z výskumov hovoria, že neexistuje žiadny dôkaz, že geyovia a lesbické ženy nie sú vhodnými rodičmi. Spomeniem správu amerického spolku občianskych slobôd z roku 1999, ktorá hovorí, že v USA žije od 6 do 14 mil. detí, ktoré vychováva aspoň jeden homosexuálny rodič. Mimochodom táto štúdia uzatvára, že riziko zneužitia dieťaťa heterosexuálnym príbuzným je stokrát vyššie ako niekým kto sa identifikuje ako gey alebo lesba. Ďalšie výskumy hovoria, že dobré rodičovstvo nijako nesúvisí so sexuálnou orientáciou. Záleží skôr na schopnosti rodičov poskytnúť dieťaťu milujúce a podnetné prostredie.

Deti homosexuálnych rodičov sú rovnako inteligentné ako deti heterosexuálnych rodičov. Nemajú nižšiu sebadôveru. Nie sú menej obľúbené a netrpia viacerými problémami ako deti heterosexuálnych rodičov. Deti homosexuálov sú rovnako šťastné, zdravé a dobre prispôsobené ako deti heterosexuálov. Európsky parlament prijal rezolúciu o rovnakých právach homosexuálov a lesbické ženy v európskych spoločenstvách z 8. februára roku 1994, kde členské štáty vyzýva, aby ukončili nerovné zaobchádzanie s homosexuálne orientovanými osobami aj v oblasti práva adopcie. My tak ďaleko v tejto oblasti nejdeme. Chceme len umožniť, aby v prípade ak sa niečo stane biologickému rodičovi dieťaťa, mohol bez nejakých prieťahov a problémov, ktoré by mohli stresovať dieťa, prevziať zodpovednosť za výchovu a starostlivosť so všetkým čo k tomu patrí, životný partner tohto rodiča.

Čo sa týka právnej stránky takejto adopcie, ak by došlo k osvojeniu dieťaťa, takéto dieťa by vždy malo právne dvoch rodičov, tak ako by malo vždy len dvoch biologických rodičov. Nikdy by nemalo rodičov troch. Osvojením by práva a povinnosti biologického rodiča zanikli a osvojiteľovi vznikli. Aj životné partnerstvo predstavuje vzťah, ktorý nie je viazaný iba na príslušníkov jedného štátu. Preto sa návrh vysporiadal s prípadmi, keď náš štátny občan bude chcieť uzavrieť životné partnerstvo s cudzincom prostredníctvom novelizácie zákona o medzinárodnom práve súkromnom. Ten upravuje vzťahy, ktoré vznikajú medzi manželmi a ktoré sú v tomto prípade použiteľné analogicky aj na vzťahy životného partnerstva, a preto sú upravené rovnako.

Životné partnerstvo ako životné spoločenstvo predstavuje inštitút, ktorý zasahuje do osobného stavu ľudí, ktorý sa eviduje v matrike a ktorý sa zohľadňuje v mnohych predpisoch správneho práva. Osobny stav osôb žijúcich v životnom partnerstve je preto potrebné evidovať a z tohto dôvodu sa podstatne novelizuje zákon o matrikách a vyhláška, ktorou sa vykonávajú niektoré jeho ustanovenia. Pre potreby evidencie aj z dôvodu zabránenia vytváraniu dvojpartnerstiev, či vzniku životného partnerstva súbežne s manželstvom, navrhuje sa zaviesť nová matričná kniha, kniha životných partnerstiev. Novej verejnej listiny, ktorá poukazuje na osobný stav a to list životného partnerstva. Tiež sa tu upravuje postup pred uzavretím životného partnerstva, vymedzujú sa doklady, ktoré je potrebné predložiť pre zápis do matriky. Stanovujú sa údaje, ktoré budú zapisované do knihy životných partnerstiev. Aj v tomto prípade sa návrh podstatne opiera o právnu úpravu, ktorá je platná pre heterosexuálne páry. Aj v tomto prípade totiž ide o úplne analogické situácie. Ako som už povedal, životné partnerstvo je predovšetkým životné spoločenstvo, a to životné spoločenstvo upravené právom a z toho dôvodu uznané štátom a je potrebné ho zohľadňovať vo viacerých oblastiach života tak ako je zohľadňované manželstvo. Predovšetkým existenciu životného partnerstva je potrebné zohľadňovať pri udeľovaní a aj pri prepustení zo zväzku štátneho občianstva Slovenskej republiky, ďalej pri udeľovaní povolenia na dlhodobý pobyt cudzincom, hlásenie pobytu občanov Slovenskej republiky a pri vydávaní cestovných dokladov. Vzhľadom na životné spoločenstvo je potrebné, aby sa na životných partnerov pozeralo ako na osoby blízke, a to nielen v zmysle Občianskeho zákonníka, ale aj iných právnych predpisov, ktoré tieto osoby definujú. Ide najmä o priestupkový zákon, základné predpisy trestného práva, predpisy pre správe daní a poplatkov. V týchto prípadoch je potrebné rozšíriť okruh osôb, ktoré majú právo odoprieť výpoveď, či na ktoré sa nevzťahuje oznamovacia povinnosť. Ide o práva, ktoré sú priznané manželom, ale aj iným rodinným príslušníkom a pri ktorých nie je dôvod, aby sa nemohli vzťahov aj na životných partnerov.

Okrem životného spoločenstva má životné partnerstvo predstavovať aj majetkové spoločenstvo. Majetkové pomery neupravuje priamo návrh zákona, ale je upravené prostredníctvom novelizácie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú aj majetkové pomery manželov. Opäť ide o oblasť právnych vzťahov, ktorú možno priblížiť k právnej úprave manželov. Preto je úprava majetkových vzťahov životných partnerov totožná s úpravou majetkových vzťahov manželov, čo sa odzrkadlilo aj v ďalších právnych predpisoch, ktoré nejakým spôsobom upravovali vzťahy súvisiace s bezpodieľovým spoluvlastníctvom.

Hovorím o zákone, o konkurze a vyrovnaní, o vyhláške ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, či zákona o dani z príjmov. Keď sme už pri daniach bude sa životný partner považovať za zákonného dediča v prvej a druhej skupine a preto sa nebude zaraďovať medzi daňovníkov dane z dedičstva, čiže bude od nej oslobodený. V tejto daňovej oblasti možno tiež poukázať na diskrimináciu homosexuálov. V stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky bolo uvedené, že návrh zákona bude mať dopad na príjmovú časť štátneho rozpočtu, teda zníženie príjmov. Veď z toho jednoznačne vyplýva, že sú v daňovej oblasti diskriminovaní. Navyše opäť možno spomenúť rezolúciu Európskeho parlamentu o rešpektovaní ľudských práv v Európskej únii, kde parlament vyzýva členské štáty, aby aj pre páry ľudí rovnakého pohlavia garantovali rovnaké práva aké sú priznané tradičným párom a rodinám, predovšetkým v oblasti daňového práva, práva sociálneho zabezpečenia a finančného práva. V prípade, že sa ešte tak nestalo, parlament vyzýva, aby členské štáty zmenili svoju legislatívu s cieľom právnej úpravy mimomanželského spolužitia bez ohľadu na pohlavie.

Životné a majetkové spoločenstvo životných partnerov sa zohľadní aj v predpisoch pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Vo všetkých novelizovaných predpisoch vlastne dochádza k rozšíreniu práv, ktoré doteraz patrili manželom aj na životných partnerov. Predovšetkým sa životný partner zaradí medzi spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb. Samozrejme keď životné partnerstvo predstavuje životné spoločenstvo, nebude možné považovať osoby žijúce v životnom partnerstve za osoby osamelé a toto sa bude zohľadňovať aj v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Ak by som to mal zhrnúť, životným partnerom sa priznajú také práva a povinnosti, ktoré patrili manželom a ktoré je možné priznať aj životným partnerom napriek tomu, že účelom životného partnerstva nie je výchova detí. Aby som však bol presný. Homosexuálne orientovaní občania by privítali, keby účelom ich životného spoločenstva mohla byť aj výchova detí. Problém je však v tom, že naša spoločnosť nie je ešte pripravená na takýto krok, pritom sa pozrime do detských domov, kde žijú tisícky detí, ktoré by potrebovali vyrásť v harmonickom prostredí, ktoré im ich paradoxne heterosexuálne orientovaní rodičia nedokázali pripraviť. Aj životné partnerstvo je životné a majetkové spoločenstvo, aj životní partneri sú povinní si pomáhať, majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. V tomto ohľade predstavujú rovnaké spolužitie ako spolužitie manželov.

A úplne na záver mi dovoľte ešte povedať pár slov. Skúsme si uvedomiť, že k privilégiám väčšinového rangu patrí aj prehliadanie problému menšín a popieranie vlastných xenofóbnych tendencií, pričom homofóbia je jednou z nich. Netvrďme, že priznaním práv a výhod, ktoré dnes používajú iba manželia z dôvodu unikátnosti rodiny a to schopnosti reprodukcie spoločnosti by sa takáto unikátnosť vytratila. Homosexuáli nebudú zrejme tou skupinou populácie, ktorá prispeje k populačnému rastu, ale netrestajme ich za túto skutočnosť tým, že im neuznáme právo na formálne spolužitie s blízkym človekom.

Nevnímajme teda problém životného partnerstva, ako problém emocionálny, ale ako problém prehlbovania demokracie a ľudských práv v našich podmienkach, ktorý má za cieľ odbúrať prekážky istej časti plnoprávnych občanov v užívaní ich osobného blahobytu, na ktorý dnes majú nárok iba občania patriaci k väčšine. Učme sa byť v našich demokratických a občianskych ideáloch dôslední a nerobme z problematiky životného partnerstva mediálnu atrakciu, ale fundamentálnu vec občianskej rovnoprávnosti.

Chápte prosím toto moje vystúpenie ako posolstvo od 250 tis. občanov tohto štátu, ktorí sú chcú slušne, ľudsky usporiadať svoj život. Usporiadať ho tak, aby oni, ani ich najbližší nemuseli viesť dvojitý život. Nemali by sme pred týmito skutočnosťami zatvárať oči.

Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť a v mene skupiny poslancov vás žiadam o posunutie návrhu zákona o životnom partnerstve do druhého čítania.

Ďakujem pán poslanec za vaše vystúpenie k uvedeniu zákona. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti poslankyni Kataríne Čižmárikovej, máte slovo pani poslankyňa.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila pri prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o životnom partnerstve, tlač 1218, ako spravodajkyňa určená Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rade dňa 9. októbra 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom si osvojujem stanovisko predsedu Národnej rady obsiahnutého v jeho rozhodnutí č. 1335 z 10. októbra 2001, podľa ktorého uvedený návrh z formálno-právneho hľadiska spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplyvajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Ak Národná rade podporí tento návrh na uznesenie, po skončení rozpravy budem odporúčať, aby predmetný návrh bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávneho výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre ľudské práva a národnosti s tým, že úlohu gestorského výboru v súlade s rozhodnutím predsedom Národnej rady bude plniť Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti.

Budem ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 8. marca a gestorský výbor do 11. marca 2002.

Pán predsedajúci, skončila som, prosím, aby ste otvorili k návrhu všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pani poslankyňa, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Oboznamujem a konštatujem, že písomne sa prihlásili za klub SDĽ pán poslanec Hoffmann a potom písomne sú prihlásení dvaja poslanci, pán poslanec Rakús a pani poslankyňa Keltošová. Prosím, keby ste sa potom ostatní hlásili ústne do rozpravy, keď skončíme písomné vystúpenia. Nech sa páči pán poslanec Hoffmann má slovo ako prvý rečník v rozprave za klub SDĽ.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, obsahom prerokovávaného návrhu je problém, pred ktorým nemožno zatvárať oči, ktorý je tu a treba ho riešiť. Ujala sa ho mladá generácia mladých politikov, reprezentantov mladej generácie. Aj keď nie som optimistický k ďalšiemu osudu tohoto návrhu vzhľadom na názorovú hladinu v parlamente, považujem za pozitívne už to, že sa o tomto probléme začalo vôbec hovoriť. Zároveň musím povedať, že tento problém nie je agendou poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice. Je iniciatívou našich mladších kolegov zástupcov mladej generácie. Delikátnosť tejto problematiky a vzťah k nej sa určite prejaví aj pri hlasovaní o návrhu tohoto zákona. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pán poslanec. Faktické poznámky teraz k jeho vystúpeniu, chce pani poslankyňa Slavkovská? Nech sa páči ako jediná. Končím možnosť uplatniť ďalšie faktické poznámky.

Ďakujem pekne. Ja súhlasím s mojím predrečníkom, že ide tu o iniciatívu našich mladých kolegov, nemám nič proti tomu, aby sa takýto návrh zákona prerokovával. Dokonca musím povedať, že nie som zaujatá proti homosexuálne orientovaným ľuďom, pretože si myslím, že si zasluhujú tiež úctu, ale kategoricky nemôžem súhlasiť s tým, aby takýto ľudia vychovávali deti. Nedá sa súhlasiť s tým, že deti v takýchto rodinách by boli rovnako šťastné, také analýzy sa ešte nikdy nerobili, deti sú veľmi úprimné, ale sú na seba aj veľmi zlé. Ja si neviem predstaviť žiadne dieťa, ktoré by vystúpilo medzi svojimi spolužiakmi a povedalo by, že má dve mamy, alebo že jedna jeho mama je vlastne chlap. To je pre mňa absurdná predstava, možno že som staromódna na rozdiel od kolegu, ktorý ešte žiadne detí nevychoval, ja už vychovávam štvrté, takže viem o čom hovorím. Hovorím za Slovenskú národnú stranu, že s takýmto zákonom my nemôžeme súhlasiť. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Hoffmann bude reagovať.

Neviem pani kolegyňa, či to bola reakcia na mňa alebo na navrhovateľa?

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Alojz Rakús.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod by som chcel predoslať, že úprimne verím o sebe, že to čo tu budem hovoriť nie je prejavom mojej zaujatosti voči homosexuálnym jedincom, nie je prejavom homofóbie tohto výrazu z kategórie orvelovského ňuspiku a to napriek tomu, že som v istom časopise homofilnom, ak tak môžem povedať, bol pred rokom označený za hlavného homofoba roka. Chcel by som preto povedať, že plne uznávam ľudskú dôstojnosť a všetky ľudské základné práva, ktoré homosexuálnym jedincom podľa mojej mienky patria.

Teraz k tomu vlastnému komentáru. Vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie, nebude cieľom môjho príspevku analyzovanie legislatívno-technických aspektov predloženého návrhu zákona. V tomto zmysle uvediem len môj dojem, že z tejto stránky na mňa návrh zákona pôsobí ako dobre a dôsledne pripraveny. Zmyslom môjho príspevku je predovšetkým poukázať na ducha zákona v zmysle, v ktorom tento výraz použil napríklad Montescaue, teda kriticky sa zamyslieť na cieľom a zmyslom, ktorý predkladaný návrh zákona prináša. S týmto úmyslom sa budem zaoberať najmä hlavnými argumentmi, ktoré predkladatelia formulujú v dôvodovej správe. Nemám v úmysle sústrediť sa na diskusiu o tom, či homosexualita je alebo nie je poruchou či deviáciou, aj keď sa okrajovo alebo nepriamo tejto témy budem musieť dotknúť, lebo sa jej v dôvodovej správe dotýkajú aj navrhovatelia. Mám na mysli najmä argument, ktorý navrhovatelia uvádzajú hneď na začiatku všeobecnej časti dôvodovej správy, totiž, že citujem: "Súčasné výskumy lekárskej vedy preukazujú, že sexuálna orientácia vzniká v počiatočných fázach vývinu plodu a tvorí hlbokú súčasť osobnosti, takže sa nedá následne zmeniť z homosexuálnej na heterosexuálnu alebo naopak liečením alebo iným spôsobom." Odhliadnuc od toho, že z formulácií textu nie je celkom jasný zmysel výrazu alebo naopak, myslia tým autori, že liečením alebo iným spôsobom sa nedá zmeniť ani heterosexuálna orientácia na homosexuálnu? Ale odhliadnuc od tohto, tento citovaný argument ako celok neobstojí. Po prvé, so všetkou vážnosťou s akou sa tejto téme profesionálne venujem a teda s nasadením svojej profesionálnej cti prehlasujem, že súčasné výskumy lekárskej vedy nepreukazujú, resp. dodnes nepreukázali skutočnosť, že sexuálna orientácia vzniká v počiatočných fázach vývoja plodu. Preukázali zatiaľ iba to, že v počiatočných štádiách vývoja plodu dochádza k sexuálnej diferenciácii pohlavia budúceho ľudského indivídua, teda k procesu tzv. maskulinizácie, resp. feminizácie, čo je však proces zásadne odlišný. Tým nechcem povedať, že by sa výskumy lekárskej vedy témou možného vzniku sexuálnej orientácie v počiatočných fázach vývoja plodu nezaoberali, avšak jestvujúce výsledky nedovoľujú prekročiť rámec hypotéz, alebo inými slovami výskumy lekárskej vedy tento predpoklad nepreukázali a nepreukazujú. Ide pritom o veľmi dômyselné a náročné štúdie ako sú napr. štúdie genetické vrátane molekulárnych štúdií génovej väzby. Hormonálne štúdie vrátane štúdii vplyvu pohlavných hormónov na maskulinizáciu a feminizáciu mozgu, či dokonca hormonálnych vplyvov takzvaného prenatálneho stresu, ďalej neuroanatomické a neurofyziologické štúdie, takzvané koknitívne štúdie, ba i štúdie overujúce takzvanú maternálnu imunitnú hypotézu a celý rad ďalších. I v dôsledku toho, že to tak je sa medzi postmodernými teoretikmi homosexuálneho hnutia typu Michela Fukolta a jeho nasledovníkov, v nezanedbateľnej miere objavujú takzvané konštruktivistické modely a teórie homosexuality, ktoré podporujú stanovisko, že neexistuje čosi, čo sa označuje ako vrodený sexuálny pud. Ľudský potenciál pre myslenie a správanie je podľa nich tvarovaný sociálnymi silami regulácie a kategorizácie do rozličných typov sexuálnej túžby v rôznom historickom čase v rôznych spoločnostiach. Azda najprijateľnejším modelom pre formovanie sexuálnej orientácie a identity je v súčasnosti takzvaný interakcionistický model, podľa ktorého je výsledný fenomén sexuálneho správania orientácie a identity determinovaný interakciou medzi biologickými, najmä genetickým danosťami indivídua a enviromentálnymi, predovšetkým psychosociálnymi vplyvmi, ktoré na neho pôsobia hlavne v takzvaných kritických fázach vývoja, medzi ktorými sú obzvlášť dôležité včasné detstvo a neskôr puberta. Evoluční biológovia, evoluční psychológovia a psychiatri vo všeobecnej rovine vyjadrujú v tvrdení, že fenotypovo to jest navonok sa môže prejaviť len to, čo je genotypovo, to jest z hľadiska genetickej determinácie možné. Nie všetko, čo je genotypovo možné sa musí navonok prejaviť. U človeka o tom v nezanedbateľnej miere rozhoduje jeho individuálna psychosociálna skúsenosť. Určitý typ psychosociálnej stimulácie spúšťa alebo modifikuje zodpovedajúce geneticky preddeterminované mozgové programy. Rôzne typy psychosociálnej stimulácie môžu podľa toho najmä v kritických fázach vývoja mozgu viesť k diferentným odlišným fenotypom mentálneho fungovania a to aj čo sa týka sexuálnej orientácie a identity. Po druhé k tomu citovanému argumentu úvodnému. Nedá sa akceptovať ani argument navrhovateľov, že súčasné výskumy lekárskej vedy preukazujú nemožnosť zmeny homosexuálnej orientácie na heterosexuálnu či už liečením alebo iným spôsobom. Je pravdou, že medzi predstaviteľmi lekárskej vedy nejestvuje v súčasnosti všeobecne platný konsenzus. Je pravdou i to, že niektoré veľmi vplyvné medicínske inštitúcie, napríklad americká psychiatrická asociácia alebo Svetová zdravotnícka organizácia, zastávajú v súčasnosti skôr odmietavé stanovisko voči možnostiam liečby homosexuality, i keď to stanovisko sa tak aspoň v náznakoch medzi niektorymi vyznamnymi predstaviteľmi týchto inštitúcii začína meniť. Môžem potom podrobnejšie ak treba povedať. Je však pravdou i to, že jestvujú iné významné inštitúcie, napr. v Spojených štátoch amerických, to je National Asociacion for Inschearch and Terapy of Homosexuality, ktoré majú opačné stanovisko, totiž, že homosexualita sa liečiť v určitých prípadoch dá. Predovšetkým v prípadoch takzvanej egodistónnej homosexuality, pri ktorej je homosexuálny jedinec nespokojný so svojou sexuálnou orientáciou a trápi sa ňou. A tam práve môže byť liečba veľmi úspešná. Odmietanie liečby zo strany potenciálnych terapeutov tak vedie k zvláštnemu typu diskriminácie menšiny v menšine, ba možno väčšiny v menšine. Lebo sa pomoc odmieta i tým, ktorí sa jej dožadujú a u ktorých by mohla byť úspešná. Jiří Hromada, prezident SOHO, čo je Združenie organizácií homosexuálnych občanov v Českej republike v úvodu ku homofílnej, musím povedať knihe Jiřího Famela, jej histórie, okrem iného píše: "V roku 1993 bola vďaka nášmu úsiliu homosexualita vyňatá zo zoznamu chorôb, (presnejšie by mal uviesť porúch) a preruší sa akejkoľvek liečby a výskumy zamerané na zmenu homosexuálnej orientácie." Dávam rečnícku otázku. Nie je takýto prístup tiež istou formou tabuizácie homosexuality, i keď inou formou než tá, ktorú spomínajú predkladatelia v návrhu zákona v dôvodovej správe. Poďme teraz k meritu veci. Predložený návrh zákona ustanovuje nový právny inštitút pre súžitie homosexuálnych párov analogicky k právnemu inštitútu manželstva. Tento nový právny inštitút pomenúva ako životné partnerstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia alebo skrátene životné partnerstvo. Životné partnerstvo pritom návrh zákona definuje spôsobom, ktorý partnerom vymedzuje rovnaké, presnejšie takmer rovnaké práva a povinnosti ako manželovi. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy túto skutočnosť stručne vyjadruje napríklad táto veta, citujem: "Aj keď návrh zákona priznáva gayom a lesbickým párom práva a povinnosti priznávané heterosexuálnym manželom, treba zdôrazniť, že ich nijakým spôsobom neoprávňuje na adopciu detí, umelé oplodnenie, či cirkevný sobáš." To je tá odlišnosť v tej druhej časti. O tom, či ich naozaj nijakým spôsobom neupravuje, by sa ale dalo myslím diskutovať. V inom kontexte by sa dalo povedať, že právny inštitút navrhovaného životného partnerstva zároveň nepriamo redefinuje doterajšie chápanie rodiny a vymedzuje akúsi alternatívnu formu rodiny. V tejto spojitosti možno citovať napríklad vetu v osobitnej časti dôvodovej správy, kde sa pri čl. 28 uvádza, citujem: "Životné partnerstvo predstavuje pevné a trvalé životné spoločenstvo, ktoré tvorí určitý typ rodiny." Pozrime sa teraz na problém z pohľadu Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne i čl. 41 ods. 1, podľa ktorého je manželstvo spoločenstvom muža a ženy a je pod osobitnou ochranou ústavy. To značí, že jestvuje rozdiel medzi právami, ktoré sa priznávajú každému a výhodami a povinnosťami, ktoré sa priznávajú len niektorým v tomto prípade manželom. Aké sú teda dôvody, pre ktoré dostáva z ústavy a iných zákonov manželský pár také či onaké výhody, prípadne i povinnosti. Určite to nie je v prvom rade preto, že je heterosexuálnym zväzkom, ale preto, že plní nenahraditeľnú úlohu spoločnosti a tou je plodenie a výchova detí. Trúfam si dokonca tvrdiť, že primárnym a najprirodzenejším zmyslom manželstva nie je láska medzi manželmi, ale práve plodenie a výchova detí. V tomto zmysle je láska medzi manželmi až dôvodom sekundárnym, lebo tam, kde sa manželia majú radi sú vo všeobecnosti lepšie podmienky na plodenie, najmä na výchovu detí. Toto tvrdenie na prirodzené biologické a sociálne argumenty. Bez plodenia detí by totiž ľudské spoločenstvo prestalo biologicky existovať. Výchova detí je u ľudského druhu tiež nevyhnutná, lebo na rozdiel od ostatných živočíchov prichádza ľudské mláďa na svet enormne nezrelé a to práve preto, že je ľudským mláďaťom. Evolúcia ľudského mozgu totiž dosiahla taký extrémny stupeň a to aj vo veľkosti mozgu, že ľudské mláďatá sa rodia po 9. mesiacoch matkinej gravidity, nie preto, že by boli zrelé, na to potrebujú ešte približne 2 desaťročia, ale preto, že je to krajinná možnosť, kedy ešte môže prejsť hlavička dieťaťa cez pôrodné cesty. Preto ešte dlho po narodení potrebuje človek rodičovskú starostlivosť, opateru, výchovu a vzory. Nepochybne takto sa rodina založená na heterosexuálnom manželstve stala základnou bunkou ľudského spolunažívania, čo navyše ešte dotvárajú a doformulovávajú tradičné a úspešné morálno-kultúrne systémy tej ktorej spoločnosti. Rodičia svoje deti na svet nielen privádzajú, ale obetujú im aj svoj čas, finančné prostriedky, námahu, ba nezriedka i svoje zdravie a obzvlášť matky aj svoju kariéru. Preto spoločnosť takúto rodinu a jej základný predpoklad totiž heterosexuálne manželstvo podporuje a poskytuje im určité privilégia. Nevidím však dôvod, prečo by takéto privilégia mala spoločnosť poskytovať iným formám párového súžitia akým by podľa navrhovaného zákona malo byť životné partnerstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia. Bolo by nesprávne dávať takéto privilégia niekomu, kto už z povahy svojej orientácie a samotnej definície životného partnerstva nie je schopný spomínané funkcie rodiny naozaj plniť. Značilo by to vyvodzovať rovnaké následky z nerovnakých predpokladov. Nesprávnosť takéhoto prístupu ešte podčiarkuje skutočnosť, že v súčasnej postmodernej civilizácii sa hodnoty rodiny a rodinného života dostávajú do určitej, podľa mojej mienky predovšetkým ideologickým artefaktmi spôsobenej krízy. Svedčia o tom také okolnosti a fakty ako je stále narastajúci pokles sobášnosti, vzostup rozvodovosti, počet detí narodených mimo manželstva, pokles pôrodnosti, no najmä taký doslova prepad úhrnnej plodnosti obyvateľstva, že hrozí až riziko akejsi v úvodzovkách demografickej samovraždy populácie. Ak som použil výraz ideologickéi artefakty, mal som na mysli tú časť spoločenskej mentality, ktorá okrem iného uvažuje alebo kalkuluje s takými či onakými alternatívnymi formami rodiny, ktorá má tendeneciu absolutizovať hodnotu sexu a sexuality, ktorá prahne za slasťami a nechápe, že emočné bilancovanie človeka predpokladá nevyhnutné utrpenie a odriekanie, ktorá má tendenciu vymýšľať a presadzovať stále novšie a pochybnejšie ľudské práva. Najnovším hitom je takzvané právo dieťaťa nenarodiť sa atď. Do rámca tohto typu mentality podľa všetkého spadá aj argumentácia v prospech prijatia navrhovaného zákona o životnom partnerstve. Na začiatku súčasných prejavov krízy rodiny je nepochybne alebo zrejmé sociálnoinžinieska teória, že manželstvo a rodičovstvo je v rozhodujúcej miere iba produktom spoločensky akceptovaných sociálnych modelov. Tieto modely sa však stále a nevyhnutne menia. Z toho vznikol názor, že manželstvo je iba vlastne iba zmluvou, ktorú uzatvára manžel s manželkou a obidvaja so štátom. Z tohto názoru je podľa mojej mienky odvodený i navrhovaný zákon o životnom partnerstve. Ak sa teda budeme rozhodovať o ďalšom osude predkladaného návrhu zákona, uvedomme si, že pritom nejde o dilemu miery tolerancie verzus netolerancie voči homosexuálnym jedincom. To je problém iného druhu a odpoveď naň by každému humánne cítiacemu indivídu mala byť jasná. Naša dilema spočíva v tom či prijmeme predpoklad, že manželstvo je iba zmluvou dvoch ľudí, ktorí sledujú predovšetkým svoje vlastné ciele a záujmy, alebo predpoklad, že manželstvo je biologicky, psychologicky a sociálne prirodzeným zväzkom dvoch ľudí, ktorí potenciálne môžu vytvoriť rodinu, kde minulosť predstavujú prarodičia, prítomnosť manželia a budúcnosť deti, kde sa teda zachováva kontinuita pokolení a tak vytvárajú komunitu, ktorá nadnesene povedané môže učiniť vlastný národ, alebo i celé ľudstvo nesmrteľným. Z tohto pohľadu podľa mojej mienky neexistuje nijaký vážny dôvod, alebo dôvod naozaj hodný zreteľa, ktorý by mal spoločnosť stimulovať k tomu, aby sa usilovala mocenskými, finančnými alebo inými stimulmi ovplyvňovať stabilitu vzťahov v navrhovanej právnej inštitúcii životného partnerstva dvoch osôb rovnakého pohlavia iba preto, že sa v istej chvíli mali radi. Navrhovateľmi prezentované dôvody takého typu, ako je očakávané zlepšenie prevencie pohlavne prenosných chorôb najmä HIV patrí podľa mojej mienky do kategórií takých opatrení, ako je riešenie problému znečisteného životného prostredia, najmä ovzdušia tým, že sa nariadi ohrozeným ľuďom používanie plynových masiek. Vernosť je totiž založená na úplne iných hodnotách, ako je úradný papier. Len troma odbočkami veľmi stručnými zareagujem na to čo odznelo zo strany predkladateľa tu v rozprave. Myslím, že tie 4 %, ktoré sa uvádzajú, čo by teda u nás predstavovalo 250 000 občanov je strieľanie do vzduchu čísiel, ktoré sa opiera o isté dosť nekorektné výskumy, ktoré sa udiali v minulosti a nie u nás. Len by som chcel poukázať, že podľa knihy, ktorá vyšla v roku 2000 v Českej republike s názvom Sexuální chováni v České republice, ktorej autormi sú Peter Weiss, teda iný a Jaroslav Zvěřina, riaditeľ sexuologického ústavu v Prahe a zároveň poslanec Českého parlamentu, ktorý bol jedným z predkladateľov poslaneckého návrhu zákona o registrovanom partnerstve, takže nikto nemôže pochybovať, alebo si myslieť, že by bol predpojatý a skresľoval výsledky, tak v tejto knihe presne na strane 96 je tabuľka, ktorá sumarizuje percento výskytu homosexuality, pričom to delí tak, do troch kategórii. Heterosexuálna orientácia, potom homosexuálna orientácia a medzi tým nejsem si jist, nejsem si jistá. Musím povedať, že jednoznačne homosexuálnej orientácii sa tam prihlásilo v anonymnom dotazníku prieskumovou metódou, myslím že pomerne korektnou, sa tam prihlásilo 0,3 % populácie mužskej a takisto ženskej, k ženskému typu homosexuality. Neviem prečo by na Slovensku to mal byť viac ako 10-násobok.

Nebudem sa teraz vyjadrovať k tým dokumentom Európskej únie a z toho vyplývajúcim dôsledkom, myslím že včera na túto tému bola príliš dlhá diskusia, aby sme si uvedomili aj ich zázemie aj ich závesnosť. Na koniec by som ešte rád spomenul termín homofóbia, ktorý je určitým značkovacím termínom, ale podľa môjho presvedčenia tak ako sa s ním stretávam, ide skôr o určitú orvelovskú novoreč, teda new speak a nie o seriózne vyvážený a definovaný a vymedzený pojem.

Teda prijatie návrhu predloženého zákona považujem, súhrnne povedané, alebo by som považoval za zákonnú inštitucionalizáciu istej formy, keď už nie individuálnej, tak aspoň sociálnej a aspoň potenciálnej patológie. Navyše je táto inštitucionalizácia založená na viacerých neplatných predpokladoch, a preto návrh zákona ako celok považujem za neakceptovateľný. Vzhľadom na to, by som na záver chcel predložiť návrh, návrh uznesenia na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky takéhoto znenia. Národná rada Slovenskej republiky prijíma uznesenie, že v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 bod c) písm. d) nebude pokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona, tlač 1218. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. Jedna faktická poznámka, nie. Takže posledná písomne prihlásená bola pani poslankyňa Keltošová. Pani poslankyňa máte slovo. Pán poslanec Móric sa hlási do rozpravy ústne. Prestaň telefonovať, pán poslanec, lebo použijeme § rokovacieho poriadku aj s príslušnou pokutou a dovolíme ti sem len prísť hlasovať. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Keďže môj predrečník, myslím si, veľmi detailne a odborne vyčerpal tematiku, dovoľte, aby som sa vyjadrila len k tej časti predkladaného návrhu, ktorý sa odvoláva na Radu Európy, na medzinárodné konvencie. Niečo o tej problematike viem a dovolila som si priniesť predkladateľom poslednú správu Rady Európy o situácii lesbičiek a geyov v členských krajinách Rady Európy. Aby sme tu zbytočne nevytvárali mýty o tom, ako všetko v tej Európe tu funguje na prospech tejto skupiny, o ktorej nechcem hovoriť, samozrejme, znevažujúco, je to 4 % populácie, majú svoje problémy, ale dovoľte aby som aj im, ak sú tu prítomní, aj novinárom aj vám predostrela správu Rady Európy o situácii týchto skupín v členských krajinách a zároveň aj odporúčania Rady Európy ako legislatívne, lebo je to parlamentné zhromaždenie, my sme ako členovia parlamentu v delegácii Národnej rady v Štrasburgu, ako jednotlivé štáty legislatívne riešia tento problém s väčším, menším úspechom, ale myslím si, že ak teda hovoríme o medzinárodnej situácii tak treba hovoriť konzekventne.

Táto správa bola vypracovaná Výborom pre právne záležitosti a ľudské práva a zhodou okolností spravodajcom bol pán Csaba Tabajdy z Maďarska, ktorý patrí k socialistom. Čiže, aby ste si uvedomili, že neprednášam správu konzervatívneho politika, ale prednášam správu socialistu. Predovšetkým v Rade Európy bolo uskutočnených niekoľko tzv. hýringov alebo stretnutí s organizáciami geyov a lesbičiek na základe ktorých potom spomínaný výbor pre právne záležitosti a pre ľudské práva vypracoval aj túto správu. Nebudem čítať celú správu, je to v angličtine, je to k dispozícii, ale chcem povedať len závery a potom možné odporúčania pre nás, pre slovenský parlament.

Predovšetkým sa urobila dosť hĺbková analýza akým spôsobom sa uplatňuje, alebo neuplatňuje, alebo sa pripravuje tzv. antidiskriminačná legislatíva v členských krajinách Rady Európy. Je zaujímavé, že napríklad v Španielsku a v Slovinsku prijali tzv. antidiskriminačnú legislatívu na základe sexuálnej orientácie. Pozor, to nie je zákon o registrovanom partnerstve. V čom spočíval prístup zákonodarcov, alebo postup metodika zákonodarcov pri príprave antidiskriminačnej legislatívy na základe sexuálnej orientácie. Predovšetkým členské krajiny, niektoré to už urobili, niektoré nie boli vyzvané Radou Európy, aby odstránili zo svojich trestných zákonov, trestných poriadkov, trestné sankcie za sexuálnu homosexuálnu orientáciu. Myslím si, kolegyne, kolegovia, že toto nie je náš prípad, náš trestný poriadok takéto trestné postihy nepozná. Toto odporúča Rada Európy ako krok č. 1.

Po druhé odporúča členským krajinám, aby zmenili svoju legislatívu v tom smere, že sa určí jednotná veková hranica pre možné homosexuálne páry. Neviem o tom, že by sme mali s týmto nejaký problém, alebo že by sa to nejakým spôsobom riešilo inak.

Po tretie navrhuje alebo vyzýva členské krajiny Rady Európy, aby prijali opatrenia na zákaz diskriminácie najmä v prístupe ku zamestnanosti s ohľadom na sexuálnu orientáciu. Ja chcem upozorniť predkladateľa, hovorila som to už viackrát, že ak naozaj majú informácie, overené informácie, že sa dejú také prípady, že z titulu sexuálnej orientácie majú sťažený prístup k zamestnaniu. Aj teraz máme na pôde Národnej rady 2 alebo 3 novely Zákonníka práce. Ja navrhujem v § 13 nového Zákonníka práce, ktorý hovorí o zákaze diskriminácie, aby prišlo s takýmto návrhom. Bude to v súlade s odporúčaniami Rady Európy. Národná rada rozhodne, toto považujem za konkrétny a zmysluplný krok.

Po štvrté Rada Európy odporúča do konca, aby homosexuálna orientácia bola dôvodom pre udelenie azylového práva. Ak jeden z partnerov je prenasledovaný vo svojej domovskej krajine tak ten druhý partner žijúci v niektorej z členských krajín by bol dôvodom pre udelenie azylu aj toho ďalšieho partnera.

A po piate na základe takto prijatých legislatívnych krokov navrhuje, aby sa členské krajiny zaoberali myšlienkou o celkovom zákone o registrovanom partnerstve. Ja si myslím, že všetky tieto kroky sú rozumné, dá sa o nich diskutovať, myslím si takisto že my by sme mali a v tomto prípade vyčítam koaličným poslancom, ktorí pripravovali, mimochodom váš kolega z SDĽ bol hlavným autorom novely ústavy, mali ste sa aspoň pokúsiť o to, ak to myslíte so všetkou vážnosťou voči tejto skupine osôb pri novele Ústavy vo februári minulého roka dostať do spomínaného článku 41 ods. 1 ústavy dostať tam ochranu nielen manželstva, rodičovstva a rodiny, ale aj registrovaného partnerstva. Ak by sa to bolo podarilo dostať do ústavy, pochopiteľne, že všetky tieto ďalšie kroky o ktorých som hovorila v tých tzv. vykonávacích predpisoch, či je to Zákon o rodine, či sú to daňové predpisy a ďalšie, o ktorých vy hovoríte, tak by boli už odvodené a mali by podporu v ústave, ale, žiaľ, toto sa nestalo. Čiže ja považujem z vašej strany, pán poslanec, vašu snahu za úprimnú, ja si oceňujem aj vašu legislatívnu prácu, aj čas, ktorý ste vynaložili, ale hovorím so všetkou zodpovednosťou, zrejme skúsenosti členských krajín Rady Európy a Európskej únie hovoria o niečom inom. Hovoria o sérii postupných krokov, o zmene vedomia spoločnosti, o konsenze jednotlivých politických relevantných síl a v závere, ak to myslíte naozaj úprimne, v závere by mohlo dôjsť k spoločnej dohode. Vy ste urobili presne opačný postup, takže z tohto dôvodu klub HZDS nepodporí tento návrh.

Ďakujem pani poslankyňa. Sú to všetko poslanci a poslankyne, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne? Alebo sú tam aj faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Keltošovej. Faktická jedna, pani poslankyňa Angelovičová, nech sa páči. Pán poslanec Hofbauer druhý. Pani poslankyňa Mušková, nie. Prosím, tak dvaja páni poslanci s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších. Prosím.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, ja len by som chcela doplniť tiež vystúpenie pani poslankyne Keltošovej, keďže som tiež členkou Rady Európy. V septembri na parlamentnom zhromaždení, Parlamentné zhromaždenie alebo Rada Európy vyzvala svoje členské štáty, aby v národných trestných zákonoch tak ako ste predniesli, ale vyzvala, aby oficiálne uznali životné partnerstvá osôb rovnakej pohlavnej orientácie. A tiež odmietlo návrh, aby homosexuálnym párom bola umožnená adopcia detí. Ja som uvítala práve návrh skupiny poslancov, aby o tomto probléme sa diskutovalo aj na pôde parlamentu, pretože je to požiadavka určitej skupiny občanov rovnakej pohlavnej orientácie. Ešte v roku 2000 sa uskutočnila konferencie na túto tému pod záštitou práve pána prezidenta Schustera a podpredsedu vlády Pála Csákyho. To znamená, že sú tu určité požiadavky, treba o nich diskutovať a je čisto len na nás akú mieru zvolíme na ich akceptáciu. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči. Mikrofón, nech sa páči.

Rád by som naviazal na pani poslankyňu Keltošovú dvomi momentmi. Tým prvým je princíp antidiskriminácie, ktorý sa uplatňuje úspešne v škandinávskych štátoch. Tam vo viacerých štátoch sú dokonca ombudsmani, ktorí majú konkrétnu problematiku sledovania antidiskriminácie homosexuálnych párov, či už lesbických alebo mužských homosexuálnych. Ale to sa udiava táto ochrana ich práv na tej báze, ako tu uvádzala pani poslankyňa Keltošová. Čiže to je niečo úplne iné. A druhú poznámku by som uviedol v súvislosti s trestným právom ešte z čias socializmu, keď homosexualita bola trestná. Čiže kto udal homosexuálny pár alebo ktoréhokoľvek z partnerov homosexuality, tak to vlastne bolo trestne stíhané. A zaujímavá situácia, že nikto nebol stíhaný. Prečo, no nikto nikoho neudal. To znamená, že spoločenská miera vedomia a akceptácie, že to je civilná záležitosť každého bola taká, že vlastne nenapĺňa sa hypotéza predkladateľa tohoto zákona po útlaku takýchto jedincov alebo párov. Čiže spoločnosť po 40 rokov to vlastne nevnímala ako trestný čin a vôbec to nebolo stíhané a na základe toho vlastne trestnosť tejto skutočnosti sa vyňala z trestného práva, aspoň u nás za socializmu v Československu. Takže tie hrôzostrašné historky o tom ako sú homosexuálni jedinci stíhaní jednoducho sa nezakladajú na skutočnosti. To je nesporný fakt.

Ďakujem pán poslanec. Prosím, kto sa chce ešte pani poslankyňa Keltošová samozrejme má možnosť sa vyjadriť. Nech sa páči.

K prvej faktickej by som chcela povedať len toľko, že ja som hovorila presne o systéme postupných krokov pani poslankyňa, ktory potom môže vyústiť do návrhu zákona o registrovanom partnerstve, do antidiskriminačného zákona, čokoľvek. Ale je tu metodika akým spôsobom Rada Európy na toto reaguje. To je moja prvá poznámka.

Moja druhá poznámka je, mám tu tak isto z Rady Európy materiál, ktorý hovorí o tom, že za posledných desať rokov vo Veľkej Británie napríklad 600 mužov bolo vylúčených z armádnej služby z titulu homosexuálnej orientácie. Sú štyri známe kauzy pre Európskych súdom pre ľudské práva, kde vyhrali, vyhrali a v dôsledku toho začala sa vo veľkej Británii meniť legislatíva. Ja by som uvítala, a teraz to hovorím bez irónie, ja by som skutočne uvítala konkrétne dôkazy diskriminácie, ja by som uvítala či pracovnej, či inej z titulu orientácie. Lebo zatiaľ hovoríme len vo výsostne teoretickej rovine a keď to dokázali vo Veľkej Británii pred Strassburským súdom ja nevidím problém, len nedá sa to robiť skokmi a nedá sa to natlačiť obyvateľstvu nasilu ako hlavná nosná téma. Ja uznávam, že socialisti majú svoju agendu, ale na druhej strane nie všetci socialisti. Vyplýva to aj z tejto správy Čaba Čabajdyho.

Kto sa chce ešte prihlásiť okrem tých, ktorí sú na svetelnej tabuli do rozpravy ústne. Nech sa páči. Nikto, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a v rozprave vystúpia v poradí pán poslanec Moric, Mušková, Budaj, Drobný, naši páni poslanci a poslankyne. Ako prvý pán poslanec Moric. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, na začiatok mi dovoľte tri poznámky. Bolo tu povedané, že problému, ktorý tu prerokovávame sa ujala generácia mladých politikov. Nerád by som, aby sa to takto zovšeobecňovalo, pretože za mladých politikov považujem napríklad aj pána poslanca Šeptáka, Muránskeho a ďalších a tí sa tohto problému neujali. To je prvá poznámka. Druhá poznámka. Bolo tu povedané, že pánom predkladateľom, že deti homosexuálov sú rovnako šťastné ako deti heterosexuálov. Ak porovnáva bohatú rodinu homosexuála s tými deťmi, ktoré dnes kradnú po poliach na pokyn heterosexuálnych rodičov, prípadne ak ich porovnáva s tými deťmi, ktoré do nemocnice doniesli omrznuté, ak určite deti homosexuálov sú šťastnejšie. A tretia poznámka, tu by som chcel citovať pána poslanca Muránskeho, ktorý sa zaoberá chrobákmi a pýtal som sa, že či aj medzi chrobákmi sú takto čudne sexuálne orientovaní chrobáci a on mi povedal, že nie. A keby boli, tak chrobačia spoločnosť by ich vykázala na okraj na svoj okraj. A teraz k veci.

Poslanecký návrh zákona o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ma pri čítaní všeobecnej časti dôvodovej správy prinútil sa zamyslieť nad istou skutočnosťou, ktorá z neho podľa predkladateľov vyplýva a to, že sme snáď jediný parlament v Európe, ktorý sústavne a systematicky rieši problémy menšín na vlastnom území. Predkladatelia návrhu totiž vo všeobecnej časti dôvodovej správy pomenovali skupinu ľudí, ktorí sú sexuálne inak orientovaní ako normálni za homosexuálnu menšinu. Ešte sme nedoriešili ani problémy týkajúce sa zákona súvisiaceho s maďarskou menšinou a už sa zaoberáme s návrhom zákona o uzatváraní partnerstiev homosexuálnej menšiny. Predkladatelia návrhu zákona sa odvolávajú na platnú Ústavu Slovenskej republiky. V štvrtom diely ústavy sa však doslovne uvádza nasledovne. Citujem: "Práva národnostných menšín a etnických skupín," nikde sa nedefinuje, nikde nedefinuje homosexuálov ako menšinu. Obávam sa, že sa tu v krátkom čase vytvorí aj futbalová menšina, hokejová menšina a potom v Bratislave bude hrať futbal bratislavská futbalová menšina proti trnavskej futbalovej menšine. Ďalej je uvedené odôvodnenie, ktoré sa opiera o článok 1 ústavy, ktorý hovorí o demokracie práve a slobode. Obmedzenie homosexuálne orientovaných ľudí obmedzuje homosexuálne orientovaných ľudí nejakým spôsobom náš štát? Myslím si, že vôbec nie až na to, že ja ich niekedy nazvem buzerantami a to je všetko. Myslím si, že im poskytuje rovnaké práva a ukladá rovnaké povinnosti ako aj ostatným obyvateľom krajiny. S čím nie sú spokojní je to, že nemôžu legálne uzatvárať tzv. registrované partnerstvo. Ku kritike ma vyprovokovala skutočnosť, že v návrhu tohto zákona sa registrované partnerstvo dáva do priameho porovnania s manželstvom. Jeden aktívny homosexuál pred nedávnom napísal. Bojujte za manželstvo osôb rovnakého pohlavia jeho výhody. Keď to dosiahnete, premeňte celú definíciu manželstva, aby sme mohli požadovať právo na sobáš nie preto, že máme radi morálne hodnoty spoločnosti, ale preto, že chceme radikálne zmeniť pojem manželstvo. Manželstvo je mýtus a zastaralá záležitosť. Takto to menuje tento úchylný človek. Toto hovoria aj iní sexuálni ideológovia. Väčšina homosexuálov však nechce uzatvoriť manželstvo, nejde im o manželstvo. Hovoria o partnerstve, že je to pekné a že sa z toho dajú ťažiť určité finančné výhody, ale manželstvo nechcú.

Vážené dámy, vážení páni, nechcem nikoho uraziť, ale predkladatelia zákona alebo chcem uraziť, ale predkladatelia zákona dehonestujú takýmto spôsobom základnú bunku štátu a tou je rodina. Poslaním rodiny je mať deti, starať sa o ne a vychovávať ich. Isteže sú rodiny, kde deti nie sú. Existujú, sú mnohé často nepredvídané okolnosti, ktoré tí, ktorí vstupujú do manželského zväzku naozaj nepredvídajú. V prípade registrovaného partnerstva ako predkladatelia pomenúvajú však dopredu predurčené, že takýto zväzok pohlavne rovnako orientovaných ľudí deti nikdy mať nebude. Žena so ženou a muž s mužom nemôžu mať dieťa aj keby ako chceli. Preto ma zarážajú niektoré konkrétne body, tak veľa vecí neviem pán kolega, ale toto je isté. Preto ma zarážajú niektoré konkrétne body k návrhu tohto zákona. Hlava 2 § 16 ods. 2, ktorý hovorí o právach a povinnostiach životných partnerov k maloletému dieťaťu. O akom maloletom dieťati je v tomto prípade reč. Z čoho vzišlo to maloleté dieťa. Nemalo z čoho vzísť. Rovnako sa v článku 21 odsek 3 uvádza citujem: "Do druhej skupiny patria súrodenci, deti manžela, deti životného partnera" atď. Však toto je zvrátené, to sa ide normálne na vracanie človeku z toho. No ak sa niekto pokladá za homosexuálne orientovaného, rozhodne nemôže splodiť potomka, už som to povedal. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa uvádza citujem: "Homosexuálne páry sa nejakým spôsobom neoprávňujú na adopciu detí." Na druhej strane však článok 1 § 27 a článok 3 dáva možnosť jednému zo životných partnerov osvojiť si dieťa druhého zo životných partnerov. Doslova sa v návrhu zákona pohráva s loptičkou ako s loptičkou s pojmom dieťa, a nielen s pojmom dieťa, ale zdá sa mi, že aj s dieťaťom samotným. Raz ho mať nemôže kvôli sexuálnej orientácii, potom ho má. V jednom prípade si ho nemôže osvojiť, ale partnerovo dieťa môže mať. Považujem to za nenormálnu interpretáciu k deťom, ktoré by mali byť zo zákona byť takto zákonne a nezákonne opatrované. Tento nielen slovný hazard by však mohol byť nešťastným krokom k tomu, čomu sa v odborných kruhoch hovorí pedofília. Štatistiky ukazujú, že pedofília a homosexuality sú prepojené. Z rôznych prieskumov vyplýva, že až 20 % homosexuálov majú pedofílne kontakty. A u mnohých homosexuálov, ktorí sa normálne orientujú na dospelých partnerov hrá pedofília v ich predstavách a fantáziách. V hnutí za emancipáciu homosexuality hrali pedofilovia vždy významnú úlohu. Úchylní sexuálni dravci číhajú na mládež od najútlejšieho veku a snažia sa ho zasvätiť do svojich praktík. Brutalita, násilie na deťoch a sexuálne zneužívanie detí sú stále väčším a hrozivejším problémom. Naša spoločnosť prijala pornografiu, prostitúciu a homosexualitu dá sa povedať, že skoro s otvorenou náručou bez akejkoľvek opozície. Dnes hovoríme o registrovanom partnerstve, o právach detí, napríklad právo zvoliť si náhradných rodičov a zajtra môže byť legalizácia sexuálneho spolužitia detí a dospelých. Uvediem niektoré štatistické ukazovatele vývoja homosexuality. Ešte v roku 1952 bola homosexualita podľa diagnosticko-štatistickej príručky amerických psychiatrov, ktorej sa hovorí aj biblia psychiatrov, považovaná za sociopatickú úchylku, pretože išlo o zneužívanie partnera na homosexuálny styk. V roku 1968 bola diagnóza homosexualita. Nechcem odbočovať od prerokovávanej témy, vychádzam len z návrhu zákona, kde sa opakujem, prehadzuje slovo dieťa. Uvažujem vyložene v teoretickej podobe s odkazom na návrh zákona. V každom prípade je tento návrh zákona v rozpore so zákonom o rodine. Nemôže niekto vytvárať rodinu, ak dopredu vie, že ju vytvoriť nemôže. Ak ju vytvoril niekedy s partnerom opačného pohlavia, potom zas nemôže o sebe tvrdiť, že je homosexuál, ktorý je podľa tohto v našom štáte nútený žiť s nezmyselným pocitom strachu a viny za niečo za čo nemôže.

Rovnako sa v dôvodovej správe uvádza, že je otázne čo priniesla homosexuálnym párom demokracia. Ak niekto povie demokracia znevažuje na akomkoľvek princípe je to úbohosť. Aj v demokratickej spoločnosti by predsa mali platiť zákony a zásady zvlášť ak sa jedná o výchovu detí, ktorú návrh tohto zákona akoby úmyselne staval na okraj.

A nakoniec mi dovoľte výzvu z Internetu. Výzva rodičom pedagógom a cirkvám je, bdejte a buďte ostražití. Nedovoľte, aby sa vaše deti stali obeťou morálnych experimentov, nezodpovedných zákonodarcov, ambicióznych sexuológov, psychológov aj psychopatov a ďalších odborníkov, ktorých morálne hodnoty a názory na výchovu sa líšia od vašich hodnôt.

Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

Ďakujem pán poslanec za vaše vystúpenie v rozprave.

Jedna faktická poznámka, pani poslankyňa Keltošová. Končím možnosť prihlásiť sa do ďalších faktických poznámok. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo.

Dovoľte, aby som doplnila pána poslanca Morica. Znova zo správy z Rady Európy, v ktorej sa konštatuje, že vo väčšine európskych krajín kde jeden z členov homosexuálneho páru má dieťa z predchádzajúceho vzťahu alebo z manželstva ten druhý nemá právo inštitucionalizovať tento vzťah voči dieťaťu.

Zároveň sa konštatuje, že to spôsobuje problémy, samozrejme, pri návštevách školy alebo pri návštevách lekára, ale napriek tomu väčšina členských krajín Rady Európy takéto právo homosexuálnemu páru nedáva. Vychádza sa z toho, vychádza sa z Charty práv dieťaťa, že záujem dieťaťa je dominantný nad všetkými ostatnými záujmami.

Takže, chcela by som uviesť do pozornosti aj tieto skúsenosti. Rada Európy má 43 členských štátov vrátane západnej Európy, ktorá je veľmi liberálna, veľmi veľkorysá pokiaľ ide o registrované partnerstvá alebo spolužitie rôznymi formami inštitucionalizované, ale v žiadnom prípade sa to nevzťahuje na dieťa z predchádzajúce vzťahu.

Skutočne ja nie som až tak konzervatívna ako pán poslanec Moric. Myslím si, že má na to právo, legitímne právo, aby takto vystupoval. Ale aby som vyvážila toto moje konštatovanie treba povedať, že v tejto správe sa hovorí aj o tom, že vo vekovej skupine homosexuálne orientovaných ľudí najčastejšie dochádzalo vo veku 14 až 16 rokov k pokusom o samovraždu, 40 % respondentov z jedného prieskumu o tom hovorilo z čoho 8 % bolo dokonaných samovrážd.

Ja nechcem bagatelizovať, nechcem zľahčovať túto situáciu tejto skupiny. Myslím si ale, že treba urobiť celý rad krokov pred tým ako sa dostaneme ku komplexnému návrhu zákona tak ako vy ste ho predložili.

Pán poslanec Moric.

Ďakujem pani kolegyňa Keltošová.

Nemôžeme byť všetci rovnakí, vy ste síce menej konzervatívna, ja som konzervatívny, hlavne že sme obidvaja normálni.

Pani poslankyňa Mušková má slovo.

Váženy pán podpredseda, vážená Národná rada, váženy pán novy minister, vítam vás.

Po predchádzajúcich pokusoch homosexuálnej menšiny, ktorá si takto sama hovorí dostať na parlamentnú pôdu tému sexuálnej orientácie a po následnej diskusii v parlamente som dúfala, že aj táto menšina pochopí, že u drvivej väčšiny obyvateľstva táto téma nenájde pochopenie. Veď dnes v čase keď všeobecná devastácia, rastúce ceny, nezamestnanosť, upadajúca úroveň školstva, zdravotníctva a rozhľad v ďalších oblastiach pustošivo dopadajú na našu spoločnosť občania očakávajú, že sa parlament akútne bude zapodievať takými právnymi normami, ktoré by vytvárali občanom podmienky na dôstojnejší život aký majú teraz.

Povedzte matke, ktorá je v nemocnici, ktorej dieťa po operácii kolena, ktoré mu vyberali klin nedajú sanitku na odvoz, že sa zaoberáme touto právnou normou. Alebo povedzte študentovi, ktorý študuje diaľkovo, platí veľké peniaze na toto štúdium a pretože nemá peniaze na cestovné musí v daždi v zime stopovať každý týždeň. Alebo povedzte polosirote, ktorá takisto diaľkovo študuje, ktorej matka krvopotne nazbierala peniaze na toto štúdium a nemá nárok práve kvôli tomuto diaľkovému štúdiu na sirotské, že preberáme takúto právnu normu.

Nič z toho čo som hovorila, z týchto problémov, ktoré som vyššie spomínala sa v tomto návrhu nerieši. Naviac predkladatelia v dôvodovej správe tvrdia, že vraj návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Vážení kolegovia, odporúčam vám otvoriť si Ústavu a prečítať si hneď v preambule, že občania Slovenskej republiky zastúpení poslancami sa na tomto základnom dokumente nášho štátu uzniesli v zmysle, to citujem, v zmysle Cyrilometodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy. A potom si, vážení kolegovia, zoberte do rúk sväté písmo, ktoré títo svätí vierozsvescovia sprístupnili našim predkom v jazyku, ktorému vtedy ľud rozumel.

Opakujem, že na znení Ústavy sme sa uzniesli v zmysle tohoto dedičstva a preto si dovolím tvrdiť, že tento návrh nie je v súlade s Ústavou. Nakoniec ani so včerajšou deklaráciou Národnej rady.

K danej problematike sa tu už viedla dlhá diskusia a mohla by sa viesť najmä na základe dokumentov, ktoré poslali z organizácie INAKOSŤ či sa to už týka vrodených alebo získaných daností, pocitov viny, atakďalej. Nebudem sa k týmto problémom vyjadrovať. Moji predrečníci čiastočne tak urobili. Túto tému nechám na odborníkoch, psychológoch, lekároch, kňazoch.

Chcem sa však obrátiť na iniciátorov tohto návrhu na predstaviteľov Združenia INAKOSŤ. Volajú po tolerancii. Aká je však samotná tolerantná samotná INAKOSŤ. V Novom čase 6. 7. 2001 pán Požgaj povedal. Gejovia a lesbické ženy aj na Slovensku po generácie ovplyvňujú a vytvárajú kultúru, politiku, ekonomiku. Ak heterosexuály spoznajú, že ich čítankový vzor vlastenectva bol homosexuál, že ich národná buditeľka bola lesbická žena pochopia tragikomickosť parlamentných krikľúňov.

V rozhovore ďalej povedal pre denník Nový čas a čo poviete na to, že aj Ľudovít Štúr bol homosexuál. Vyškrtneme ho preto z učebníc dejepisu alebo sa o Štúrovi budeme učiť až na vysokých školách, aby sme neohrozili zdravý vývoj detí, koniec citátu.

Pracovník z oblasti kultúry a aktivista a spoluzakladateľ iniciatívy INAKOSŤ vo svojej tolerantnosti zjavne nie je schopný pochopiť obeť veľkého človeka, ktorú prináša na oltár vlasti. Nechápe, že muž zasvätiac svoj život vyššiemu cieľu napríklad národno-vlasteneckému boju sa môže vzdať lásky k milovanej žene, zriecť sa rodinného života, aby sa mohol plne upriamiť na svoje poslanie pre národ.

Na pochopenie takejto jasnej pravdy však človek musí byť schopný chápať veľkosť druhého človeka čo, bohužiaľ, často teraz zo žabej perspektívy dnešného demoralizovaného sveta je pre mnohých úloha nezvládnuteľná. V duchu známeho príslovia, podľa seba súdim teba, človek vidí cez svoju optiku celý svet.

Taká je teda tá tolerantnosť, ktorý žiadajú tolerantnosť voči sebe útok na národného velikána. Myslím si, že toto ohováranie je o to väčšie, že Ľudovít Štúr sa už, že ide o váženého národného buditeľa, ktorý sa po smrti nemôže právnou cestou brániť. Ale nakoniec stáva sa v poslednom čase módou útočiť na mŕtvych, ktorí sa nemôžu brániť.

Myslím si, že ak sa chce spoločnosť zachovať mala by pomenovať veci pravdivo. A predo mnou to tu už vlastne pomenoval pán poslanec Rakús, pani poslankyňa Keltošová, s ktorými absolútne súhlasím.

A preto aj sa pripájam k návrhu pána poslanca, aby tento návrh sa proste stiahol z rokovania Národnej rady.

Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.

Pani poslankyňa Tóthová, ako jediná s faktickou poznámkou. A končím možnosť uplatniť ďalej faktické poznámky.

Ďakujem.

Myslím, že pani poslankyňa Mušková naznačila jednu vec. Inak orientovaní, sexuálne inak orientovaní na Slovensku nie sú diskriminovaní. Myslím, že ešte potrvá určitý čas, že manželské páry musia mať určité výhody voči iným párom, pretože plnia jednu významnú spoločenskú funkciu. A to je reprodukcia nových generácií. O tom niet diskusií.

Takže, tieto otázky nemožno klásť na rovinu, to je po prvé.

A po ďalšie, nemožno hovoriť o diskriminácii, pretože tak z trestného práva boli tieto ustanovenia vyňaté a je možné využiť v súčasnosti platnú legislatívu na dosiahnutie tých cieľov, ktoré sa akosi prezentujú. Ale nie to je podstata čo chcem povedať.

Vážení, aj pri legislatíve musí byť gradácia spoločenských záujmov. Dnes keď pred nami stojí ukončenie volebného obdobia a máme tu toľko legislatívnych návrhov, ktoré majú ekonomický charakter treba ich riešiť v záujme ekonomiky.

Ja som veľmi smutná, že tento návrh sa dal do programu medzi prvé body rokovania. Sú tam návrhy oveľa dôležitejšie. A dovoľte, aby som bola konkrétna a prihriala si polievočku ako je náhradné výživné na deti. A to dáme dozadu.

Tak ja, ako predkladateľka s pani Muškovou sme sklamané.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Budaj.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, po včerajšej rozprave je to už druhá téma, pri ktorej sa potvrdzuje ako ďaleko je Slovensko od súčasných trendoch myslenia. Aj keď tu zaiskria aj názory veľmi hodnotné zo strany konzervatívnych poslancov ako veľa je balastu a nejasností.

A aj to, že súčasný parlament je antiliberálny a preto svoj príspevok budem adresovať iba tým niekoľkým, ktorí v tejto chvíli chcú počúvať a nemám ilúziu o tom ako hlasovanie o návrhu pána poslanca dopadne.

Predsa však sme v istom štádiu slovenského hľadania hodnôt a nová realita, ktorá vzniká okolo nás aj v Európe sa tak rýchle mení od genetických experimentov cez spoločenské vzťahy, že naša podvyživená spoločenská polemika a rozprava nestíha ani témy, ktoré v Európe odznievali pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi.

No ale to zoberte len ako na okraj, ako poznámku alebo povzdychnutie na okraj, ktoré je neoddiskutovateľným faktom. Ako je to teda , idem k veci. Ako je to s problémom evidencie alebo registrácie homosexuálnych vzťahov. Alebo začnem ešte trochu viac k minulosti. Ako to asi vyzeralo v minulosti pri registrácii a evidencii heterosexuálnych vzťahov.

Výskumy etnológov a antropológov zo začiatku storočia Levyštrausa a ďalších nám ukázali prvý raz skutočný život prírodných národov v ich pravej podstate a s úsmevom sme museli a s istým pobavením sledovať ako sme sa videli v zrkadle doby kamennej alebo praveku.

Áno, vtedy neexistovala žiadna registrácia ani náboženská, ani občianska sexuálnych vzťahov a znamenalo to obrovskú promiskuitu a iné bizarné javy.

Vysoká promiskuita spôsobuje u týchto národov problematickú identifikáciu rodiny a osudové zaostávanie. Vďaka čomu napredovali viac národy, ktoré si heterosexuálne vzťahy usporiadali aj cirkevnými aj inými obradmi. A snažili sa udržať stabilný manželský pár, pretože bol úspešnejší pri vývoji spoločnosti. Je to preukázateľné nakoniec aj v Starom zákone, kde nájdeme záznam, ale aj v iných veľmi vzácnych historických dokumentoch, kde nájdeme záznam o myslení vtedajšej doby a o tom, ako pozvoľna a veľmi neľahko sa vyvíjalo myslenie od tých viacerých žien a nejasných manželských vzťahov k pevnej rodine dvoch partnerov.

Slovenské zvyky, ktoré sprevádzajú dnešné svadby, sú ešte takým milým pripomenutím toho, pohanských zvykov, ktoré mali vytvoriť jasnú identifikáciu, povedal by som, registráciu heterosexuálneho partnerstva. Nevestu povodia po celej dedine a tak tie zvyky sú uspôsobené tak, aby nikto v dedine ani náhodou neobišiel ten poznatok, že táto pani je už zadaná a že tam sa vytvára manželský zväzok. Je celkom bezpochyby, že nebyť toho, že sme objavili možnosť tejto registrácie, tohto manželského zväzku, tohoto aj verejného posvätenia, aj spoločenského akceptovania, aj naše heterosexuálne vzťahy by boli oveľa neporiadnejšie, oveľa anarchistickejšie. Nejeden by poslal tú manželku preč aj bez bytu, aj bez majetku a striedali by ich najmä, ak by to bolo anonymné, do sýtosti. Presne takáto je dnes situácia v homosexuálnych vzťahoch. A ak sa mnohí pozastavujete, že prečo na západe trvajú v mnohých štátoch na evidencii a registrácii týchto vzťahov, nie je to len pre prospech tých aktérov tých vzťahov, ale je to aj pre prospech spoločnosti.

Je známe, že rozvoj AIDS je spôsobený tým, že neregistrované partnerstvá, presne takéto, aké boli v prírodných národoch aj medzi heterosexuálnymi vzťahmi, lebo boli v tajnosti, majú obrovskú promiskuitu. Iste tí, ktorí sa tým zaoberáte, viete, že až 50 partnerov za rok je celkom bežných u homosexuálneho vzťahu. Prečo? No práve preto, že nie je žiaden spoločenský tlak, ani žiaden majetkový vzťah na stabilitu tohoto vzťahu. Jednoducho, môže ho vyhodiť a nájsť si v ten večer iný vzťah, nepríde ani o byt, nepríde ani o žiadne odstupné, nemusí robiť žiadne súdne konanie. Veď si nenahovárajme, že spoločnosť vytvorila, aj v minulosti, nielen tá súčasná sekularizovaná, ale aj v období stredoveku, množstvo bariér, aby udržala stabilitu heterosexuálneho vzťahu. Na homosexuálny vzťah tieto bariéry teda nevytvárame. Nemáme záujem, aby sa z ilegality vynorili na povrch, aby sa zviditeľnili, aby sa tým pádom spomalila, alebo obmedzila promiskuita v týchto vzťahoch. V západnej Európe sa na to dívajú pragmatickejšie. Majú záujem, aby bolo menej ilegality, aby bolo menej prepadov, lebo veď množstvo vrážd je práve motivovaných medzi homosexuálnych, to je známe, v tých veľkomestách je to pomerne závažná zložka tej najkrutejšej násilnej činnosti medzi žiarlivými konfliktmi v tejto veľmi hlbinnej a teda ilegalite uchovávanej emotívnej sfére, vzťahov medzi takýmito partnermi.

Myslím si, že práve toto, aj obava pred AIDS, aj obava pred týmito kriminálnymi dôsledkami ilegality vzťahov, spôsobila, že postupne v mnohých západoeurópskych krajinách prešli k registrácii tohto partnerstva, ktorá stabilizuje do istej miery a tým pádom socialibizuje túto problematickú sféru. Áno, mohli by sme si povedať a sedia tu kresťanskí demokrati, s ktorými ja by som v zásade ochotne súhlasil, že lepšie by bolo, keby ľudstvo malo, keby žilo bez tejto situácie, keby neexistovala homosexualita a tých domnelých 4 %, ja neviem, či sú to pravdivé odhady, možno pán poslanec s nimi ráta pri svojom návrhu, možno to má zrátané, v každom prípade, či tie domnelé 4 % teda akýmsi spôsobom by sa dali odstrániť, sa dajú zmeniť. Zatiaľ sa to nikomu nepodarilo. Od najstarších záznamov, od najstarších kultúr až po súčasnú, či to komunizmus zakazoval, alebo nacizmus sa to pokúsil vyhladiť a všetkých homosexuálov poslať do plynu, stále proste táto situácia, ja si ju netrúfam nazvať ani chorobou, ani anomáliou, je to proste akási situácia v sexuálnych vzťahoch, existuje. Je pre spoločnosť a pre jej poriadok a pre bezpečie na uliciach a pre bezpečie pre AIDS výhodnejšie, ak je viditeľná, alebo ak je ilegálna? Je výhodnejšie pre spoločnosť, ak sa o tom hovorí otvorene a ak sa toto naozaj pudove pudenie tých jednotlivcov odohráva v legálnom priestore, alebo je lepšie, keď strčíme hlavu do piesku a budeme tvrdiť, že to nie je, lebo my to nelegalizujeme. Partnerstvá homosexuálne tu sú a legislatívec nemá veľmi veľa čo, no môžeme moralizovať, že by sme chceli, aby neboli, alebo že sú anomáliou, ale nezmeníme to. Partnerstvá teda tu sú, len legislatívec, poslanec, politik môže uvažovať, či verejnosť bude, pre verejnosť bude prospešnejšie, ak budú sa odohrávať na báze ilegality, bez registrácie, bez evidencie, bez verejnej viditeľnosti a teda aj s vysokou promiskuitou, zločinnosťou a rizikami, ktoré z promiskuity plynú a to, ako vieme, je riziková skupina osôb práve na šírenie mimoriadne nebezpečnej choroby, alebo či po skúsenostiach tých štátov, ktoré veľmi dobre vidia, prečo to robia, a nie je to z lásky k homosexuálom a je to z pragmatickej úvahy tej väčšiny nehomosexuálnej, im dopúšťajú, alebo ich aj vedú k tomu, aby sa vynorili z ilegality, aby boli evidované takzvane registrované a aby aj isté majetkové vzťahy medzi nimi už bránili takej rýchlej promiskuite, kde až 50 partnerov ročne vystrieda jeden homosexuál, alebo teda zrejme aj jedna lesbička, to už nechcem tvrdiť, ale jednoducho v takejto obrovskej promiskuite. Je to výhodné pre nás, alebo je to aj pre veriach, slušných ľudí je výhodnejšia anarchia a ilegalita v tejto oblasti?

Ja myslím, že ak tu odzneli slová, ku ktorým sa nechcem vracať, lebo každý ten poslanec hodnotí ten problém na inej úrovni. Niektorí ho mimoriadne ideologizujú. Odzneli tu reči, že ak sa chce spoločnosť zachovať, mala by sa brániť. Ako sa môžeme brániť proti tomuto javu, ktorý trvá, od kedy je ľudstvo, zrejme? Ako sa môžeme proti nemu brániť? Ak sa chce spoločnosť uchovať v poriadku, ja tvrdím, mala by tento jav dostať do bázy, do zóny legality. Nie je možné ho odstrániť. Dokonca aj jeho zakazovanie opakovane dokázalo, že spôsobilo viac škody, než úžitku. To znamená, ak sa táto orientácia bude zakazovať, alebo nebude evidovať a nebude v zóne legality, neprospeje to tej nehomosexuálnej väčšine. A tu prevažne zastupujú aj poslanci Národnej rady. A samozrejme, neprospeje to ani tým slušnejším spomedzi homosexuálov, ktorých nie je cieľom na každý večer si pozvať niekoho iného, obrať ho, povedzme, o peniaze, alebo ho nejako zneužiť a na druhý deň ráno ho vykopnúť a nájsť si iného. Ale keďže v mnohých z vás je veľa takého tradičného pohŕdania k tejto sexuálnej orientácii, tak nechcem pripomínať ich, a máme to všetci, lebo nám to dala výchova, nechcem pripomínať ich situáciu, týchto domnelých 4 %, ale pripomínam, že ak chceme mať usporiadanú spoločnosť, tak evidencia tohoto sociálneho javu je pre nás vždy výhodnejšia, ako ilegalita toho sociálneho javu. A ja verím, že aj konzervatívne uvažujúci poslanci, ktorým leží na srdci poriadok v krajine, zoberú do úvahy tento aspekt.

Samozrejme, pokiaľ ide o to, že by chcel pán poslanec, alebo ktokoľvek iný prepašovať také nadnormatívne práva, ako je vytváranie rodiny s deťmi, tam som zástancom argumentov Európskej únie, ktoré pripomenula pani poslankyňa Keltošová, kde právo dieťaťa je určite prioritné a vytváranie konštrukcie a homosexuálnych rodín je úplne iná téma a v tomto zákone, podľa mojej mienky, nemala byť. V každom prípade ale je to predovšetkým zákon o registrovanom partnerstve a v tomto prípade je to teda krok do zóny doterajšej ilegality, neporiadku, chaosu a je to krok, ktorý do tej zóny vnesie o čosi viac poriadku. Nerobím si ilúzie, že nejaký mimoriadny, ale aspoň poriadok pre tych homosexuálov, ktorí chcú mať socialibizovaný vzťah, ktorí chcú mať vzťah, ktorý spoločnosti neprekáža a nie vzťahy na báze takmer kriminality, ilegality a tejto hektickej promiskuity, ktorú ilegalizácia tých vzťahov v podstate provokuje. A na záver ešte raz poviem, takisto naša heterosexuálna spoločnosť, ku ktorej sa hlásime, naša väčšina, v prípade, že by sa zrušila evidencia heterosexuálnych manželstiev a sexuálne vzťahy by sme rozvíjali v ilegalite, žiadna žena by nedostala prstienok, ani by sa pred tou dedinkou a pred tým mestečkom a v tom kostolíku nedeklarovala ako manželka, koľko z nás by zneužívalo túto ilegalitu a aká by bola promiskuita heterosexuálneho spoločenstva. Asi veľmi krutá a veľmi neľudsky by na to doplácal vždy ten slabší alebo vždy ten dobehnutý a ten zneužitý. Takáto sféra, takto sa žije v prírodných národoch, kde ešte neobjavili túto zónu alebo tento rozmer tradičnej rodiny a v takomto, bohužiaľ, chaose zrejme existujú sexuálne vzťahy v tej komunite homosexuálov. Preto myšlienku toho zákona, alebo prijatie toho zákona je treba jednoznačne považovať za krok k usporiadaniu vecí, ktoré tu reálne sú. A ani kričanie, že nie sú, ich neodstráni. Môže iba oddialiť usporiadanie, ktoré je pre spoločnosť v zásade užitočné. Ďakujem.

Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Budajovi. Faktické poznámky celkovo šesť, posledný pán poslanec Gajdoš. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Chcem ešte upozorniť, páni poslanci, pani poslankyne, že o 18.00 hodine je dohoda klubov k hlasovaniu. To znamená, že o šiestej hodine večer preruším rokovanie k tomuto zákonu a budeme hlasovať. Žiadam poslancov a poslankyne, (Gong.) ktorí sú v budove Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej sály k hlasovaniu. Dovtedy prosím pani poslankyňu Keltošovú, ako prvú s faktickou poznámkou. (Gong.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Budaj, vychádzate z dvoch v základe nesprávnych premisí. Tá prvá je, keď tvrdíte, že v súvislosti s registrovaným partnerstvom nám klesne promiskuita a výskyt AIDS. Chcem vám dať do pozornosti najmä západné krajiny, ktoré majú zákon o registrácii homosexuálnych partnerov a napriek tomu je tam HIV na vzostupe. Čiže neexistuje priama súvislosť medzi promiskuitou a registrovaním homosexuálnych párov, skôr naopak by som povedala, tak, ako neexistuje priama súvislosť medzi dodržiavaním sľubu vernosti medzi heterosexuálnymi pármi tým pádom, že dostanú pečiatku z národného výboru.

Moja druhá poznámka, pokiaľ ide o stabilitu v krajinách, ktoré majú vybudované heterosexuálne vzťahy na základe, na báze rodiny, tvrdíte, že tie krajiny majú ako, samozrejme vyššiu prosperitu. Viete, čo mi vadí na tomto zákone, okrem iného? Prečo je to zákon len pre jednu skupinu občanov? Všetci sme si rovní. Spomeniem len mormónsku cirkev v Spojených štátoch. Určite nikto nebude spochybňovať prosperitu Spojených štátov a prečo by sme nemohli pripraviť napríklad takýto návrh zákona aj pre iné skupiny? Napríklad mormónske, alebo polygamné, alebo ja neviem proste aké. Prečo sa tuná preferuje akurát táto skupina občanov, keď sme si všetci rovní?

Ďakujem. Pán poslanec Muranský, prosím.

Vážený pán kolega (Gong.) Budaj, ja si vás vážim ako človek, ktorý vystupoval na tribúnach v roku 1989, ale skutočne to, čo ste vy tu narozprávali v spojitosti heterosexuálnych a homosexuálnych párov, tak to je niečo neuveriteľné, až nebezpečné. Tým, že sa normálne klasické heterosexuálne vzťahy v historickom vývoji civilizácie dali do určitého právneho rámca a získal isté posvätenie spoločnosti, získali teda, ako vy vravíte, evidenciu a tak ďalej, vystúpili z ilegality, tak to je správne. Áno, potiaľ možno aj s vami súhlasiť. To, čo ste ale tvrdili ďalej, tak to je skutočne, to je chorý výplod. Ak jednoducho chcete tvrdiť, že rovnakým povýšením homosexuálnych vzťahov na takúto úroveň heterosexuálnych vzťahov sa posilní stabilita spoločnosti, tak je to pravý opak, tak je to začiatok rozvratu. Keby ste boli o niečo mladší a keby životnosť vášho politického subjektu bola dlhšia, tak verím, že raz prídete do tohto pléna a to isté budete tvrdiť o možných vzťahoch možno pedofilných, možno zoofilných a iných filných. Je to všetko absolútne choré a neprípustné.

Pán poslanec Rakús.

Vážený pán poslanec Budaj, obdivujem tvoju inteligenciu a preto sa čudujem ako si sa mohol dopustiť takého zjednodušenia, takej neadekvátnej abstrakcie, ktorá absolutizuje jeden vykonštruovaný aspekt, s ktorým je homosexualita ako spoločenských fenomén spojená. Okrem toho ide o omyl alebo neznalosť veci, pretože nie je pravdou, že by motivácia uzákoňovania homosexuálnych partnerstiev v zahraničí bolo motivované práve tým, aby sa legalizovali tieto vzťahy a aby sa zabránilo tým negatívnym dôsledkom najmä rozširovania prenosných pohlavných chorôb, ktoré vyplývajú z ilegality týchto vzťahov. Keby som totiž chcel doviesť do dôsledku tento tvoj názor tak by som musel povedať, že vlastne by bolo ideálne na riešenie tohto problému nariadiť povinné vytváranie alebo povinné vykonávanie vytváranie homosexuálnych partnerstiev medzi obyvateľstvom. Teda nielen možnosť, ale robiť to z nariadenia.

Ďakujem. Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály k rokovaniu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu…

…Prosím, budeme pokračovať faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Budaja. Ja mám zapísaných týchto poslancov. Prečítam ich, pán poslanec Muránsky, Rakús, Hofbauer, Tóthová, Gajdoš a potom chce reagovať ešte pán poslanec. Takže v tomto poradí. Nie je potrebné znova sa prihlasovať na svetelnej tabuli. Pán poslanec Muránsky má slovo k vystúpeniu pána poslanca. Už si bol? Kto ešte nebol, pán poslanec Rakús, nie? Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči. Pán poslanec Hofbauer má slovo.

No pre mňa bolo asi najväčším prekvapením z vystúpenia sa dozvedieť, že pre mňa najväčším prekvapením z vystúpenia kolegu Budaja bolo sa dozvedieť, že pečiatkou a zápisom na obecnom úrade sa odstráni sexuálne záletníctvo. To je myslím, že nový moment, ktorý obohatil túto snemovňu.

Ďalej pani poslankyňa Tóthová. Bola prihlásená s faktickou poznámkou, nech sa páči.

Osobne som toho názoru, že nám chýba antidiskriminačný zákon. Keby tento zákon bol prijatý tak nemáme tieto problémy. Ja by som chcela nadviazať ešte na pána poslanca Budaja, ktorý spomínal, že majú vyjsť z ilegality, aby mohli vyjsť z ilegality. Ja si myslím, že homosexuáli u nás nemusia byť v ilegalite. Predsa nikto ich neprenasleduje a ako som spomenula, antidiskriminačný zákon a pokiaľ by niekto takto postupoval, tak je právny podklad pre vyvodenie zodpovednosti. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec Gajdoš má slovo. Poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

Ďakujem pekne pán predsedajúci. To nie je faktická poznámka, to je skôr povzdych to, čo tu prednesiem. Ľudstvo evidentne speje k svojmu zániku a to nie je tým, že sa vedú permanentne vojny a že nás stíhajú prírodné katastrofy, ale prijímame aj nešťastnú legislatívu, ktorou približujeme náš definitívny koniec. Moja babka by sa v hrobe obracala, keby mohla sledovať zo záznamu Slovenskej televízie vystúpenia kolegov predrečníkov, ktorí obhajujú zákon, ktorý predložil pán poslanec Ištván. Predsa pán Boh stvoril Adama a Evu a nie dvoch Adamov alebo dve Evy. Adam a Eva mali založiť rodinu, muž a žena sú predurčený k tomu, aby plodili a vychovávali deti. Pre boha živého, neviem si dosť dobre predstaviť ako to bude fungovať v rodine kde budú dvaja chlapi vychovávať dieťa. Kto z nich bude otcom a kto matkou? Ako sa podelia, aj o tom hovorí tento zákon? Určite nie. My sme hneď hotoví aj z abnormality a zvrátenosti legalizovať cez zákon, pomenovať ich modernou a opičiť sa potom čo trebárs ako tu bolo konštatované dlhé roky kdesi inde funguje, ale ja si myslím, že väčšina občanov Slovenska je vychovávaná a žije s náboženským presvedčením, vyznáva hlboké ľudské a morálne hodnoty a nemôže sa stotožniť s takouto legislatívnou normou.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Budaj bude reagovať. Mikrofón pre pána poslanca Budaja.

Ďakujem pekne. Tak myslím, že tá rozprava naozaj bola veľmi zaujímavá a chcem poďakovať kolegom za ich názory. Len veľmi stručne. Pani poslankyni Keltošovej, ktorá asi vie najpresnejšie o čom som hovoril. Vy spochybňujete, pani kolegyňa, vzťah medzi, súvislosti medzi AIDS a promiskuitou sexuálov, ale tá je preukázaná. To, že registrované partnerstvá ani po tom, keď sa legalizujú sa veľmi nerozvinú, to je pravda. V Nemecku alebo v iných krajinách je to len niekoľko ľudí, ktorí vyjdú z tej ilegality do legality lebo je to nepríjemný krok. A ešte raz opakujem, tí, čo majú záujem na poriadku v spoločnosti by mali v tejto situácii trvať na tom, aby sa takéto kroky diali.

Pokiaľ ide k pánovi Muránskemu, nuž tak iste, že mňa prekvapilo, že pán Muránsky už sa vyjadruje k sexuálnym otázkam. (Smiech.) Ja by som mu chcel do očí povedať, že teda čo tu splieta o strane a o tom, či ja budem v parlamente, to je trochu od veci tejto tematiky lebo ja hovorím o faktoch a o argumentoch a svojom názore. A o argumentoch budem a o postoji budem hovoriť aj potom keď po pánovi Muránskom v tomto parlamente zostane len vtip o talibancovi. Takže strany nehájme či tu budú alebo nie keď diskutujeme o názoroch. To by som si poprosil, aby sme vzájomne sa rešpektovali. Pán poslanec Rakús hovoril veľmi znovu vecne, ale priznám sa, na mňa teda moc učene. Neadekvátna abstrakcia, ktorá absolutizuje jeden aspekt je presný výraz, ale musím ho stráviť a skúsim osloviť pána poslanca. V našej milej polemike určite budeme pokračovať mimo nevzdelaných uší, ktoré by tomu iba bránili.

Pán Hofbauer, tomu som nerozumel pretože rušili poslanci tak ako teraz a veľmi ma to mrzí.

Hovoril nezreteľne do mikrofónu a nepochopil som. No a pani profesorka ako častokrát udrela klinec po hlavičke a antidiskriminač... (Zaznel zvuk časomiery.)

Pán poslanec, pán poslanec, čas vám vypršal. Janko museli sme ťa vypnúť pretože dve minúty si nestihol. Poriadok platí aj pre teba takže prepáč, ale rokovací poriadok je rokovací poriadok. Vystúpi pán poslanec Drobný v rozprave ako posledný.

Dobrý večer, kolegyne, kolegovia, vážený predkladateľ, spravodajkyňa, vážený podpredseda Národnej rady, je to naozaj problematika, ktorá je veľmi komplikovaná, ale na ktorú môže mať každý svoj názor od laického až po názor, ktorý vyplýva z jeho profesie. Keďže do homosexuality som sa dostal ako neurológ v roku 1980, 1981, 1982, 1983, aby sme zmapovali epidemiológiu homosexuality a lesbizmu preto, aby sme mohli povedať, čo na Slovensku existuje riziko šírenia AIDS. A vtedy bol skutočne homosexualizmus a homosexualita správaním sa veľmi rizikovým z hľadiska šírenia sa AIDS. Dneska už tomu tak nie je pretože teraz musíme si hovoriť pravdu. Dneska heterosexuálny AIDS dominuje, ale to je nie výhoda tohoto vzťahu, to nie je. Upratali sa tak epidemiologické podmienky, že homosexuáli relatívne nastúpili iný spôsob správania sa. A to nechcem ich zastávať. Len ide o to, že z mnohých rečí aj odborných zaznelo ominóznosť tohto vzorca správania sa. Ja som zásadne proti. To nie je geneticky transformované, geneticky prenesené, to je rituál návykový, to je návykovosť, to je odpozorovanie, to je invenčné nájdenie iného vzorca správania sa ľudí, ktorí neboli úspešní v tom normálnom, prirodzenom spôsobe správania sa sexuality. Taký je súčasný názor na homosexualitu. Teda žiadna ominóznosť. Je to istým spôsobom napraviteľný rituál, tak isto ako gamblerstvo, je to istým spôsobom liečiteľné, ale výsledky súčasných spôsobov liečenia sú pramizerné, zlé, slabé. Ale poznám niekoľko homosexuálov, ktorí sa úspešne vyliečili a ak hovoria pravdu, tak povedali, že z tohoto zakliatia sa dostali a nemajú žiadne mindráky z heterosexuálnych vzťahov. Takže ak hovoria oni pravdu, tak sa mnohí z nich priznajú pod tlakom heterosexuálnej väčšiny, máme isté mindráky, a keď sa z nich dostaneme s tých vzorcov správania sa. Tak potom máme dobrý pocit, že sme sa dostali z niečoho, čo nie je dobré. Páni toto je môj názor pragmatický, praktický a teoretický. Ak niekto si myslí, že to preniesol niektorý gén. Žiadny gén neprenesie behabirálny vzorec. Gén prenesie primitívne veci kineziologické, pohybové, a to sú základné podmienky pre správanie sa a to neznamená, že by to prenieslo homosexuálnych, náchylnosť k homosekxuálnemu vzťahu. To absolútne takto nie je. To nebolo ani v 80-tych rokoch a to nie je ani v dnešnej rešerži. Žiadny gén neprenáša homosexualitu. Pretože niektorí títo jedinci, ktorí trpia touto abnormalitou, to zdôvodňujú tym, že sú tu isté náznaky dôkazov. Žiadne náznaky dôkazov nie sú. Páni ľudský genofond je zmapovaný na 60 % nie tak ako si myslíte vy z rečí Clintona, že na 60 % a nevieme čo naozaj s ním robiť ďalej. Ale toto je fakt, že sa homosexualita, lezbizmus neprenáša geneticky. Ľudia si odpozurujú isté správania preto, lebo im iné spôsoby správania nevyhovovali. Nedokonale ich snáď ukájali a tak si vymysleli niečo iné. Tak si vymysleli aj gamblerstvo, tak si vymysleli aj kuvádu, o tej som tu už kedysi rečnil. Stredoafrické kmene si vymysleli rituál ako, či vedome, či to podvedome na ne prišlo, že keď rodí manželka definovaného manžela, teda partnera, tak manžel sa zvíja v bolestiach a manželka s úsmevom na tvári rodí. To je sociálna sugescia, sociálne prenášanie zvykov a nikto to ani nikde ani nesnažil sa dokázať, že tieto rody africké majú gény na to. Na to nemajú gény. Človek má geneticky dané isté predpoklady a dostáva sa do psychosociálneho prostredia v ňom si osvojí vďaka týmto genetickým danostiam isté spôsoby správania sa. Ak je psychosociálne prostredie nie celkom normálne a by som povedal choré, tak si osvojí spôsob správania sa homosexuálny, čo nie je normálne. Je to abnormita, je to deviácia. Predsa ľudská prirodzenosť je taká, že sa správame heterosexuálne. To neznamená, že ich odsudzujem, to nie. Dostali sa tak isto ako gambleri alebo iní ľudia, ktorí trpia behabilárnymi poruchami nascestie a treba im pomáhať, pretože mnohí z nich sa tuná dajú istým spôsobom napraviť a vyliečiť. Ale, keď hovoríme o tomto zákone a hovoríme o tom, že by sme mali takúto záchrannú normu prijať, tak najsamprv predkladatelia prosím vás, dajte nám epidemiológiu. Povedzte nám koľko takýchto jedincov na Slovensku je, ak hovoríte, že možno tak ako v Amerike 0,3 - 0,4, tak je to 16 200. To je dosť. Čo ak je to menej? Epidemiológia je základ toho, čo ste tuná predložili. Mali by ste tuná dôvodne povedať je toho toľko na Slovensku. Spočítali sme to od dverí k dverám, lebo taká je poctivá epidemiológia. Teda mali ste mať nejaký program, dajaký výskumný program a potom prísť sem páni, máme toho 50 000, povedzme a musíme s tým niečo robiť. Ak to je dajaká vzorka zanedbateľná počtovo, no tak potom musíme aj dávať istú váhu inú, tej zákonnej norme, ktorú tu predkladáme. Ak by to bolo napríklad čo ja viem1000 ľudí, tak je to relatívne naozaj malá vzorka ľudí, ktorá trpí touto abmnormitou. To je vec, ktorú ste mali skutočne urobiť. No keď hovoríme o tom, že homosexuálne lezbické správanie sa nesmie byť dávané na okraj spoločnosti. Ale ja hovorím, ale nesmie byť dávané ani za príklad. Pretože ak existuje odpozorovávanie a to je odpozorovávanie, existuje ako základný princíp správania sa človeka, no tak si potom ľudia z tohoto, z tejto normy ak ju spravíme normou odpozorujú a istí náchylní ľudia, ktorí nemajú dobré heterosexuálne objekty sa stávajú homosexuálmi. Páni vyrobíme si takú epidémiu, že nás to bude bolieť. To je reálny pragmatický prístup k tejto veci. Prečo o tom špiritizovať dajak inak, keď je to skutočne takto, ako to hovorím. A samozrejme ani homosexuálny partneri a spoluobčania mi nemôžu vytýkať, že mám takúto skúsenosť. Pretože to je skúsenosť, ktorá vyplýva z toho, že keď som k tomu prvý krát pristupoval, tak som si myslel, to je obrovský tajné, tam bude dajaký gén, ktorý to prenáša. Ono tam nie je žiadny gén páni. To je naozaj psychosociálna situácia a reakcia na ňu. Ak teda by sme k tomuto takto pristúpili, tak možno, že by bolo za to, či náhodou slovenská spoločnosť vôbec nestojí za to takúto zákonnú normu stavať. Veď to by sme mali vedieť. Pretože ja som od písania aj o AIDS od roku 1983 nezbadal potrebu na Slovensku, že by táto partnerská abnormita nám prenášala AIDS. Tak čo sa mám s tým zaoberať, a prečo to ale mám dávať za príklad páni a prečo mám ešte aj zákonnú normu k tomu vymýšľať. Ja neviem. V Amerike je to tak, je tam toho veľa, ale naučili sa istým spôsob správať a už teraz to nieje taký problém, aký to bol. Ale na druhej strane je to problém taký, že skutočne a to mám skúsenosť vlastnú, že som si preveril dosť veľkú vzorku detí z takýchto manželstiev, kde partner je heterosexuál a súčasne homosexuál a je to verejným tajomstvom. No tak neviem či odokrytie tohoto tajomstva je psychohygienické. Pre deti určite nie. Ak tu niekto hovoril o tom, nebuďme pokrytci, netajme to, dajme to verejnosti na známosť. Tak páni, ak to dáme na známosť deťom z tých partnerov, tak robíme ťažkú chybu voči deťom. Tie deti si enormne vytrpia. Deti ako tu bolo povedané sú bezprostredné, ale sú aj nespravodlivé, preto lebo sú neskúsené. Nespravodlivé preto, lebo dieťa, ktoré má homosexuálneho otca alebo lezbickú matku príjmu veľmi zle. A prečo im máme vytvárať také podmienky? Páni ešte nevinné dieťa bude trpieť za to, že sme legalizovali dačo, čo je abnormálne? Zlegalizujme zákon, ktorý dá maršrotu psychiatrom a neurológom, páni liečte frontálne homosexualizmus a lezbizmus a skúste ho eliminovať. Ale nie poddáme sa a my sa nesnažíme ja neviem, či sa už dneska neviem či snaží niekto, to by mohol skôr kolega Rakús povedať, o tom aby sme liečili túto abnormalitu správania sa, ale my sa okolo toho skôr poddávame. Nie je to normálne, lebo každý z vás cíti, či tomu fandí alebo nie, že tento vzorec správania sa nie je prirodzený a nijako pri demografických danostiach nám nepomáha. Naopak nám demografiu bude deštruovať a budeme vymierať. To boli civilizácie, ktoré takto sa dostali na scestie a potom im tento zdroj správania strašne prekážal. Takže ak hovoríme v prvom čítaní, nemusíme hovoriť o legislatívne právnych a formálnych veciach. Hovorme o filozofii. Len tá filozofia sa celkom nepáči. Lebo ja by som si tam predstavoval aj takúto pasáž v legislatíve, a čo s tým robiť? Pretože väčšina spoločnosti to berie ako negatívum. A teda mi to máme negatíva legalizovať? Prečo? Aprioristicky. A prečo? Ja som pre ňu pristupoval terapeuticky alebo inak a pokúsiť sa o elimináciu. A to by mal aj ten zákon v tomto smere byť smerovaný. Ako neviem vám povedať, pretože nie som legislatívec. Ale mal by aj takéto pasáže obsiahnuť. Ak to máme. Ale ešte ide o otázku. Koľko toho je na Slovensku, stojí to za vôbec túto prácu? Ale o tom ste nehovorili pán kolega. Možnože máte čísla, vysypete ich z rukáva a ja tu zbytočne o tom hovorím. Tak berte do úvahy ešte raz, že hovoríme o veciach, ktoré patria do oblasti patologických rituálov a nie ominóznych porúch, ktoré nemôžu napraviť. To je moja skúsenosť, a keď hovoríme o takýchto poruchách, tak by sme mali skôr vytvárať ambulancie pre homosexuálov, pre ich psychohygienu, pre ich možnosti zmeny správania sa, ale nie o tom zákon, ako ľahšie prevádzkovať homosexuálne vzťahy. Tak to snáď nie. Pretože to je pre mňa ako vzdelaného medicinmana absolútne neprípustné. Už z tohoto pragmatického hľadiska. Ako ja budem pristupovať v ambulancii teraz k homosexuálom, keď mi s touto zákonnou normou prídu do ambulancie. Ja si neviem predstaviť, čo s tým vlastne budem robiť? To mne bude sťažovať situáciu a funkciu človeka, ktorý robil psychoterapiu homosexuálov. Ja medzi nimi som videl ľudí, to je ďalšia vec páni. Veď tá história homosexuality ukazuje jasne, že nie je to dedičná vec. Oni kedysi boli strašne jemní, teraz sa stávajú agresívni. Páni prečo? Ja to neviem pochopiť, pretože mení sa psychosociálna situácia spoločnosti. Teda, keď niektorí tvrdia, že je to dané osudovo v génoch, tak by sa takto nemal meniť behavirálny prejav homosexuálneho správania sa. Mal by byť relatívne konštantný. On nie je konštantný. Páni, takže sú to veci dané takto a preto ja si myslím, ešte raz opakujem epidemiológia tohoto javu by mala byť ako základ tohoto zákona, zákonná norma by sa mala potom stavať podľa toho, koľko toho je a zároveň by sa malo čosi optimistické do toho zákona dať páni. Čo s tým robiť terapeuticky ako to zvládať? Pretože ja som cítil z toho vystúpenia kolega to celkom dobre povedal, ja mu nemôžem nič zazlievať v tom. To je už tu dané na tvrdo a tu nemáme čo hovoriť, to nie je pravda. Treba sa snažiť vždy a to je zákon, ktorý platí v medicíne, musí sa pokúsiť aj medicína aj o nemožné. Pretože vitalizmus je vitalizmus a ten nepripúšťa eutanáziu a ja mám spraviť spoločenskú eutanáziu z homosexuála, takže ho presne označím, že tu je a berte ho do úvahy. Páni to nikdy nebol, psychosociálne oni nie sú nikdy dobre vyvážení. Oni vždy trpia svojou poruchou. Len sa s nimi treba porozprávať. Kedysi sme robili psychoanalízy a z tých psychoanalíz vychádzali vzorce strašné. Strašné vzorce. To vyplynulo z toho, že tá rodina psychohygienicky zle žila a z tejto nehygienickej rodiny vzišiel tento jedinec, ktorý potom takýmto spôsobom trpel. Ani s jedným, ktorým som sa stretol som sa nestretol tak, že som absolútne spokojný s týmto spôsobom správania sa. Každý mal svoje výhrady voči sebe. Páni, keď takéto výhrady voči sebe mám, tak je to istá porucha, ktorou trpím. A keď je to porucha, ktorou trpím, tak ju musím brať ako poruchu, ktorou sa musím medicínsky a psychologicky nejakým spôsobom vyporiadať. To je môj názor, ktorý môžete brať do úvahy alebo nemusíte. Vyplýva z istej skúsenosti a vyplýva z istých vzťahov. Slovenských homosexuálov málo zomrelo na AIDS, ale zomreli. To je ďalšie memento. To neznamená, že je to všetko, že zomreli homosexuáli. Pracoval som v Senegale, kde vymreli celé ulice heterosexuálov. Takže aj toto správanie, keď nemá svoje normy, kritériá, mantinely, tak isto je epidemiologicky nesprávne. Ale sú tu obrovské rozdiely. Zatiaľ heterosexuál sa snaží zachovať ľudský rod, jeho dôstojnosti a v jeho sekvencii. Heterosexuál takéto možnosti nedáva spoločnosti. Naopak dáva príklad pre iné spôsoby. Ale to sú moje názory a berte ich ako moje subjektívne názory. Berte ich do úvahy ak chcete, preto ja si myslím, že táto zákonná norma mne osobne personálne nevyhovuje. Ďakujem.

Ďakujem pán poslanec. Dve faktické poznámky. Prosím končím možnosť ďalšieho uplatnenia faktických poznámok. Pán poslanec Rakús má slovo.

Ja by som v spojitosti s vystúpením pána profesora uviedol takú jednu asociáciu, ktorú môžem doložiť určitými epidemiologickými štúdiami a týka sa možno takého naznačeného vzťahu medzi epidémiou AIDS a promiskuitou homosexuálnych vzťahov. Poukázal by som na možno do dnešného dňa najdôkladnejšiu prácu, ktorá bola publikovaná o promiskuite homosexuálnych vzťahov to je práca Bela a Vajnberga z roku 1978 a potom ešte pokračovanie bolo v 1981. A vtedy vyšlo, že 74 % mužských homosexuálov malo počas svojho života viac ako 100 partnerov. Teda to uviedli v dotazníku. 41 % malo viac než 500 partnerov a 28 % viac ako 1000 partnerov. Iba 2 % homosexuálov zachovávalo monogamiu alebo tzv. semimonogamiu, ktorá veľmi veľkoryso bola definovaná ako 10 a menej partnerov. To bolo v ére pred AIDS, ale v ére po AIDS môžem uviesť viacero fráz, ale uvediem hneď prvú prácu z roku 1987, ktorá zahrňovala takmer 5000 homosexuálnych mužov, tá štúdia. Zistila táto štúdia, že významná väčšina týchto mužov, teda 69 až 83 % mala 50 a viac sexuálnych partnerov behom svojho života, čiže tu bol zjavný pokles. Akoby aids alebo strach pred aids významne ovplyvňoval promiskuitu.

Pán poslanec Ambróš.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán profesor, ja si vás hlboko vážim aj ten výskum, ktorý ste v tých rokoch robili, čo sa týka homosexuality, ale veľmi ma zaráža, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia tvrdia o homosexualite, že je choroba. Nie je to choroba a netrepte bludy. 40 % genómu ešte nepoznáme, to znamená nemôžeme apriori tvrdiť, že to nie je geneticky modifikované. Som biológ, viem o čom hovorím. A nedá sa to liečiť a nedá sa to liečiť ani viagrou, keby už sme to chceli aj nadľahčiť. Čo sa týka patologických rituálov, áno, tieto sú patologické rituály, ale v Afrike, kde homosexuálov zabíjajú. A si myslím, že my by sme mali na Slovensku trošku civilizovanejšie reagovať na tieto problémy, ktoré vlastne v spoločnosti vznikajú aj civilizovanejším spôsobom riešiť a rozhodne nesúhlasím s tým, ako sa vlastne zdôrazňuje, že sa zamieňa manželstvo, že sa zamieňa za partnersky vzťah. Tuná pokiaľ viem, je predložený návrh zákona o registrovanom partnerstve a nie o manželstve. Čiže ja z tohto pohľadu by som bol rád, keby ste skôr brali do úvahy tie argumenty, ktoré hovoria o právnom vyrovnaní sa spolužitia občanov rovnakého pohlavia, ktoré sú podľa mňa prioritné a hlavnym dôvodom prečo sú predkladané a nie sexuálna orientácia. Pretože mám taký dojem, že nemáme mandát pri súčasnom vedení o homosexualite, aby sme tvrdili, že je to choroba. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Drobný.

Ďakujem. Kolegovi Rakúsovi ďakujem pekne za doplnenie. Kolegovi Ambróšovi, no každý máme svoje skúsenosti. Každý vychádzame zo svojho života, svojej neopakovateľnej anabázy, takže ja si aj tvoj názor cením, ktorý máš, ale keby si s vecami robil prakticky a pragmaticky, tak potom by si mal trošku iný názor na veci. Pretože naozaj ak si myslíš, že genóm prenesie takúto komplikovanú špecifický vzorec správania sa, tak sa veľmi mýliš. Poznal som pacientku, ktorá si osvojila cigánske dieťa. Bolo rovnako čierna ako to cigánske dieťa. Povedal som jej vtedy, keď si ho osvojila v Martine, tak človeče ono sa na teba trošku podobá, ale dobre ste čierne, ale o päť rokov, keď ho doviedla. To dieťa sa pohybovalo ako tá moja známa. Ja som povedal, veď to je tvoje decko. To si osvojilo kompletné behabilárne vzorce svojej adoptívnej matky. Páni, keď som toto videl, však ja sa kinezilógiou zaoberám 30 rokov, tak dedičnosť môže preniesť jednoduché vzorce pohybu, ale nemôže preniesť vzorce, ktoré si v psychosociálnom prostredí odkukáme. To neexistuje. Takýto genóm múdry nie je ani nikdy nebude. Keby ho stvoril kto chcel. No, ale to samozrejme pri svojom zelenom zameraní nemôžeš vedieť. To ťažko. Môžem ťa len poučiť. Ale na druhej strane si ťa vážim, pretože máš svoj názor na to a ten názor si musím aj ja istým spôsobom osvojiť, pretože mám ašpiranta z Afriky a ten ašpirant z Afriky mi hovoril o tej kuváde, ja stále ho neviem pochopiť. Ale to je tak silná psychosociálna sugescia, že bohužiaľ ten muž sa zvíja a keď som mu hovoril, počuj, ale u nás by sa zvíjalo niekoľko mužov. No to máte pravdu. A tieto rody, ktorá majú kuvádu, sú prísne monogamne, takže to je tak. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána poslanca Ištvána, či sa chce vyjadriť? Áno. Nech sa páči.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som pár stručnými poznámkami zareagoval ako predkladateľ v mene skupiny poslancov na diskusiu. Chcem oceniť najmä tie príspevky, ktoré boli vecné, ktoré sa týkali bezprostredne problematiky zákona a neboli, povedal by som, nejako emocionálne unesené a od veci a najmä, ktoré boli bez rôznych vulgarizmov a pod. V praxi ono to viete je tak. Ono tých homosexuáli, keď sme hovorili o rôznom odpozorovaní, vyrástli pri heterosexuálnych rodičoch. Mali vlastnú matku, mali vlastného otca a jednoducho stali sa z nich homosexuáli, takže kladiem takú rečnícku otázku, jednoducho. Keď bude dieťa, ktoré sú, ktoré tu sú deti, ktoré vychovávajú dve matky, resp. dve ženy, resp. dvaja muži. Sú tu stovky týchto detí a táto spoločnosť ich ignoruje. A tento návrh zákona je o tom, aby sme venovali pozornosť týmto deťom, aby sme tieto deti neignorovali. A ja sa pýtam, keď ich matka sa stala lesbickou ženou napriek tomu, že vyrastala pri heterosexuálnych rodičoch, veď ju vychovávali heterosexuálni rodičia, ako sa môže stať, že potom ona odpozoruje a tiež sa stane lesbou. Jednoducho, samozrejme výskumy sú rôzne. Tak ako to tu bolo povedané. V zborníku, ktorý od iniciatívy Inakosť a ďalších občianskych združení, poslanci dostali, sú desiatky odkazov na iné výskumy, či už lekárske, či sociologické a pod. Na rôzne štatistické údaje. Fakt je taký, že každá minca má dve strany a možno je skutočne tá pravda niekde uprostred. Možno sú to desaťtisíce, možno sú to stotisíce týchto občanov, ktorí sú tu a ktorí chcú civilizovane žiť.

Aj keby ich bolo niekoľko stoviek, myslím si, že je potrebné, aby sme im venovali pozornosť. Samozrejme v tejto spoločnosti sú aj dôležitejšie témy, a preto tie tá poslankyňa HZDS, ktorá tu v tejto chvíli už nie je, sa mala venovať radšej vecnej stránke alebo konkrétnej stránke tohto návrhu zákona a nie tu zbytočne zdržovať a hovoriť možno o niektorých iných veciach, áno o ktorých budeme môcť a nemyslím tým pani Keltošovú, hovoriť o veciach. Keď som spomínal tú slovenskú rodinu, tak fakt je taký, ja takýchto homosexuálov a lesbické ženy poznám, kde ich vlastní rodičia jednoducho nútia do toho, aby sa zosobášili. Jednoducho rodičia sa nevedia vyrovnať s predstavou, že ich dcéra alebo syn je homosexuál. Jednoducho to nedokážu, donútia rôznymi formami svoje dieťa, aby sa vydalo, alebo oženilo. Tieto ženy, keď hovoríme o týchto lesbách, oni sami hovoria, že sú potom permanentne vlastne niekoľko rokov možno znásilňované a fakt je taky, že v týchto násilných manželstvách sa narodia deti. Fakt je taký, že tento vzťah po nejakom čase stroskotá a preto máme na Slovensku geyov, geyské páry a lesbické páry, ktoré vychovávajú deti. Tie deti sú tu. Tie páry sú tu. Tí ľudia sú tu. Veľmi veľa sa hovorilo, najlepšie možno pán poslanec Budaj hovoril o promiskuite a rôznych veciach, ktoré tu patria k histórii homosexuálneho hnutia, vrátane aids. A bolo tu aj povedané, že dnes aids je skôr problém heterosexuálnej väčšiny. Samozrejme homosexuáli vedia o tomto historickom fakte, ktorý tu je a nemali by sme pred nimi, pred touto skutočnosťou zatvárať oči.

Myslím si, že by sme mali dať tejto menšine a ja si myslím, že je to menšina, najavo nejaký pozitívny signál, že ju neignorujeme a že máme záujem o riešenie problému. Keď je deň otvorenych dverí tu v parlamente, mám takú osobnú skúsenosť, vždy za mnou prídu nejakí homosexuáli a vždy mi poďakujú za moje aktivity, ktoré robím v prospech tejto menšiny. A dokonca som zistil, že chodia, prišli sem posledne aj z môjho rodného mesta Krupina a neboli sami, ktorí odišli z malých dedín a miest do väčších miest a najmä do Bratislavy na Slovensku, pretože je tu väčšiu anonymita. Je tu menší tlak verejnosti, menší tlak príbuzných a pod. Fakt je taký, že tu našli títo ľudia určitý pokoj a určité možnosti života. Fakt je taký, že už v súvislosti s reakciami, keď sme predložili tento návrh zákona a najmä v súvislosti so včerajšou prijatou deklaráciou, poviem úplne otvorene, som od tejto menšiny dostal veľmi veľa ohlasov, že ak sa väčšina bude k tejto menšine takto správať, nemôžme sa čudovať tomu, čo sa dialo v niektorých štátoch, a to emigrácia príslušníkov tejto menšiny.

Jednoducho to je realita, ktorá tu je, o ktorej sa hovorí. Záverom by som vás chcel predsa len ešte raz požiadať aj keď po včerajšku jednoducho nie som naivný, o tom, ako sa tento slovenský parlament pozerá na niektoré možno nové vývinové trendy, ktoré sú vôkol nás. Ako sa tento parlament pozerá na úroveň tolerancie v tejto menšine, napriek tomu všetkému, by som si vás dovolil požiadať o podporu tohto návrhu zákona, najmä tých, ktorí vyjadrili, či už vo svojich vystúpeniach, alebo faktických pripomienkach, povedal by som, konkrétne čiastkové pripomienky, k tomuto návrhu zákona. Áno, je to niečo nové v slovenskej legislatíve. Je to niečo nové v slovenskom spoločenskom živote a preto je pochopiteľné, že určité chyby tam samozrejme sú a ja si myslím, že na to je druhé čítanie, aby sme detailne hovorili a rozpitvali tento návrh zákona. Preto si vás v mene skupiny poslancov dovoľujem požiadať ešte raz o posunutie návrhu zákona o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia do druhého čítania. Ďakujem.

Ďakujem. Pani poslankyňa Čižmáriková. Spravodajca, prosím o krátkosť.

Ďakujem pekne za slovo. Už len v krátkosti, musím sa priznať, že som sa obávala vývoja diskusie k tomuto citlivému návrhu zákona, že skĺzneme do vulgárnosti a bezohľadnosti. Ďakujem však veľmi pekne za slušnú úroveň. Prevládali rôzne názory a až na ojedinelé prípady sa rozprava viedla kultúrne tak ako by to v tejto snemovni malo byť. Chcem poďakovať všetkým, ktorí vyjadrili svoj ľudský i odborný postoj. V rozprave celkove vystúpilo 7 pánov poslancov a poslankýň. Chcela by som zareagovať na pripomienku pani Keltošovej, ktorá navrhla, aby do novely Zákonníka práce sme navrhli zákaz diskriminácie z hľadiska inej sexuálnej orientácie. Chcem jej pripomenúť, že takýto návrh odznel, keď sme schvaľovali nový Zákonník práce, kde pán poslanec Nagy a ja ako členovia výboru pre ľudské práva a národnosti sme takýto návrh dali, avšak poslanci si ho neosvojili.

Takisto k pani poslankyni Tóthovej mám jednu pripomienku, ktorá mala výhradu voči tomu, že takýto bod bol zaradený do programu, že mala takúto možnosť navrhnúť pri schvaľovaní zmeny programu, aby tento bod bol posunutý, nakoniec návrh zákona bol predložený už v októbri, takže myslím si, že sa s tým naozaj nečakalo na poslednú chvíľu. Podľa zákulisných názorov tento návrh zákona poslanci nemajú veľmi chuť posunúť do druhého čítania. Každý z nás má právo slobodne sa rozhodnúť a hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia. Ale z vystúpení mi vyplynulo, že naša spoločnosť ešte nie je pripravená prijať takúto legislatívnu podobu vzťahu dvoch jedincov. Je kdesi hlboko v nás, že sa čudujeme, niekomu kto je iný a sme k nemu často krutý, odmietavý a posmešný. A bude nám ešte veľmi dlho trvať, kým budeme k inakosti chápaví. Považujem, však za úspech, že sa táto chúlostivá téma dostala na pôdu slovenského parlamentu, pretože pred 10 alebo 15 rokmi by to bolo ešte nemysliteľné. To je moje vystúpenie, pán predsedajúci.

Pani poslankyňa, prosím, keby ste teda uviedli hlasovanie. Žiadam, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály ku hlasovaniu o predmetnom návrhu zákona. Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály. Prosím, keby ste sa prezentovali, páni poslanci. Prezentujte sa.

Budeme hlasovať. Pripravte sa na hlasovanie. Prezentujeme sa teraz.

Prítomných je 56 poslancov. Páni poslanci, prerušujem rokovanie Národnej rady. Pokračovať budeme zajtra o 9.00 hodine. Ďakujem.

…Predtým, ako dám slovo ešte pánovi spravodajcovi, chcem povedať, že o 11.00 hodine chceme hlasovať o dvoch zákonoch, ktorý sme prijali včera, teda prerokovali včera a tento dnešný, takže prosím poslancov, aby sa zúčastnili na tomto hlasovaní…

…Páni poslanci hovorili sme, že o 11.00 hodine by sme sa pokúsili hlasovať. Chcem požiadať všetkých poslancov, ktorí sú v parlamente, aby prišli do rokovacej sály. Žiadam pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály k hlasovaniu. Prosím, aby ste prišli do rokovacej sály k hlasovaniu. Najprv sa budeme prezentovať. No prosím, páni poslanci, budeme sa prezentovať, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, aby ste sa prezentovali. Prezentujte sa, prezentujte sa, prosím. Páni poslanci, prezentujte sa prosím vás, tak aby sme mohli schváliť aj zákon zo včerajšieho dňa, lepšie povedané posunúť ho alebo odhlasovať, prípadne tie, ktoré sme prerokovali dnes. Žiadam pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály. Oznamujem, že v sále je 73 poslancov. Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály k hlasovaniu. Skúsime sa ešte raz prezentovať, nie hlasovať. Prezentujte sa, prezentujte sa prosím. Prítomných 77. poslancov. Konštatujem, že je to dostatočné množstvo poslancov, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1218). Spravodajkyňou je pani poslankyňa Čižmáriková.

Ďakujem za slovo. V rozprave odznel návrh pána poslanca Rakúsa na uznesenie v takomto znení. Prečítam ho: "Národná rada Slovenskej republiky prijíma uznesenie, že v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady § 73 bod 3 písm. v) nebude pokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona (tlač 1218)."

Páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý v rozprave predniesol pán poslanec Rakús. Prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu, tak ako ho uviedla pani spoločná spravodajkyňa.

(Hlasovanie.) 84 prítomnych, 53 za návrh, 15 proti, 13 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Konštatujem, že návrh sme schválili. Ďakujem pani poslankyni za spoluprácu pri prerokovávaní tohto návrhu zákona…