Tabuizovanie témy homosexuality, s ktorým sme sa stretávali v minulosti, ale ktoré pretrváva až doposiaľ, vedie k neznalosti heterosexuálnej väčšiny, resp. k skresleným názorom, čím sa len posilňuje negatívny postoj spoločnosti k tejto skupine občanov. Homosexuálna menšina je tak nútená žiť s nezmyselným pocitom strachu a viny za niečo, za čo nemôže. Je otázne, čo priniesla homosexuálnym párom demokracia, ku ktorej sa hlási Čl.1 Ústavy Slovenskej republiky, ak nemôžu uplatňovať rovnaké práva ako ostatní len z dôvodu svojej odlišnej sexuálnej orientácie, za ktorú nemôžu.

Osobné vzťahy ľudí založené na vzájomnej väzbe, rodinných putách a trvalom priateľstve sú významnou súčasťou sociálnej sféry každého jednotlivca. Trvalé vzťahy zabraňujúce izolácii a osamelosti, pomáhajú udržiavať integritu jedinca. V neposlednej miere znižujú promiskuitu, čo je v období nárastu infekcií spôsobených vírusom HIV osobitne významné. Preto treba podporovať trvalé a záväzné vzťahy nielen medzi heterosexuálne orientovanými ľuďmi, ale aj medzi homosexuálmi.

Faktom je, že homosexuálne páry žijú v rovnakých ekonomických podmienkach ako heterosexuálne páry, a teda majú citové, ale aj ekonomické dôvody pre právnu úpravu svojho vzťahu. Argument, že na to môžu využiť jestvujúce súkromnoprávne zmluvy neobstojí, lebo tie v mnohých prípadoch nestačia pokryť všetky oblasti súkromného života v dostatočnom rozsahu. Preto sa navrhuje vytvoriť pre homosexuálne páry osobitný inštitút životného partnerstva ako právna úprava týkajúca sa výlučne zväzkov osôb rovnakého pohlavia, ktorý by paralelne existoval popri tradičnom inštitúte manželstva, ktoré má v slovenskej spoločnosti trvalé a nezastupiteľné miesto.

Aj keď návrh zákona priznáva gej a lesbickým párom práva a povinnosti priznávané heterosexuálnym manželom, treba zdôrazniť, že ich nijakým spôsobom neoprávňuje na spoločných detí adopciu detí, umelé oplodnenie, či cirkevný sobáš.

V rámci úpravy vzájomných vzťahov životných partnerov sa zavádza aj vzájomná vyživovacia povinnosť partnerov, teda s oprávneniami, ktoré štát uznaním životného partnerstva týmto párom poskytuje, berú na seba partneri aj zodpovedajúcu povinnosť odbremeňujúcu štát.

Životný partner sa pre účely dedenia zo zákona dostáva do rovnakého postavenia ako pozostalý manžel. Súbežná existencia manželstva a životného partnerstva je vylúčená, preto vždy bude dediť buď pozostalý manžel alebo registrovaný partner.

Návrh zákona vychádza z modelu, ktorý je prijatý vo väčšine škandinávskych krajín a taktiež z ustanovení vecného zámeru zákona o rogistrovanom partnerstve, kroeý schválila vláda v ČR.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej repbliky. Ústavnosť tohto návrhu opiera nielen o citovaný Čl. 1 Ústavy, podľa ktorého je Slovenská republika demokratickým a právnym štátom, ale aj o Čl. 12 ods. 1, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, pričom základné práva a slobody sú neodňateľné a nezrušiteľné. Podľa Čl. 12 ods. 2 sa základné práva a slobody zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, pričom nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Súlad tohto návrhu s cieľmi Slovenskej republiky stať sa členom Európskej únie vychádza okrem iného z Rezolúcie o rešpektovaní ľudských práv v Európskej únii, ktorú prijal Európsky parlament 17. septembra 1996 so záverom, aby ju využili aj asociované krajiny. Jej príslušné body v časti nazvanej "Rovnaké zaobchádzanie" znejú:

• bod 78: Považuje za neprijateľný akýkoľvek druh diskriminácie, založený na rase, farbe pokožky, etnickom pôvode, pohlaví, sexuálnej orientácii, jazyku, vierovyznaní a politickom zmýšľaní

• bod 83: Žiada členské štáty zakázať všetky zákony akejkoľvek povahy, ktoré kriminalizujú a diskriminujú kvôli citovým a sexuálnym vzťahom medzi dospelými rovnakého pohlavia

• bod 84: Volá, v súlade so svojou rezolúciou z 8. februára 1994, po rovnakých právach pre homosexuálov a lesby v Európskom spoločenstve, po zrušení všetkej diskriminácie homosexuálov a nespravodlivého zaobchádzania s nimi, najmä čo sa týka rozdielov, ktoré stále pretrvávajú v otázkach, od akého veku smie jednotlivec rozhodovať o svojej sexuálnej orientácii a diskriminácie v oblasti práva na prácu, trestného zákona, občianskeho zákona a ekonomickej a sociálnej legislatívy.

Spomínaná rezolúcia z 8. februára 1994 č. A3-0028/94 bola uverejnená v Official Journal of the European Communities pod č. OJ C 61/40.

Návrh zákona kladie nároky na štátny rozpočet v dôsledku zavedenia nových kníh na matričných úradoch - kníh životných partnerstiev ako aj aj úradných tlačív pre potreby evidovania osobného stavu životných partnerov.

K Čl. I:

Ustanovuje sa nový právny inštitút - životné partnerstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia. Životné partnerstvo môžu uzavrieť dve osoby rovnakého pohlavia len ak sú staršie ako 18 rokov; žiadna výnimka sa z podmienky 18 rokov nepripúšťa.

Účelom životného partnerstva je vytvorenie životného a majetkového spoločenstva, teda zámer dvoch ľudí žiť spolu za určitých podmienok, ako aj spoločná úprava majetkových vzťahov, pričom sa vyslovuje požiadavka pevnosti a trvalosti tohto zväzku. Na rozdiel od manželstva účelom nie je výchova detí.

Ustanovuje sa podmienka, že aspoň jedna z osôb, ktoré hodlajú uzavrieť životné partnerstvo, musí byť štátnym občanom Slovenskej republiky.

Životné partnerstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia predstavuje nový inštitút nášho práva, a preto je potrebné kreovať spôsob jeho vzniku. Ustanovujú sa náležitosti vzniku životného partnerstva, a to súhlasný prejav vôle dvoch osôb rovnakého pohlavia uzavrieť životné partnerstvo. Vyslovuje sa požiadavka urobiť tento prejav vôle pred oprávneným orgánom štátu v stanovenej forme, teda verejne a slávnostným spôsobom. Požaduje sa, aby aby bolo súhlasné vyhlásenie urobené v prítomnosti dvoch svedkov.

Ustanovuje sa vecná a miestna príslušnosť orgánu štátu, pred ktorým sa uzatvára životné partnerstvo, a teda sa stanovuje občianska forma uzavretia životného partnerstva.

Keďže životné partnerstvo sa dotýka osobného stavu fyzických osôb, navrhuje sa, aby bol vecne príslušným orgánom okresný úrad, ktorý vedie matriky (ďalej len matričný úrad), nakoľko matrika je štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb. Nakoľko matriky vedené podľa zákona NR SR č.154/1994 Z.z. neobsahujú knihu, do ktorej by bolo možné životné partnerstvá zapisovať, tak sa v ďalších ustanoveniach zákona navrhuje zmena zákona o matrikách a zavedenie novej knihy popri knihe manželstiev.

Tiež sa ustanovuje miestna príslušnosťoprávneného orgánu, ktorá sa spravuje miestom trvalého pobytu jednej z osôb, ktoré chcú uzavrieť životné partnerstvo.

Ustanovuje sa možnosť delegácie-povolenia uzavretia životného partnerstva pred iným, než miestne príslušným matričným úradom a povolenie uzavretia životného partnerstva aj na inom vhodnom mieste. Pre využitie tejto možnosti sa požaduje preukázanie dôležitých dôvodov a žiadosť so strany osôb hodlajúcich uzavrieť životné partnerstvo. Postup matričného úradu v týchto prípadoch je upravený prostredníctvom zmeny vzhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 302/1994 Z.z.

Ustanovuje sa výnimka z ustanovení o vecnej a miestnej príslušnosti v prípade, keď je život toho, kto chce uzavrieť životné partnerstvo, priamo ohrozený. Za daných okolností možno životné partnerstvo uzavrieť pred ktorýmkoľvek orgánom štátnej správy.

Pre štátnych občanov Slovenskej republiky sa ustanovuje možnosť uzavrieť životné partnerstvo v cudzine, a to pred zastupiteľským úradom Slovenskej republiky, ktorý je na to splnomocnený podobne, ako je to v prípadoch uzatvárania manželstiev. Nevylučuje sa tým možnosť uzavrieť životné partnerstvo pred orgánom cudzieho štátu a podľa práva tohto štátu.

Ustanovuje sa povinnosť predložiť stanovené doklady pred uzavretím životného partnerstva. Ktoré doklady je povinný predložiť štátny občan Slovenskej republiky a ktoré doklady je povinný predložiť cudzinec, podrobne upravuje osobitný predpis, a to zákon NR SR č. 154/1994 Z.z. o matrikách prostredníctvom navrhovaných zmien.

Vyhlásenie o tom, že osobám uzatvárajúcim životné partnerstvo nie sú známe okolnosti, ktoré by uzavretie životného partnerstva vylučovali a že poznajú navzájom svoj zdravotný stav, sa uskutočňuje pri obrade. Opomenutie tohto vyhlásenia nemá vplyv na platnosť uzavretia životného partnerstva.

Ustanovuje sa úľava, za akých podmienok môže matričný úrad odpustiť predloženie stanovených dokladov.

K § 6:

Návrh uľahčuje uzavretie životného partnerstva v tých prípadoch, keď je život jednej z osôb, ktoré chcú životné partnerstvo uzavrieť, priamo ohrozený. Úľava spočíva v tom, že nie je potrebné predložiť inak potrebné doklady. Stav ohrozenia života musí existovať v dobe, keď sa má životné partnerstvo uzavrieť.

Aj v takomto prípade sa však požaduje vyhlásenie o tom, že osobám uzatvárajúcim životné partnerstvo nie sú známe okolnosti vylučujúce jeho uzavretie. Preto sa predpokladá, že stav chorej osoby musí byť taký, aby bola toto vyhlásenie spôsobilá zodpovedne urobiť.

Ustanovuje sa možnosť voľby spoločného priezviska životných partnerov. Vyhlásenie o tom, že priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom alebo, že si ponechávajú svoje doterajšie priezviská, urobia pred sobášiacim orgánom.

Vyhlásenie o spoločnom priezvisku sa nevzťahuje na dieťa, ktorého rodičom by bola osoba uzatvárajúca životné partnerstvo.

Ustanovuje sa možnosť uzavrieť životné partnerstvo prostredníctvom zástupcu. Za dôležité dôvody možno považovať najmä dlhší pobyt jednej z osôb v zahraničí. V takýchto prípadoch sa požaduje podanie žiadosti na okresnom úrade a následný súhlas okresného úradu.

Návrh vyslovene ustanovuje písomnú formu pre plnomocenstvo a presné označenie osoby, s ktorou sa má životné partnerstvo uzavrieť. Nedodržanie týchto podmienok spôsobuje, že životné partnerstvo v takomto prípade zo zákona nevznikne.

Náležitosti plnomocenstva ustanovuje osobitný predpis.

Ustanovuje sa prvá z okolností vylučujúcich uzavretie životného partnerstva. Inštitút manželstva má trvalé a nezastupiteľné miesto v spoločnosti, a preto je uvádzaný na prvom mieste. Je absolútne nežiadúce, aby dochádzalo k prípadom, aby jedna osoba žila v manželstve a aj v životnom partnerstve. Nedodržanie tejto podmienky spôsobuje neplatnosť životného partnerstva. Súd začne konanie o neplatnosť životného partnerstva aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že životné partnerstvo uzavrela osoba, ktorej skoršie manželstvo ešte trvá.

Uzavretiu životného partnerstva nebráni existencia faktického vzťahu druha a družky, ani zdanlivé manželstvo.

Návrh dáva možnosť, aby neplatné životné partnerstvo konvalidovalo v prípade, že odpadne dôvod jeho neplatnosti. Ustanovuje sa teda, že životné partnerstvo sa stane platným za predpokladu, že skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné. Konvalidácia nastáva ku dňu zániku predošlého manželstva alebo ku dňu právoplatnosti rozhodnutia súdu o vyhlásení predošlého manželstva za neplatné.

Tak, ako nemožno uzavrieť životné partnerstvo so ženatým mužom alebo vydatou ženou, tak sa nemôže uzavrieť s osobou, ktorá žije v uzavretom životnom partnerstve. Ustanovuje sa tak druhá okolnosť vylučujúca uzavretie životného partnerstva. Aj v tomto prípade začne súd konanie aj bez návrhu potom, čo sa dozvie, že určitá osoba uzavrela ďalšie životné partnerstvo.

Ustanovuje sa možnosť konvalidácie, pre takéto neplatné životné partnerstvo. Tak ako v predchádzajúcom prípade, aj tu sa životné partnerstvo stane platným, len čo predchádzajúce životné partnerstvo zaniklo alebo bolo súdom vyhlásené za neplatné.

Treťou okolnosťou vylučujúcou uzavretie životného partnerstva je príbuzenský pomer, vrátane príbuzenského pomeru založeného osvojením. Pretože ako je neprípustné uzatváranie manželstiev medzi určitým okruhom osôb, je to tak aj v prípade životného partnerstva.

Ustanovuje sa okruh osôb, s ktorými nemožno uzavrieť životné partnerstvo, a to predkovia, potomci, čiže príbuzní v priamom rade a súrodenci, bez ohľadu na to, či majú jedného spoločného rodiča alebo obidvoch. Aj v tomto prípade možno neplatnosť vysloviť ako na návrh, tak aj bez návrhu.

V úvodných ustanoveniach návrhu sa hovorí, že životné partnerstvo môže uzavrieť osoba, ktorá je staršia ako 18 rokov. V tomto ustanovení sa zavádza najnižšia veková hranica pre možnosť uzavretia platného životného partnerstva. Je ustanovená na 18 rokov veku a žiadna výnimka, na rozdiel od uzavretia manželstva, sa z nej nepripúšťa. Prostredníctvom takto stanovenej vekovej hranice by sa malo zabezpečiť, aby životné partnerstvo uzatvárali osoby so spôsobilosťou na právne úkony v plnom rozsahu.

Nedodržanie tejto podmienky návrh zákona sankcionuje tým, že v tomto prípade životné partnerstvo nevznikne.

Ustanovuje sa posledná z okolností vylučujúcich uzavretie životného partnerstva.

Duševné zdravie partnerov je jedným z predpokladov na zabezpečenie účelu životného partnerstva, a to pevného a trvalého životného spoločenstva.

Návrh vychádza z úpravy zakotvenej v zákone o rodine, a teda prekážka existuje, pokiaľ čo i len jedna z osôb trpí takouto duševnou poruchou, pričom nie je nevyhnutné, aby v čase uzavretia životného partnerstva bolo vydané súdne rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Hmotnoprávne predpoklady obmedzenia spôsobilosti na právne úkony sú upravenév § 10 OZ. V nadväznosti na toto ustanovenie je prekážkou uzavretia životného partnerstva iba duševná porucha a nie nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov. Pod pojem "osoba postihnutá duševnou poruchou" sa zahŕňajú aj prípady, keď ide o osobu nedostatočne vyvinutú.

V prípade tejto prekážky však súd môže vyhlásiť životné partnerstvo za neplatné iba na návrh ktoréhokoľvek zo životných partnerov, pričom sa neurčuje lehota, v ktorej tak musí urobiť.

Zároveň sa ustanovuje možnosť konvalidácie v prípadoch, keď sa zdravotný stav partnera stane zlučiteľným so spoločenským účelom životného partnerstva.

Životné partnerstvo uzavreté za okolností vylučujúcich jeho uzavretie sa považuje za vzniknuté a existujúce až do právoplatného rozhodnutia súdu o jeho vyhlásení za neplatné. Preto ak k takémuto rozhodnutiu súdu nedôjde, môže životné partnerstvo zaniknúť za podmienok ustanovených v návrhu zákona.

Ustanovuje sa zásada, že pokiaľ životné partnerstvo zaniklo skôr, ako sa začalo konanie o jeho vyhlásení za neplatné, nemožno ho neskôr vyhlásiť za neplatné.

Tak ako zákon o rodine, aj návrh zákona o životnom partnerstve uznáva výnimky z predchádzajúcej zásady. Súbežná existencia manželstva a životného partnerstva, ako aj životné partnerstvo uzavreté medzi osobami v príbuzenskom pomere sa považujú za okolnosti hodné takého odsúdenia, že životné partnerstvo možno vyhlásiť za neplatné aj po jeho zániku.

Ustanovujú sa ďalšie výnimky zo zásady, že životné partnerstvo možno vyhlásiť za neplatné, len pokiaľ nedošlo k jeho zániku. Predpokladom pre uplatnenie tejto výnimky je, že konanie o neplatnosť životného partnerstva už začalo na návrh niektorého z partnerov.

V prvom prípade možno vyhlásiť životné partnerstvo za neplatné, pokiaľ v priebehu konania zomrel ten z partnerov, ktorý návrh na začatie konania nepodal.

Druhý prípad sa zaoberá skutočnosťou, keď umrie ten z partnerov, ktorý návrh na vyhlásenie neplatnosti podal, teda keď zomrie navrhovateľ. Súd vtedy konanie preruší a pokračuje v ňom, ak o to požiadajú potomkovia navrhovateľa v lehote do jedného roka od jeho smrti. Potomkovia teda môžu v začatom konaní iba poračovať, nemôžu sami podať návrh na začatie konania.

Životné partnerstvo uzavreté napriek okolnosti vylučujúcej jeho uzavretie sa považuje za vzniknuté a až do právoplatného rozhodnutia súdu o jeho vyhlásení za neplatné sa naň pozerá ako na životné partnerstvo platné.

Ustanovujú sa následky vyhlásenia životného partnerstva za neplatné. Vyhlásením životného partnerstva za neplatné sa toto životné partnerstvo považuje za neuzavreté, a to spätne ku dňu jeho uzavretia (ex tunc). Toto rozhodnutie má konštitutívny účinok a dochádza ním k zmene osobného stavu. Následkom je teda aj skutočnosť, že stráca platnosť vyhlásenie o spoločnom priezvisku životných partnerov a teda partner, ktorý prijal priezvisko druhého partnera, je zo zákona povinný ďalej používať svoje predošlé priezvisko.

Po vyhlásení životného partnerstva za neplatné sa majetkové vzťahy a vzťahy k maloletým deťom posudzujú obdobne, ako keby došlo k zrušeniu životného partnerstva.

Ustanovujú sa následky zdanlivého životného partnerstva.

Životné partnerstvo, ktoré nevzniklo, nemá právne následky. Neexistuje už od začiatku a nemožno ho vyhlásiť za neplatné. Za neexistujúce sa považuje aj pred právoplatným rozhodnutím súdu o tom, či tu životné partnerstvo je alebo nie je a toto súdne rozhodnutie má deklaratórny charakter.

Životným partnerstvo sa medzi partnermi vytvára životné spoločenstvo. Ustanovujú sa hlavné zásady, ktorými sa životní partneri majú spravovať. Ide najmä o zachovanie rovnoprávnosti, povinnosť životného spoločenstva, vzájomné rešpektovanie dôstojnosti, jako aj vzájomnú oporu a pomoc. Ide o práva a povinnosti, ktoré majú výlučne osobný charakter a predpokladá sa, že rovnako ako manželia, aj životní partneri ich budú dodržiavať dobrovoľne. Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať.

Životní partneri sú rovnoprávni pri plnení svojich povinností súvisiacich s uspokojovaním potrieb spoločnej domácnosti založenej životným partnerstvom.Zárobkové možnosti a schopnosti každého z partnerov sú hranicou vymedzujúcou rozsah povinností každého z nich, aby prispieval na potreby spoločnej domácnosti. Ide o materiálne a kultúrne potreby životného spoločenstva, pričom jeho členovia by mali mať zásadne rovnakú životnú úroveň.

Tak, ako sú životní partneri rovnoprávni pri plnení svojich povinností súvisiacich s uspokojovaním potrieb spoločnej domácnosti, sú rovnoprávni aj v rozhodovaní o veciach spoločnej domácnosti. Ak sa nemôžu dohodnúť na dôležitej veci, ktorá má vzťah k ich spoločnej domácnosti, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. O nepodstatných veciach súd nerozhoduje.

Tak ako je to u manželov, aj u životných partnerov je vhodné pripustiť, aby sa mohli vzájomne zastupovať bez toho, že by boli k zastúpeniu druhým partnerom osobitne formálne splnomocnení. Platí to však len pri bežných veciach. V týchto prípadoch ide teda o zákonné zastúpenie, pri ktorom sa nevyžaduje udelenie plnomocenstva. Zastupujúci partner musí konať osobne, okrem prípadu, ak by sa partneri dohodli inak.

V druhom odseku ide o prípady, keď jeden z partnerov koná vo svojom mene a z tohto konania vznikajú záväzky obom partnerom spoločne a nerozdielne, čím sa ustanovuje solidarita záväzku v prípadoch, keď ide o obstarávanie bežných vecí, ktoré sa týkajú spoločnej domácnosti ako celku.

Solidárny záväzok je vylúčený len vtedy, ak tieto účinky boli druhým partnerom voči iným osobám vylúčené a tieto osoby o tom vedeli.

Dôležité je ustanovenie o vzájomnej vyživovacej povinnosti počas trvania životného partnerstva. Životná úroveň obidvoch partnerov má byť zásadne rovnaká , a preto vzniká uzavretím životného partnerstva a končí sa zánikom, zrušením alebo vyhlásením životného partnerstva za neplatné.

Stanovuje sa zároveň rozsah vyživovacej povinnosti pre prípad, že jeden z partnerov túto povinnosť voči druhému neplní.

Táto vyživovacia povinnosť predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Umožňuje sa, aby ten z partnerov, ktory po zrušení životného partnerstva nie je schopný sám sa živiť, mohol žiadať od bývalého partnera, aby mu prispieval na primeranú výživu. Pri určovaní príspevku treba prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti a možnosti povinného. Smrťou oprávneného alebo povinného táto povinnosť zaniká. Voči oprávnenému táto povinnosť zaniká aj vtedy, ak tento uzavrie nové životné partnerstvo.

Tak ako je to pri vyživovacej povinnosti, aj táto povinnosť predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Nakoľko spôsob určovania výživného je upravený v zákone o rodine, rozširuje sa pôsobnosť tohto zákona aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s uzavretím životného partnerstva.

Zákon predpokladá vznik zákonného majetkového spoločenstva, tak ako je to u manželov, preto rozširuje pôsobnosť ustanovení Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov aj na majetkové vzťahy životných partnerov.

Ustanovuje sa spôsob zániku životného partnerstva. Keďže účelom životného partnerstva je pevné a trvalé životné spoločenstvo, predpokladá sa, že najprirodzenejším spôsobom jeho zániku je smrť jedného z partnerov alebo výnimočne vyhlásenie za mŕtveho.

Ak však neskôr dôjde k zrušeniu rozhodnutia súdu o vyhlásení za mŕtveho, bude sa životné partnerstvo považovať za zaniknuté iba v prípade, že pozostalý partner neuzavrel nové životné partnerstvo. Pokiaľ nové životné partnerstvo neuzavrel, obnoví sa pôvodné životné partnerstvo dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení vyhlásenia za mŕtveho a na takéto životné partnerstvo sa hľadí, ako by ani nebolo prerušené.

Životné partnerstvo má byť pevným a trvalým životným spoločenstvom založeným na vzájomnejm väzbe, citovom zblížení a poskytovaní si vzájomnej podpory a pomoci napriek absencii výchovy detí. Preto zrušenie životného partnerstva má byť takým opatrením, ktoré má umožnť rozchod partnerov len vtedy, ak iné riešenie už neostáva.

Ustanovuje sa možnosť zrušiť životné partnerstvo prostredníctvom rozhodnutia súdu. Zrušenie má byť prostriedkom, ktorý umožní skončiť životné partnerstvo, ak došlo k takému rozvráteniu vzťahov medzi partnermi, že tieto sú nenapraviteľne rozvrátené a životné partnerstvo nemôže plniť účel, pre ktorý bolo vytvorené a stráca dôvody pre svoje ďalšie trvanie. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi partnermi nemôže byť dôvodom na zrušenie životného partnerstva.

Konanie o zrušenie životného partnerstva sa začne na návrh niektorého z partnerov, pričom na zrušenie nie je právny nárok.

Aj keď účelom životného partnerstva nie je výchova detí, môžu nastať prípady, keď sa jeden zo životných partnerov stará o svoje dieťa pochádzajúce z predchádzajúceho heterosexuálneho vzťahu. Návrh sa snažil vyriešiť vzťah druhého životného partnera k tomuto diaťaťu prostredníctvom vytvorenia možnosti osvojenia tohto diaťaťa.

Návrh ukladá súdu, aby do rozsudku o zrušení uviedol rozhodnutie týkajúce sa práv a povinností osvojiteľa k maloletým deťom pre čas po zrušení partnerstva, pokiaľ došlo k osvojeniu v priebehu trvania životného partnerstva.

Návrh výslovne ustanovuje úpravu práv a povinností osvojiteľa k dieťaťu, čím vyjadruje, že dieťa má byť zverené do výchovy predovšetkým svojmu biologickému rodičovi. Súd by mal teda rozhodnúť najmä o vyživovacej povinnosti osvojiteľa voči osvojencovi, o styku osvojiteľa s osvojencom ako aj o ďalších právach a povinnostiach partnerov k maloletému dieťaťu.

Pri úprave práv a povinností ako aj dohode o styku s dieťaťom sa postupuje podľa ustanovení

o zákona o rodine.

Tým, že sa vytvorila možnosť užívania spoločného priezviska životnými partnermi, je potrebné ustanoviť aj možnosť návratu k pôvodnému priezvisku v prípade zrušenia životného partnerstva. Možnosť zmeny priezviska je ohraničená lehotou jedného mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zrušení životného partnerstva.

V dôsledku sledovaného cieľa zákona - úpravy životného a majetkového spoločenstva životných partnerov a ich priblíženie k úprave pomerov manželov, je potrebné novelizovať ustanovenia zákona Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Okruh osôb, ktoré sú oprávnené po smrti fyzickej osoby uplatňovať právo na ochranu osobnosti, sa rozširuje o životného partnera.

Tým, že sa životné partnerstvo stane právom uznanou a upravenou formou spolužitia a vytvorenia spoločenskej jednotky, je potrebné, aby sa aj životný partner výslovne zaradil medzi blízke osoby.

Keďže majetkové spoločenstvo životných partnerov sa približuje úprave pomerov manželov, je potrebné, aby Občiansky zákonník upravil aj spoločenstvo vlastníckych práv životných partnerov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania životného partnerstva. Navrhuje sa, aby tieto vzťahy boli upravené formou bezpodielového spoluvlastníctva, tak ako je to u manželov.

Stanovuje sa, medzi ktorými osobami môže vzniknúť bezpodielové spoluvlastníctvo. Okrem manželov sú to aj životní partneri. Ide o taxatívny výpočet osôb.

Návrh zákona prepokladá vznik zákonného bezpodielového spoluvlastníctva, tak ako existuje medzi manželmi. Z tohto dôvodu je potrebné zmeniť v tomto smere všetky ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, aby sa tieto ustanovenia zákona vzťahovali aj na životných partnerov. Preto sa navrhuje, aby sa zákon do budúcnosti zmieňoval o bezpodielovom spoluvlastníctve bez prívlastku manželov, nakoľko bude upravovať aj vzťahy medzi manželmi.

Aj v prípade bezpodielového spoluvlastníctva životných partnerov pôjde o právny vzťah, ktorý nemôže existovať samostatne, ale len v nerozlučnej spojitosti so životným partnerstvom. Prostredníctvom bezpodielového spoluvlastníctva sa aj medzi životnými partnermi zabezpečuje uspokojovanie ich potrieb a ich spoločnej domácnosti.

Priblíženie úpravy majetkových pomerov životných partnerov k úprave majetkových pomerov manželov predpokladá aj novelizáciu ustanovení týkajúcich sa dedičského práva, najmä právnej úpravy dedenia zo zákona. Životný partner sa pri dedení zo zákona zrovnoprávňuje s manželom a zaraďuje sa medzi zákonných dedičov v prvej skupine. Keďže súbežná existencia manželstva životného partnerstva nie je možná, nemôže dôjsť v praxi ku kolízii záujmu pozostalého manžela s pozostalým životným partnerom.

Tak, ako je tomu i pri predchádzajúcich ustanoveniach, v dôsledku približovania právnej úpravy majetkových vzťahov životných partnerov a manželov, je potrebné upravoť aj ustanovenia o spoločnom nájme bytu. Zákon predpokladá, že právna úprava spoločného bytu manželmi sa v plnom rozsahu ( vznik nájmu, prechod nájmu, zánik, bytové náhrady) bude aplikovať aj na životných partnerov.

Vznik a trvanie spoločného nájmu životnými partnermi bude nerozlučne spätý s existenciou životného partnerstva.

Životný partner sa zaraďuje (tak sko manžel) aj medzi oprávnené osoby, ktoré zo zákona nadobúdajú právo na plnenie poistného v prípadoch poistenia osôb, ak je poistnoiudalosťou smrť poisteného.

V dôsledku vytvorenia nového inštitútu, ktorý vytvára životné spoločenstvo dvoch osôb s dopadom aj na rodinnoprávne vzťahy, je potrebné novelizovať aj ustanovenia zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.

Ustanovuje sa nová okolnosť vylučujúca uzavretie manželstva.Tak ako je prekážkou uzavretia životného partnerstva existencia manželstva, je nevyhnutné, aby aj existencia životného partnerstva tvorila prekážku uzavretia manželstva. Je nevyhnutné, aby sa zabránilo vzniku súbežnej existencie manželstva a životného partnerstva, aby v praxi nedochádzalo ku kolízii záujmov manželov a životných partnerov.

Ako následok nedodržania tejto podmienky sa ustanovuje neplatnosť manželstva, pričom súd môže začať konanie aj bez návrhu.

Je možné predpokladať, že po rozvode manželstva s deťmi bude dochádzať k uzatváraniu životných partnerstiev. Tu sa potom stane dôležitým výchovným činiteľom aj životný partner rodiča diaťaťa, ktorý sa prakticky bude zúčastňovať na výchove dieťaťa.

Aj keď návrh zákona neumožňuje životným partnerom osvojiť spoločné dieťa, je potrebné vysporiadať sa s reálnym faktom, že napriek tomu tieto páry budú vychovávať svoje biologické deti pochádzajúce z prípadných heterosexuálnych vzťahov.

Vyhlásenie o tom, či životní partneri budú používať spoločné priezvisko alebo si ponechávajú svoje doterajšie priezviská sa nevzťahuje na deti. Preto sa javí ako logické, že pokiaľ si obaja ponechajú svoje doterajšie priezviská a dôjde k osvojeniu dieťaťa jedného z partnerov partnerom druhým, toto diaťa by malo sledovať priezvisko svojho biologického rodiča. V prípade, že by rodič dieťať prijal priezvisko svojho životného partnera, môže dôjsť k zmene priezviska dieťaťa na základe žiadosti o zmenu priezviska podľa ustanovení zákona č. 300/19993 Z.z o mene a priezvisku.

Napriek skutočnosti, že návrh nedáva možnosť životným partnerom osvojiť spoločné dieťa, reálne v praxi tieto páry deti vychovávať nielen môžu a aj vychovávajú. Preto je vhodné vyriešiť vzťah jedného partnera k biologickému alebo osvojenému dieťaťu druhého partnera. Najlogickejším riešením sa zdá byť vytvorenie možnosti osvojiť takéto dieťa druhým partnerom pri splnení zákonných podmienok, ktoré ustanovuje zákon o rodine

Návrh týmto ustanovením nechce deštruktívne pôsobiť na vzťah dieťaťa a jeho biologických rodičov, ani brániť možnosti podieľať sa na výchove dieťaťa obidvom jeho biologickým rodičom. Je však potrebné myslieť aj na prípady, keď dieťa druhého rodiča mať nebude alebo tento o dieťa nebude prejavovať záujem.

Nakoľko návrh predpokladá, že bezpodielové spoluvlastníctvomôže vzniknúť aj medzi životnými partnermi a životný partner sa zaradí medzi osoby blízke podľa § 116 OZ, je potrebné novelizovať aj ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Byt alebo nebytový priestor môže byť aj v bezpodielovom spoluvlastníctve životných partnerov.

Životný partner sa zaraďuje aj medzi osoby, pri ktorých, ak dochádza k prevodu spoluvlastníckeho podielu na pozemku zastavanom domom a priľahlom pozemku po vlastníkovi bytu, ktorý nadobudol byt do vlastníctva podľa zákona č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení neskorších predpisovm, sa cena za 1 m² pozemku sa rovná najvyššej výške ročného nájomného za 1 m² zistenej podľa vyhlášky Ministerstva financií č. 465/1991 Zb.

K Čl. V:

Prijatím inštitútu životného partnerstva dôjde k uzatváraniu životných partnerstiev, ktoré budú obsahovať aj medzinárodný prvok, či už v podobe osoby, ktorá bude príslušníkom iného štátu alebo k uzatváraniu životných partnerstiev v cudzine. S tým súvisí aj problematika právomoci slovenských súdov vo veciach týkajúcich sa životného partnerstva, ako aj uznávania cudzích rozhodnutí. Preto je potrebné novelizovať zákon č. 97/1963 Zb o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.

Vzťahy medzi životnými partnermi ananlogicky pripomínajú vzťahy medzi manželmi a preto sú zaradené pod ustanovenie rodinného práva, ktoré rieši vzťahy medzi manželmi. Tak, ako je určený rozhodujúci právny poriadok pri veciach týkajúcich sa manželstva, návrh predpokladá, že rovnako bude určený aj rozhodujúci právny poriadok pre vzťahy vyplývajúce zo životného partnerstva. Preto sa navrhuje, aby sa spôsobilosť osoby uzavrieť životné partnerstvo, forma uzavretia životného partnerstva, osobné a majetkové vzťahy životných partnerov, zrušenie životného partnerstva, jeho vyhlásenie za neplatné spravovali tým istým právnym poriadkom ako vzťahy manželské.

Stanovuje sa právomoc slovenských súdov vo veciach životného partnerstva vo vzťahoch obsahujúcich medzinárodný prvok.

V súvislosti so skutočnosťou, že návrh umožňuje adopciu dieťaťa jedného životného partnera partnerom druhým, stanovuje sa právomoc slovenských súdov vo veciach práv a povinností osvojiteľa k maloletému cudzincovi, ak došlo k osvojeniu za podmienky, že sa maloletý bude zdržiavať na tunajšom území a orgány jeho domovského štátu neurobia iné opatrenie.

Uznávanie právoplatných cudzích rozhodnutí sa rozširuje aj na vzťahy vytvorené životným partnerstvom.

K Čl. VI:

Vytvorením inštitútu životného partnerstva je potrebné stanoviť právomoc súdov vo veciach životného partnerstva. Je potrebné stanoviť právomoc súdov v prípadoch zrušenia životného partnerstva, keďže návrh zákona vytvoril možnosť zrušiť tento inštitút medzi dvoma osobami. V nadväznosti na to, je potrebné upraviť všetky procesné ustanovenia, ktoré sa tohto konania dotýkajú.

Právne vzťahy upravujúce životné partnerstvo sú svojou povahou vzťahmi o osobnom stave fyzických osôb. Preto sa medzi veci týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa v občianskosúdnom konaní rozhoduje, zaraďujú aj veci životného partnerstva.

Stanovuje sa miestna príslušnosť súdu v konaní o zrušenie životného partnerstva, neplatnosť životného partnerstva alebo o určenie, či tu životné partnerstvo je alebo nie je. Tak, ako je to v prípade konaní a o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, navrhuje sa, aby na konanie nebol príslušný všeobecný súd odporcu, ale súd, ktorého miestna príslušnosť je určená osobitne a výlučne. Takto stanovenou miestnou príslušnosťou sa vylučuje možnosť prejednania veci iným jako v zákone uvedeným súdom. Osoba podávajúca návrh bude musieť v tomto prípade rešpektovať, že návrh môže podať len na taxatívne určený súd.

Do právomoci súdov patrí nie len rozhodovať o zrušení životného partnerstva, ale aj o

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva alebo o zrušení spoločného nájmu bytu. Stanovuje sa miestna príslušnosť súdu, ktorý bude v týchto konaniach rozhodovať na návrh niektorého zo životných partnerov. Týmto súdom bude, rovnako ako v prípade vyporiadania manželov, ten súd, ktorý rozhodoval o zrušení životného partnerstva.

Platné znenie § 88 odsek 1 písmeno k) stanovovalo, že súd, ktorý vykonáv konkurz alebo vyrovnanie, rozhoduje aj o sporoch nimi vyvolanými. Výnimku z takto určenej miestnej príslušnosti určoval pre spory o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.. Keďže sa novelou Občianskeho zákonníka inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozšíril aj na životných partnerov, a tým zmenil pôvodný názov na "bezpodielové spoluvlastníctvo", je potrebné vypustiť z tohto ustanovenia prívlastok manželov, aby bolo stanovené, že výnimka z miestnej príslušnosti sa vzťahuje aj na rozhodovanie sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva životných partnerov.

K bodu 5:

Nepripúšťa sa, aby do konaní o zrušenie životného partnerstva, o neplatnosť životného partnerstva aleo o určenie, či tu životné partnerstvo je alebo nie je vstupovala popri navrhovateľovi alebo odporcovi tretia osoba, ktorá by mala právny záujem na výsledku tohto konania. Ide o konanie dotýkajúce sa osobného stavu, z ktorého podstaty vyplýva, že do neho nemôže vstupovať vedľajší účastník, a to ani na výzvu niektorého z účastníkov, ani z vlastného podnetu.

Stanovuje sa, že v konaní o neplatnosť životného partnerstva sú účastníkmi len životní partneri a žiadne iné osoby.

Neúčinnosť nesúhlasu odporcu so späťvzatím návrhu sa rozširuje aj na konania o zrušenie životného partnerstva, o neplatnosť životného partnerstva alebo o určenie, či tu životné partnerstvo je alebo nie je. Súd v takomto prípade konanie vždy zastaví.

Účelom životného partnerstva je predovšetkým vytvorenie pevného trvalého životného spoločenstva. Je v záujme spoločnosti, aby nedochádzalo k rozvracaniu osobných vzťahov založených na vzájomnej väzbe a trvalom priateľstve, ktoré zabraňujú izolácii a osamelosti, čím pomáhajú udržiavať integritu každého jedinca. Preto je potrebné, aby spoločnosť podporovala aj záväzné vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia. K tomu môže prispieť aj činnosť súdu zameraná na odstránenie príčin rozvratu životného partnerstva a usilovaním sa o ich zmierenie.

Smrťou jedného zo životných partnerov zaniká právny vzťah životného partnerstva. Súdy by takto rozhodovali o právnych vzťahoch, ktoré už neexistujú. V daných prípadoch, však môže mať žijúci účastník konania alebo iná osoba právny záujem na tom, aby došlo k vydaniu rozhodnutia aj napriek tomu, že priamy účastník konania už nežije. Návrh zákona o životnom partnerstve taxatívne určuje, v ktorých prípadoch a v záujme ktorých osôb možno v už začatom konaní pokračovať. V žiadnom prípade nie je možné, aby po smrti jedného zo životných partnerov bol podaný návrh o zrušenie životného partnerstva, o jeho neplatnosť alebo o určenie, či tu životné partnerstvo je alebo nie je.

Keďže životné partnerstvo predstavuje pevné a trvalé životné spoločenstvo, je nevyhnutné, aby súd prerušil konanie o zrušenie životného partnerstva za podmienok ustanovených v § 110. Je úplne v súlade s účelom životného partnerstva, aby súd nepokračoval v konaní, pokiaľ existuje možnosť obnovy a nápravy vzťahov a citových väzieb medzi životnými partnermi.

Ak dôjde k prerušeniu konania odľa § 110 OSP, môže súd v konaní o zrušenie životného partnerstva pokračovať len na návrh a len po uplynutí troch mesiacov. Súd nikdy nemôže pokračovať v konaní pred uplynutím trojmesačnej lehoty a to bez ohľadu na to, že sú pre to závažné dôvody a na súde bol podaný návrh.

Zákon o životnom partnerstve vytvoril prostredníctvom novelizácie zákona o rodine možnosť osvojiť dieťa jedného zo životných partnerov partnerom druhým. Osvojením sa teda vytvorí medzi týmto životným partnerom a dieťaťom vzťah ako medzi rodičom a dieťaťom, pričom nedôjde k zániku vzťahu medzi pôvodným rodičom, ktorý žije v životnom partnerstve a osvojovaným dieťaťom. Osvojiteľ nadobudne k osvojenému dieťaťu práva a povinnosti rodiča. V prípade, že dôjde k zrušeniu životného partnerstva, je potrebné upraviť aj práva apovinnosti k maloletému dieťaťu. Návrh zákona výslovne upravuje, že je potrebné upraviť práva a povinnosti osvojiteľa, , ktorý osvojil dieťa počas trvania životného partnerstva, čím vyslovuje preferenciu rodiča, ktorého dieťa bolo osvojené.

Konanie o povolenie uzavrieť životné partnerstvo patrí svojou povahou medzi nesporové konania, aj keď ho možno začať iba na návrh. Účastníci tohto konania nemôžu uzavrieť zmier o obsahu predmetu konania. Preto sa toto konanie zaraďuje medzi tie druhy konaní, v ktorých sa upatňuje vyštrovací princíp a stanovuje sa povinnosť súdu iniciatívne zhromažďovať skutkový materiál potrebný pre rozhodnutie bez ohľadu na návrhy účastníkov.

Pri náhrade trov konania súd prevažne postupuje podľa zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) vo veci samej, z ktorej vyplýva, že nárok na náhradu trov má účastník vtedy, ak mal proti odporcovi úspech vo veci. V konaní o zrušenie životného partnerstva, o neplatnosť životného partnerstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ide o konania vo veciach osobného stavu, tak, ako je to v prípade manželstva. Vzhľadom k tomu, že súd vo výroku o zrušení životného partnerstva nebude vyslovovať vinu na rozpade životného partnerstva, je veľmi ťažko hovoriť o úspechu vo veci samej. Súdy teda priznajú náhradu trov konania len výnimočne, ak to budú odôvodňovať okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Zákon o životnom partnerstve v § 13 stanovuje ako podmienku platnosti životného partnerstva udelenie povolenia súdu v tých prípadoch, ak chce životné partnerstvo uzavrieť osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V nadväznosti na toto ustanovenie je potrebné upraviť konanie s týmto povolením spojené. Keďže ide o konanie, ktoré je svojou povahou podobné konaniu o povolenie uzavrieť manželstvo, navrhuje sa, aby sa ustanovenie § 194 aplikovalo aj na prípady povolenia uzavrieť životné partnerstvo.

Stanovuje sa neprípustnosť odpustenia zmeškania lehoty na odvolanie, ak ide o odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa životné partnerstvo zrušuje, že je neplatné alebo že nie je. V týchto prípadoch nemožno ani podať odvolanie v lehote do troch mesiacov od doručenia, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné.

Stanovuje sa neprípustnosť obnovy konania a dovolania, mimoriadnych opravných prostriedkov, proti rozsudkom, ktorými sa vyslovilo, že sa životné partnerstvo zrušuje, že je neplatné alebo že tu nie je. V týchto prípadoch nexistujú dôvody, pre ktoré by bolo možné povoliť obnovu konania. Keďže ide o rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú osobného stavu možno predpokladať, že po nadobudnutí ich právoplatnosti dôjde k novému uzavretiu životného partnerstva, prípadne aj manželstva. V týchto prípadoch by obnova konania nemohla pre žiadneho z účastníkov privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, najmä keď tieto rozhodnutia neobsahujú vo svojich výrokoch vyslovenie viny.

Prostredníctvom novely Občianskeho zákonníka bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť aj medzi životnými partnermi. Nakoľko veritaľ sa môže domáhať uspokojenia aj z majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, je teda možné uskutočbiť výkon rozhodutia proti životnému partnerovi povinného, a to bez návrhu oprávneného proti druhému životnému partnerovi a bez osobitného exekučného titulu. Preto je nevyhnutné, aby v prípade nariadenia výkonu rozhodnutia, ktorým sú postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlatníctve, bol účastníkom konania aj životný partner, pokiaľ pôjde o tieto veci. Vznikne tak zo zákona nútené spoločenstvo účastníkov konania.

Súpis vecí, ktoré budú postihnuté výkonom rozhodutia predajom hnuteľných vecí je potrebné doručiť aj životnému partnerovi, nakoľko spísané môžu byť aj věci, ktoré sú súčaťou bezpodielového spoluvlastníctva, a teda ku ktorým má vlastnícke právo aj životný partner povinného.

V súvislosti s prijatím zákona o životnom partnerstve bude zo zákona dochádzať k vytváraniu spoločných domácností založených týmto partnerstvom. O potreby tejto domácnosti budú povinní sa starať obidvaja životní partneri. Medzi životnými partnermi vzniká aj zákonná vyživovacia povinnosť. Je preto potrebné novelizovať nariadenie vlády SR č. 89/1997 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného při nútenom výkone rozhodnutia v tom smere, že suma 600 Sk, ktorú nemožno povinnému zraziťz mesačnej mzdy, sa započítava aj na životného partnera, a to aj vtedy, ak má samostatný príjem.

Majetkové pomery životných partnerov sú upravené prostredníctvom inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva. Je potrebné novelizovať ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktoré významne inštitút bezpodielového spoluvlastníctva ovplyvňujú.

Bezpodielové spoluvlastníctvo vzniká aj medzi životnými partnermi. Z tohto dôvodu je potrebné upraviť všetky ustanovenia týkajúce sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, aby ich bolo možné aplikovať aj na prípady bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré vzniklo medzi životnými partnermi (účinky vyhlásenia konkurzu, spôsob zániku bezpodielového spoluvlastníctva pri vyhlásení konkurzu alebo vyrovnania).

Keďže návrh zákona zavádza nový inštitút do nášho právneho poriadku-životné partnerstvo, a toto sa týka osobného stavu občanov, je potrebné novelizovať aj zákon NR SR č. 154/1994 Z.z. o matrikách, ktorý ustanovuje povinnosť evidovať udalosti týkajúce sa osobného stavu občanov.

Keďže životné partnerstvo má vplyv na osobný stav občana a matrika je štátnou evidenciou o osobnom stave občanov, rozširuje sa pôsobnosť matričných úradov aj na evidenciu životných partnerstiev.

Rozširuje sa tiež okruh kníh, ktoré tvoria matriku. Novozavedená kniha životných partnerstiev bude slúžiť ako evidencia občanov, ktorí uzavreli životné partnerstvo, aby nedochádzalo k nekontrolovanému uzatváraniu životných partnerstiev, prípadne aby nedochádzalo k ich uzatváraniu v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Ustanovuje sa existencia ďalšej verejnej listiny, ktorá preukazuje osobný stav osôb a ktorú vydáva matričný úrad. Je to list životného partnerstva.

Stanovuje vedenie jedinej knihy životných partnerstiev rovnako, ako je to pri vedení knihy manželstiev.

V dôsledku prehľadnosti je potrebné viesť abecedný register aj pre knihu životných partnerstiev.

Upravuje sa archivovanie knihy životných partnerstiev.

Ustanovuje sa miestna príslušnosť matričného úradu pre zápis životného partnerstva.

Obsahuje rozšírenie zákona o matrikách o ďalší paragraf. Keďže sa sa vytvorila nová matričná kniha, je potrebné ustanoviť taxatívny výpočet údajov, ktoré sa budú do nej zapisovať.

Ustanovuje sa možnosť zapísania ženského priezviska osoby inej ako slovenskej národnosti bez koncovky slovenského prechyľovania, ak o to požiada žena pri zápise životného partnerstva do knihy životných partnerstiev.

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré sa podľa zákona o matrikách považujú za člena rodiny. Zaraďuje sa medzi nich aj životný partner.

Keďže sa vytvorila nová verejná listina, list životného partnerstva, ktorá je úradným výpisom z knihy životných partnerstiev, ustanovujú sa taxatívny výpočet náležitostí, ktoré musí výpis obsahovať.

Možnosť uviesť priezvisko ženy bez koncovky slovenského prechyľovania sa rozširuje aj na list životného partnerstva, ak o to žena požiada.

V prípade uzavretia životného partnerstva na území Slovenskej republiky cudzincom, ustanovuje sa povinnosť vyhotoviť potvrdenie o životnom partnerstve za účelom výmeny matrík, ak ide o príslušníka štátu, s ktorým sa na základe medzinárodnej dohody alebo zásady vzájomnosti vykonáva výmena úradných výpisov.

K bodu 13:

Okruh udalostí, ktoré sa zapisujú do osobitnej matriky sa rozširuje aj o uzavretie životného partnerstva, ak k jeho uzavretiu došlo na území cudzieho štátu, zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v cudzom štáte, lodi alebo lietadle mimo územia Slovenskej republiky alebo na území nepatriacom žiadnemu štátu.

K zápisu do osobitnej matriky dôjde na základe listu životného partnerstva, ktoré vydá cudzí štát a tiež zápisu o uzavretí životného partnerstva spísaného zastupiteľským úradom alebo matričným úradom alebo na základe inej listiny, alebo iného obdobného dôkazu matričnej udalosti.

Matričné udalosti zapísané v osobitnej matrike sa preukazujú úradným výpisom z nej.

Upravuje sa postup pred uzavretím životného partnerstva.

Existencia životného partnerstva predstavuje okolnosť vylučujúcu uzavretie manželstva. Aby sa zabránilo vzniku súbežnej existencii manželstva a životného partnerstva, je potrebné pred uzavretím manželstva preukázať zánik prípadného predchádzajúceho životného partnerstva.

Bod 18 obsahuje rozšírenie zákona o matrikách o nový paragraf, ktorý obsahuje výpočet dokladov, ktoré musí predložiť štátny občan Slovenskej republiky pred uzavretím životného partnerstva.

O uzavretí životného partnerstva sa vyhotovuje zápisnica. Ustanovujú sa náležitosti, ktoré musí zápisnica obsahovať.

Keďže návrh zákona počíta aj s uzatváraním životných partnerstiev s cudzincami, § 28a stanovuje povinnosť cudzinca predložiť najmenej 14 dní pred uzavretím životného partnerstva stanovené doklady, ktoré osvedčujú jeho spôsobilosť uzavrieť životné partnerstvo.

Životné partnerstvo možno uzavrieť aj prostredníctvom zástupcu. Stanovuje sa postup fyzickej osoby v týchto prípadoch, podmienka, ktorú musí spĺňať zástupca. Pre zástupcu je potrebné udelenie písomného splnomocnenia. Stanovujú sa náležitosti, ktoré splnomocnenie obsahuje.

V prípade, že sa štátny občan Slovenskej republiky rozhodne uzavrieť životné partnerstvo v cudzine, vydá mu matričný úrad príslušný podľa trvalého pobytu osvedčenie o spôsobilosti na uzavretie životného partnerstva. To obdobne platí aj o bezdomovcoch a osobách, ktorých štátne občianstvo nemožno určiť, pokiaľ majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Ak sa štátny občan trvale zdržiava v cudzine, vydá mu osvedčenie o spôsobilosti na uzavretie životného partnerstva zastupiteľský úrad Slovenskej republiky alebo príslušný matričný úrad po predložení stanovených dokladov, ktoré vyhotovia orgány štátu, v ktorom má trvalý pobyt. Tiež sa stanovuje postup pre prípad, že orgány cudzieho štátu predpísané doklady nevydávajú.

Platnosť osvedčenia o spôsobilosti na uzavretie životného partnerstva sa stanovuje na 6 mesiacov od jeho vydania.

Ak sú údaje uvedené v úradnom výpise, týkajúce sa uzavretia životného partnerstva v rozpore so skutočnosťou, príslušný matričný úrad vykoná opravu zápisu na základe verejnej listiny a vydá nový úradný výpis.

Keďže dochádza k zmene zákona NR SR č.154/1994 Z.z.o matrikách, je potrebné novelizovať aj vyhlášku Ministerstva vnútra SR č. 302/1994 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenie zákona o matrikách.

Nakoľko došlo k vytvoreniu knihy životných partnerstiev, je potrebné, aby aj túto matričnú knihu tvoril súbor úradne zviazaných tlačív.

Z dôvodu prehľadnosti je potrebné stanoviť, aby sa zápisy o uzavretí životného partnerstva vyznačovali v abecednom mennom registri.

Ustanovuje sa spôsob zápisu uzavretí životných partnerstiev, ku ktorým došlo v kalendárnom roku.

Miesto uzavretia životného partnerstva sa v matričnom zápise zapisuje úradným názvom obce.

Ustanovuje sa spôsob zápisu dátumu uzavretia životného partnerstva.

Aj v  prípade zápisu životného partnerstva, sa budú zapisovať rodičia osoby uzatvárajúcej životné partnerstvo. Nakoľko aj niektorý z rodičov mohol uzavrieť životné partnerstvo a prijať priezvisko druhého životného partnera, zapíše sa aj svojím rodným priezviskom.

Stanovuje sa povinnosť matrikára z úradnej povinnosti vykonať dodatočný zápis, pokiaľ sa dozvie, že sa uzavretie životného partnerstva nezapísalo.

Dodatočný zápis sa vykonáva v tom ročníku matričnej knihy, ktorý zodpovedá času, v ktorom sa uzavretie životného partnerstva stalo.

Keďže došlo k zavedeniu inštitútu životného partnerstva a vytvoreniu novej matričnej knihy, je potrené upraviť postup pred uzavretím životného partnerstva ako aj spôsob zápisu a okruh skutočností, ktoré sa budú do knihy životných partnerstiev zapisovať.

Ustanovuje sa miestna príslušnosť matričného úradu, ktorému sa majú stanovené doklady predložiť ako aj výnimka, kedy možno stanovené doklady nahradiť čestným vyhlásením.

Ustanovuje sa postup príslušného matričného úradu pri delegácii uzavretia životného partnerstva.

V § 31b sa presne upravuje postup zápisu do knihy životných partnerstiev s uvedením v akom poradí sa jednotlivé skutočnosti do nej zapisujú.

Tak ako sa vytvorila možnosť voľby spoločného priezviska životných partnerov, ustanovuje sa možnosť opätovného prijatia pôvodného priezviska po zrušení životného partnerstva. Aj táto skutočnosť sa zapisuje do knihy životných partnerstiev na základe oznámenia a spolu s touto zmenou matričný úrad vydáva oznamovateľovi potvrdenie, že túto zmenu vzal na vedomie.

Do zbierky listín sa zaraďujú aj listiny, ktoré slúžia výlučne ako doklad na zápis alebo na zmenu zápisu uzavretia životného partnerstva.

Ak uzavrie na území Slovenskej republiky životné partnerstvo príslušník štátu, s ktorým sa vykonáva výmena matrík, vyhotoví sa zároveň so zápisom do matriky úradny vypis za účelom výmeny matrík.

V úradnom výpise o uzavretí životného partnerstva sa pri mieste narodenia a mieste trvalého pobytu, ak sa nachádza na území cudzieho štátu, uvádza obec, okres a štát cudzieho štátneho príslušníka.

Príspevok na úhradu zvýšených výdavkov na ošatenie a na úpravu zovňajšku sa poskytuje matrikárkam a matrikárom, ktorí sú činní pri obrade uzavierania manželstva pred orgánom štátu. Životné partnerstvá sa budú uzavierať tiež pred orgánom štátu, a preto by sa mal uvedený príspevok vzťahovať aj na tieto obrady.

S vytvorením možnosti používania spoločného priezviska životných partnerov, je potrebné novelizovať aj zákon NR SR č.300/1993 Z.z. o mene a priezvisku.

Umožňuje sa, aby štátny občan Slovenskej republiky používal v úradnom styku viac priezvisk, ak ich nadobudol uzavretím životného partnerstva s osobou, ktorá už používa viac priezvisk.

Pri zrušení životného partnerstva sa môže štátny občan Slovenskej republiky, ktorý používal viac priezvisk nadobudných uzavretím životného partnerstva, rozhodnúť, že bude používať iba jedno z týchto priezvisk.

Možnosť zmeny spoločného priezviska prostredníctvom spoločnej žiadosti sa rozširuje aj na životných partnerov.

Životný partner, ktorý pri uzavretí životného partnerstva prijal priezvisko druhého partnera, môže do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku o zrušení životného partnerstva oznámiť matričnému úradu, do matriky ktorého je vykonaný zápis o uzavretí životného partnerstva, že prijíma opäť priezvisko, ktoré mal pred uzavretím životného partnerstva. O tom, že sa oznámenie vzalo na vedomie a poznamenalo v knihe životných partnerstiev, vydá okresný úrad oznamovateľovi potvrdenie.

Okruh náležitosí, ktoré musí obsahovať písomná žiadosť o povolenie zmeny mena alebo priezviska, sa rozširuje o dátum a miesto uzavretia životného partnerstva, ak o zmenu žiada osoba, ktorá žije v uzavretom životnom partnerstve.

Okruh osôb, ktoré možno pojať do žiadosti o zmenu priezviska sa rozširuje o životného partnera.

Životné partnerstvo bude možné uzatvárať aj s cudzincami. Z tohto dôvodu je potrebné novelizovať aj ustanovenia zákona č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve v znení zákona č. 70/1997 Z.z..

Uzavretie životného partnerstva by malo byť dôvodom, pre ktorý možno žiadateľovi udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez ohľadu na splnenie podmienok ustanovených v § 7 odsek 1. Ak budú obaja životní partneri občanmi Slovenskej republiky, nebudú vznikať problémy s aplikáciu práva vo veciach životného partnerstva.

Životné partnerstvo predstavuje trvalý zväzok dvoch osôb rovnakého pohlavia, ktorý je uznaný štátom. Vytvára sa možnosť životných partnerov žiadať o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky v spoločnej žiadosti.

Občan Slovenskej republiky môže uzavrieť životné partnerstvo možno aj s cudzincom. Pri tom môže dôjsť k situáciám, keď sa občan SR republiky rozhodne žiť so svojím životným partnerom v domovskom štáte cudzinca a bude chcieť nadobudnúť štátne občianstvo tohto štátu. Pre uľahčenie nadobudnutia štátneho občianstva iného štátu, ako aj pre zabránenie existencii dvojitého štátneho občianstva by zavretie životného partnerstva s cudzincom a rozhodutie žiť v cudzine mali byť jednou z podmienok, ktoré sú na prospech žiadateľa pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

Cudzí štátny príslušník, ktorý nadobudol štátne občianstvo SR uzavretím životného partnerstva so štátnym občanom SR sa môže rozhodnúť, že v prípade zániku alebo zrušenia životného partnerstva, že chce prijať späť svoje pôvodné štátne občianstvo a vrátiť sa do svojho pôvodného domovského štátu. Zánik alebo zrušenie právneho vzťahu, ktorý bol dôvodom udelenia štátneho občianstva SR, by mal byť dôvodom, ktorý je na prospech žiadateľa pri rozhodovaní o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

Stanovuje sa, že životní partneri môžu žiadať o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky v spoločnej žiadosti. Žiadosť každého z nich sa však bude posudzovať samostatne.

Životné partnerstvo predstavuje právny vzťah, ktorý sa dotýka osobného stavu občanov, a preto má vply na zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.

Register je časťou štátneho informačného systému, z ktorého možno zistiť okrem iného aj vzťah občana k iným osobám a je zdrojom platných údajov o obyvateľoch. Preto je potrebné, aby obsahoval aj osobné údaje o životnom partnerovi (životnej partnerke), ktorými bude vyjadrený vzťah týchto osôb ku štátnym občanom Slovenskej republiky.

Životné partnerstvo predstavuje právny vzťah, ktorý sa dotýka osobného stavu občanov, a preto má vply na zákon č. 381/1997 Z.z. o cestovných dokladoch. § 14 vyratúva údaje, ktoré musí obsahovať žiadosť o vydanie cestovného dokladu a ktorý medzi nimi uvádza aj údaje o rodinných príslušníkoch (manžel, manželka, rodičia, deti mladšie ako 18 rokov). Aj keď životné partnerstvo nie je priamo upravované Zákonom o rodine, je tento právny vzťah svojou podstatou a obsahom príbuzný vzťahom rodinným. Životný partner sa považuje za osobu blízku a aj za rodinného príslušníka. Preto je potrebné, aby žiadosťo vydanie cestovného dokladu podľa § 14 odsek 3 písmeno c) obsahovala aj údaje o životnom partnerovi, pokiaľ žiadateľ žije v životnom partnerstve.

Životné partnerstvo možno uzavrieť aj s cudzincom. Preto je potrebné novelizovať aj ustanovenia zákona č. 73/1995 Z.z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Životné partnerstvo predstavuje pevné a trvalé životné spoločenstvo. Životní partneri majú povinnosť žiť spolu, starať sa o uspokojovanie potrieb spoločnej domácnosti. Preto je nevyhnutné, aby sa cudzincom priznávalo povolenie na dlhodobý pobyt pre účely zlúčenia životného partnerstva, ak je druhým životným partnerom občan Slovenskej republiky.

Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v § 68 odsek 4 vymenuváva osoby, ktoré sa považujú za blízke a ktorým z tohto titulu vyplývajú určité práva v priestupkovom konaní. Medzi tieto osoby je potrebné zaradiť aj životného partnera.

Životné partnerstvo predstavuje okrem životného, aj majetkové spoločenstvo životných partnerov. Medzi týmito osobami dochádza k vzniku zákonného bezpodielového spoluvlastníctva. Tieto osoby môžu spolu podnikať alebo jedna druhej pomáhať pri výkone podnikateľskej činnosti, pričom pri prevádzkovaní živnosti môžu používať svoj spoločný majetok. Z tohto dôvodu je potrebné novelizovať aj ustanovenia § 13 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Medzi osoby, ktoré môžu po smrti podnikateľa pokračovať v živnosti, a to až do skončenia konania o prejednanie dedičstva, je potrebné zardiť aj životného partnera.

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov v § 7 odsek 2 vypočítava osoby, ktoré sa pre jeho účely považujú za osoby blízke. Podľa odseku 1 môže výpoveď odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobe blízkej. Je preto potrebné, aby sa medzi blízke osoby zaradil aj životný partner, ktorý svojím právnym vzťahom h druhému partnerovi, je osobou blízkou.

Návrh zákona o životnom partnerstve vytvoril nové druhy konaní (konanie o zrušenie životného partnerstva, konanie o neplatnosť životného partnerstva, konanie o určení, či tu životné partnerstvo je alebo nie je). Ide o konania, ktoré možno začať aj na návrh. Podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávjú na návrh. Preto je potrebné novelizovať aj ustanovenia tohto zákona.

Podľa novelizovaného znenia Občianskeho zákonníka vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo aj medzi životnými partnermi. Je preto potrebné, aby sa poplatníkom v takomto konaní stali aj životní partneri alebo jeden z nich.

Ak tak rozhodne súd alebo ak uloží súd poplatníkovi náhradu trov konania, nemá odporca v konaniach vo veciach životného partnerstva povinnosť zaplatiť poplatok alebo jeho pomernú časť.

Konanie o povolenie uzavrieť životné partnerstvo sa zaraďuje medzi tie druhy konaní, ktoré sú vzhľadom na predmet konania oslobodené od súdnych poplatkov, keďže ide o nesporové konanie.

Konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva môže prebiehať aj medzi životnými partnermi. Navrhuje sa, aby sa vypustením slova "manželov" určoval základ poplatku rovnako pre manželov aj životných partnerov.

So zavedením spoplatnenia konaní vo veciach životného partnerstva, ako aj vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, je potrebné stanoviť aj sadzbu poplatkov, ktoré sa budú za jednotlivé konania vyberať. Keďže ide o konania, ktoré sú svojím obsahom podobné konaniam, ktoré prebiehajú medzi manželmi, navrhuje sa pre konania vo veciach životného partnerstva rovnaká sadzba.

Medzi životnými partnermi vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo, ktoré môže byť zdrojom príjmov. Medzi životnými partnermi tiež vzniká vzájomná vyživovacia povinnosť. Je preto potrebné novelizovať ustanovenia zákona č. 366/199 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Bezpodielové spoluvlastníctvo, ktoré vznikne medzi životnými partnermi môže byť zdrojom príjmov, ktoré podliehajú zdaneniu. Navrhuje sa, aby sa tieto príjmi zdaňovali u jedného z bezpodielovych spoluvlastníkov.

Navrhuje sa, aby oslobodenie od dane bolo rozšírené aj o nepeňažné plnenia vo forme použitia rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa poskytnuté životnému partnerovi zamestnanca.

Bezpodielové spoluvlastníctvo vzniká aj medzi životnými partnermi. Obaja životní partneri môžu veci z bezpodielového spoluvlastníctva používať na podnikanie alebo na samostatnú zárobkovú činnosť. Navrhuje sa, aby sa pre tieto prípady zaviedol ten istý mechanizmus účtovania, aký existuje medzi manželmi.

Medzi životnými partnermi vzniká vzájomná vyživovacia povinnosť. Navrhuje sa, aby bol životný partner (životná partnerka) zahrnutý medzi vyživované osoby, na ktoré pripadá nezdaniteľná časť základu dane.

Za vyživované dieťa daňovníka je potrebné považovať aj dieťa druhého zo životných partnerov. Aj toto dieťa môže byť výživou odkázané na daňovníka.

Ak dieťa daňovníka uzavrie životné partnerstvo, môže zníženie základu dane uplatniť aj životný partner, pokiaľ má príjmy, z ktorých môže toto zníženie uplatniť. Pokiaľ takéto príjmy nemá, môže uplatniť zníženie základu dane iné, v zákone taxatívne uvedené osoby.

Novelizáciou Občianskeho zákonníka sa životný partner stal zákonným dedičom v prvej a druhej skupine. Toto zaradenie ovplyvní aj ustanovenia zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodunehnuteľností v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na svoje postavenie, zákonný dedič podľa prvej skupiny, zaraďuje sa životný partner medzi osoby, ktoré nie sú daňovníkom dane z dedičstva.

Vzhľadom na svoj osobný pomer sa pre účely uvedených daní zaraďuje životný partner prevodcu alebo poručiteľa medzi osoby I.skupiny. Rovnako sa životní partneri osôb blízkych prevodcovi alebo poručiteľovi alebo osoby blízke životnému partnerovi prevodcu alebo poručiteľa zaraďujú do II. skupiny.

Životné partnerstvo predstavuje prostredníctvom bezpodielového spoluvlastníctva aj majetkové spoločenstvo. Veci z tohto bezpodielového spoluvlastníctva môžu byť predmetom náhrady škody podľa vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Medzi veci, za ktoré poisťovňa nenahradí škodu, sa zaraďujú aj veci, za ktoré poistený zodpovedá životnému partnerovi.

Životný partner sa považuje za sobu blízku. Je preto potrebné v tomto smere upraviť ustanovenie § 89 odsek 7 zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení neskorších predpisov. Okruh osôb, ktoré zákon pokladá za osoby blízke, sa rozširuje o životného partnera.

V nadväznosti na skutočnosť, že sa životný partner bude považovať za osobu blízku podľa Trestného zákona, je potrebné novelizovať aj ustanovenie § 100 zákona č. 141/1961 Zb. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.

Životný partner sa zaraďuje medzi tie blízke osoby, ktoré sú oprávnené vypovedať ako svedok (odoprieť výpoveď ako celok), pokiaľ je obvineným druhý životný partner. Rovnako sa životný partner zaraďuje medzi osoby, ktorým by výpoveďou svedka bolo spôsobené nebezpečenstvo trestného stíhania a preto je svedok z tohto dôvodu oprávnený odoprieť výpoveď.

Zamestnencom vyplývajú z ich právneho vzťahu k blízkym osobám určité práva v praconoprávnych vzťahoch. Aj životného partnera je potrebné považovať za osobu blízku, a preto je potrebné novelizovať ustanovenia zákona č. 311/20001 Z.z. Zákonníka práce.

Ako osoba blízka, ktorá žila v čase smrti zamestnanca v domácnosti s týmto zamestnancom a voči ktorej mal zamestnanec aj zákonnú vyživovaciu povinnosť, zaraďuje sa životný partner medzi osoby, na ktoré prechádzajú po smrti zamestnanca jeho mzdové nároky do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Okruh osôb, ktoré sa podľa tohto zákona považujú za osamelé osoby, sa rozširuje o životného partnera, ktorého životné partnerstvo bolo zrušené.

Životní partner sa zaraďuje aj medzi rodinných príslušníkov, ktorých výpoče je uvedený v § 40 odsek 5.

Medzi dôležité osobné prekážky v práci, za ktoré domáckemu zamestnancovi patrí od zamestnávateľa náhrada mzdy, je potrebné zaradiť aj uzavretie životného partnerstva zamestnanca alebo dieťaťa zamestnanca. Uzavretie životného partnerstva je pre osoby rovnakého pohlavia rovnako dôležitá životná udalosť ako uzavretie manžalstva v prípade heterosexuálov.

Narodenie dieťaťa životnej partnerke zamestnankyne sa zaraďuje medzi dôvody, za ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnankyni pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jej priemerného zárobku alebo bez náhrady mzdy. Rovnako sa pracovné voľno s náhradou mzdy tejto zamestnankyni poskytne na prevoz životnej partnerky do zdravotníckeho zariadenia a späť.

Životné partnerstvo predstavuje vzťah, z ktorého sa nemôžu narodiť deti. Nemožno ale vylúčiť prípady, keď počas trvajúceho životného partnerstva dôjde k narodeniu dieťaťa jednej zo životných partneriek, ktoré pochádza z predchádzajúceho heterosexuálneho vzťahu. Nakoľko v týchto prípadoch nevznikne nárok na pracovné voľno manželovi a osoba žijúca v životnom partnerstve sa nepovažuje za osobu osamelú, mal by tento nárok vzniknúť aj životnej partnerke. Osoby žijúce v životnom partnerstve sú povinné navzájom si pomáhať rovnako ako manželia. Preto je potrebné túto pomoc podporovať aj prostredníctvom takých nárokov, ako je pracovné voľno.

Životný partner sa zaraďuje medzi rodinných príslušníkov. Preto je potrebné rozšíriť okruh osôb, pri úmrtí alebo svadbe ktorých sa poskytuje pracovné s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas.

Medzi životnými partnermi vzniká vzájomná vyživovacia povinnosť. Životní partneri v konkrétnych prípadoch spĺňajú podmienku vzájomnej vyživnej odkázanosti. Preto sa životný partner zaraďuje popri manželovi a dieťati k osobám, ktorým sa poskytuje jednorazové odškodnenie. Existencia životného partnerstva vylučuje existenciu manželstva a preto nemôže dôjsť k prípadom, aby nárok na toto jednorazové odškodnenie vznikol aj manželovi, aj životnému partnerovi.

Zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe vo svojom § 54 stanovuje povinnosť štátneho zamestnanca deklarovať svoje majetkové pomery. Medzi životnými partnermi vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo rovnako ako medzi manželmi. Preto je potrebné, aby sa aj v týchto prípadoch bezpodielový majetok delil rovnakým dielom aj medzi životných partnerov.

Osoba žijúca v životnom partnerstve môže byť súčasne osobou vykonávajúcou štátnu službu podľa zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov. Je potrebné upraviť príslušné ustanovenia, keď sa osobám, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, priznávajú nároky vzhľadom na ich osobné rodinné pomery.

Za policajta sa považuje fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa zákona č. 73/1998 Z.z. a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade. Z tejto definície vyplýva, že policajtom sa rozumie aj žena, a teda aj žena žijúca v životnom partnerstve. Preto by sa aj na túto ženu malo vzťahovať poskytnutie služobného voľna při narodení dieťaťa životnej partnerke.

Životné partnerstvo predstavuje vzťah, z ktorého sa nemôžu narodiť deti. Nemožno ale vylúčiť prípady, keď počas trvajúceho životného partnerstva dôjde k narodeniu dieťaťa jednej zo životných partneriek, ktoré pochádza z predchádzajúceho heterosexuálneho vzťahu. Osoby žijúce v životnom partnerstve sú povinné navzájom si pomáhať rovnako ako manželia. Preto je potrebné túto pomoc podporovať aj prostredníctvom takých nárokov, ako je pracovné voľno.

Životný partner sa zaraďuje medzi rodinných príslušníkov. Preto je potrebné rozšíriť okruh osôb, pri úmrtí alebo svadbe ktorých sa poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný plat v stanovenom rozsahu.

Policajt môže okrem manželstva žiť aj v životnom partnerstve a rodine týmto partnerstvom založeným. Preto sa stanovuje, že aj tomuto policajtovi môže nadriadený poskytnúť za splnenia stanovených podmienok služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe s nárokom na služobný plat.

Medzi životnými partnermi vzniká zo zákona vyživovacia povinnosť. Preto sa aj životný partner zaraďuje medzi príslušníkov rodinny policajta.

Životné partnerstvo predstavuje pevné a trvalé životné spoločenstvo, ktoré tvorí určitý typ rodiny. Je potrebné novelizovať aj ustanovenia zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov, ktoré sa dotýkajú rodinných príslušníkov osôb, na ktoré sa poistenie vzťahuje.

Okruh osôb, ktoré sa považujú za rodinných príslušníkov sa rozširuje o životného partnera (životnú partnerku), prípadne bývalého životného partnera (bývalú životnú partnerku).

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré nadobúdajú nárok na sumy peňažných dávok poskytovaných podľa zákona č. 54/1956 Zb., ktoré sa stali zročnými do dňa smrti zamestnanca alebo iného oprávneného. Medzi tieto osoby sa zaraďuje aj životný partner, ktorý je považovaný nie len za osobu blízku podľa § 116 Občianskeho zákonníka, ale aj za rodinného príslušníka podľa zákona č. 54/1956 Zb.

Aj zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách vo svojich ustanoveniach definuje rodinných príslušníkov. Medzi tieto osoby sa zaraďuje aj životný partner.

Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznáva rodinným príslušníkom určité právne postavenie. Životného partnera je potrebné zaradiť medzi tieto osoby. Vzhľadom k tomu sa rozširuje okruh osôb, ktoré sa považujú za spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb na účely sociálneho zabezpečenia.

Životní partneri majú povinnosť žiť spolu a navzájim si pomáhať. Takéto osoby nemožno považovať za osoby osamelé. Preto je potrebné v tomto smere zmeniť ustanovenia zákona č. 88/1968 Zb.

Peňažná pomoc v materstve po dlhšiu dobu stanovenú týmto právnym predpisom sa vylučuje v prípade, ak osoba, ktorá sa o dieťa stará, žije v zväzku životného partnerstva.

Stanovuje sa, že peňažná pomoc podľa zákona č. 88/1968 Zb. patrí aj pracovníčke, ktorá sa stará o dieťa, ak sa jej životnej partnerke, ktorá je matkou dieťaťa, neposkytuje peňažná pomoc v materstve a sama sa nemôže alebo nesmie podľa lekárskeho posudku o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie.

Životní partneri majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Z tohoto dôvodu sa zaraďujú medzi osoby, ktorých príjmy sa započítavajú na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely zistenia súm životného minima podľa zákona č. 125/1998 Z.z..

Pre jednotné zavedenie pojmu spolupracujúca osoba, jako aj pre potrebu zohľadnenia osobného stavu životných partnerov je potrebné novelizovať ustanovenia zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti.

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré je potrebné považovať za spolupracujúce osoby na účela zákona o zamestnanosti.

Životní partneri majú povinnosť žiť spolu. Medzi vážne osobné dôvody sa preto zaraďuje aj miesto výkonu a povaha zamestnania druhého životného partnera.

Životné partnerstvo predstavuje životné spoločenstvo, ktoré je založené na pevných citových väzbách. Je to životné spoločenstvo upravené a garantované právom. Osoby v ňom žijúce majú povinnosť žiť spolu a navzájom si pomáhať. Preto sa rozširuje okruh osôb, ktoré majú právo po smrti pacienta nahliadnuť do jeho zdravotnej dokumentácie podľa zákona č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti.

K Čl. XXXV:

Životné partnerstvo predstavuje pevné trvalé životné a majetkové spolužitie, a tým predstavuje rodinu. Životní partneri majú aj vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Z týchto dôvodov je potrebné upraviť niektoré ustanovenia zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.

Životný partner sa vzhľadom na svoj právom upravený vzťah zaraďuje k osobám, ktoré tvoria členov rodiny.

Životný partneri majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Preto sa neplnenie vyživovacej povinnosti podľa navrhovaného znenia zákona o životnom partnerstve zaraďuje mezi dôvody hmotnej núdze občana so subjektívnych dôvodov.

Životné partnerstvo predstavuje životné spoločenstvo dvoch osôb. Preto v prípade, ak dôjde k jeho zrušeniu, treba osoby, ktoré v tomto zväzku žili, za osoby osamelé. Rozširuje sa teda okruh osôb, ktoré zákon výslovne považuje za osamelé.

Vzhľadom k tomu, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, je potrebné posudzovať ich príjem spoločne. Ustanovujú sa podmienky, kedy vzniká životnému partnerovi povinnosť platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, pokiaľ sa starostlivosť v zariadení sociálnych služieb poskytuje len jemu.

Z dôvodu vzájomnej vyživovacej povinnosti životných partnerov, sa životný partner zaraďuje medzi osoby, od ktorých možno požadovať úhradu za poskytnutie staroslivosti.

Životný partner sa zaraďuje medzi osoby, ktorým nemožno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, pokiaľ vykonáva osobnú asistenciu dtuhému životnému partnerovi.

Stanovuje sa účinnosť zákona.

Európskej únie.

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o životnom partnerstve).

3.V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona: je neupravená.

4.Návrh zákona svojou problematikou: nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

5.Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona: bezpredmetné.

6.Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie: bezpredmetné.