1) Tlačovka Iniciatívy Inakosť - vystúpenie M. Ištvána

2) Navrh zákona - paragrafové znenie

3) Dôvodová správa

4) Rozprava

5) Dve hodiny a dvadsať minút na prvý pokus

6) Hlasovanie poslancov

Úvodné slovo poslanca NR SR Mgr. Milana Ištvána

Tlačová konferencia Iniciatívy INAKOSŤ, 26. júl 2001, Bratislava

Jedným z najdôležitejších prejavov demokracie spoločnosti je miera tolerancie k menšinám. Jednou z menšín, ktorá sa vyskytuje v každej spoločnosti, sú homosexuálne orientovaní ľudia. Súčasné výskumy lekárskej vedy preukazujú, že sexuálna orientácia vzniká v počiatočných fázach vývinu plodu a tvorí hlbokú súčasť osobnosti, takže sa nedá následne zmeniť z homosexuálnej na heterosexuálnu alebo naopak, liečením alebo iným spôsobom.

Osobné vzťahy ľudí založené na vzájomnej väzbe, rodinných putách a trvalom priateľstve sú významnou súčasťou sociálnej sféry každého jednotlivca a trvalé vzťahy zabraňujú izolácii a osamelosti, pomáhajú udržiavať integritu jedinca.

Faktom je, že homosexuálne páry žijú v rovnakých ekonomických podmienkach ako heterosexuálne páry, a teda majú rovnaké citové, ale aj ekonomické dôvody pre právnu úpravu svojho vzťahu. Najčastejší argument, že na to môžu využiť jestvujúce zmluvy neobstojí z niekoľkých dôvodov, z ktorých najzávažnejšie sú:

• v mnohých prípadoch nestačia pokryť všetky oblasti súkromného a spoločenského života v dostatočnom rozsahu
• tieto zmluvy nijako nezaväzujú tretie osoby k ich rešpektovaniu

Je preto potrebné vytvoriť inštitút, ktorý by dával homosexuálnym párom istotu štátnej ochrany ich vzťahu a ktorý by štát potvrdil listinou, ktorá má verejný charakter a bude uznávaná úradmi bez potreby ďalšieho preukazovania.

Preto by sme prostredníctvom tohto zákona chceli vytvoriť osobitný inštitút, inštitút

životného partnerstva, ako právnu úpravu vzťahov týkajúcich sa výlučne zväzkov osôb rovnakého pohlavia, ktorý by paralelne existoval popri tradičnom inštitúte manželstva, ktoré má v našej spoločnosti trvalé a nezastupiteľné miesto.

Je treba povedať, že pri tvorbe zákona sme vychádzali z modelu, ktorý je prijatý vo väčšine škandinávskych krajín a taktiež z návrhov vecného zámeru zákona o registrovanom partnerstve, ktorý schválila vláda v ČR.

Zákon o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia teda priznáva gej a lesbickým párom práva a povinnosti priznávané heterosexuálnym manželom s výnimkou: práva na adopciu detí, umelé oplodnenie a cirkevný sobáš.

Pokiaľ ide o spôsob uzavretia životného partnerstva, ako aj postup pred uzavretím, návrh zákona s menším rozdielom kopíruje práva a povinnosti snúbencov pred uzavretím manželstva. Rozdielom je, že návrh vyslovene uvádza ako podmienku uzavretia životného partnerstva skutočnosť, že jedna z osôb musí byť štátnym občanom SR. Návrh teda umožňuje uzatvárať životné partnerstvo občianskou formou buď pred orgánom štátu na území SR alebo pred zastupiteľským úradom SR v cudzine, umožňuje uzatvárať životné partnerstvo prostredníctvom zástupcu, presne za tých istých podmienok ako u heterosexuálnych snúbencoch. Návrh vytvára možnosť voľby spoločného priezviska.

Čo sa týka okolností vylučujúcich uzavretie životného partnerstva, návrh uvádza existenciu manželského zväzku, čím sa má zamedziť vzniku životného partnerstva súbežne s manželstvom, ďalej je to existencia platne uzavretého životného partnerstva, aby nedochádzalo k prípadom dvojpartnerstva. Keďže ide o vytvorenie životného spoločenstva, nemožno uzavrieť životné partnerstvo medzi príbuznými rovnako, ako sa medzi týmito osobami nepripúšťa uzavretie manželstva. Ďalšou skutočnosťou, ktorá spôsobuje neplatnosť životného partnerstva, je možnosť existencie takej duševnej poruchy u jednej z osôb, ktorá by mohla mať za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V takomto prípade bude potrebné privolenie súdu. Ak to zhrnieme: existujúce manželstvo alebo životné partnerstvo, príbuzenský pomer a duševná porucha spôsobujú neplatnosť životného partnerstva za tých istých podmienok a stými istými následkami ako v prípade neplatného manželstva. Odlišnosť od právnej úpravy v zákone o rodine je, že životné partnerstvo nevznikne, pokiaľ by ho chcela uzavrieť osoba, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku. To znamená, že platne môže uzavrieť životné partnerstvo iba osoba plnoletá a žiadna výnimka sa nepovoľuje.

Čo sa týka vzťahov medzi životnými partnermi, tieto kopírujú práva a povinnosti manželov, vrátane vyživovacej povinnosti ako počas trvania životného partnerstva, tak aj po jeho zrušení. Podobne je to aj zo zánikom a zrušením životného partnerstva, kde návrh uvádza smrť alebo vyhlásenie jedného partnera za mŕtveho, či zrušenie životného partnerstva prostredníctvom konania pred súdom, ktoré sa opäť opiera o ustanovenie zákona o rodine o rozvode.

Aj keď návrh neumožňuje adopciu detí, musel sa vysporiadať s existujúcim problémom, a to s faktom, že homosexuálne páry môžu a aj vychovávajú deti, ktoré pochádzajú z predošlého heterosexuálneho vzťahu jedného zo životných partnerov. Preto sa prostredníctvom novelizácie zákona o rodine vytvorila možnosť osvojiť dieťa jedného životného partnera partnerom druhým, čím sa vytvorí vzťah nevlastného rodiča.

Spolu s prijatím zákona o životnom partnerstve bolo potrebné novelizovať približne tri desiatky právnych predpisov najmä z oblastí súvisiacich so zabezpečením osobného stavu obyvateľstva a evidencie obyvateľstva, ako aj z oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia.

Návrh zákona je od dnes zverejnený na mojej webovej stránke na verejnú diskusiu.

Rád by som poďakoval Iniciatíve Inakosť, MDĽ, FES a SDMS za spoluprácu pri príprave návrhu zákona.

Milan Ištván, poslanec NR SR