KDH má problém so sexuálnou orientáciou

 

Slovensko by malo viac chrániť menšiny vrátane ľudí s inou sexuálnou orientáciou. Vládny program s podobným zákonom nepočíta napriek tomu, že nám ho odporúča prijať Európsky parlament. Antidiskriminačné zákony boli aj témou včerajšieho (26. 11. 2002 – pozn. red. Atribút) rokovania šéfa parlamentu Pavla Hrušovského s predstaviteľmi Európskeho parlamentu v Bruseli. „Nebránime sa prijatiu antidiskriminačného zákona ako celku, ale nevidím dôvod na jeho prijatie, pretože by naozaj museli existovať konkrétne podozrenia, že na Slovensku je diskriminovaná ktorákoľvek skupina obyvateľov,“ povedal podľa TASR Hrušovský.

Ešte prednedávnom predseda KDH Hrušovský tvrdil, že antidiskriminačný zákon „nie je kategorickou požiadavkou Európskej únie alebo predvstupových rokovaní“.

Návrh zákona sa v parlamente chystá predložiť podpredseda vlády Pál Csáky. Aby mal aspoň nejakú nádej na prijatie, chce navrhnúť „slušný kompromis“ – zákaz diskriminácie inak sexuálne orientovaných ľudí by sa týkal len ich zamestnávania.

Antidiskriminačný zákon už parlament prerokúval na svojej poslednej schôdzi pred voľbami. Poslanci konzervatívnych strán však boli proti a kresťanskí demokrati inak sexuálne orientovaných ľudí odmietli zaradiť medzi menšiny, ktoré zákon spomínal. Poslanec Vladimír Palko hovoril, že ide o „mätúci pojem“, ktorý nepatrí do politiky, ale do súkromia.

Csáky už o pripravovanej verzii hovoril s Hrušovským i Palkom. Naznačil, že KDH by si zrejme opäť želalo vypustiť z návrhu ustanovenia o sexuálnej orientácii. Vylúčil však, že ak by neuspel, hľadal by podporu aj v radoch opozície. „Bol by to dôvod na vystúpenie z koalície. SMK koaličnú dohodu neporuší,“ povedal.

Hovorkyňa iniciatívy Inakosť Marianna Šípošová má obavy, aby pojem sexuálnej orientácie navrhovatelia neobetovali v úsilí získať pre zákon podporu. Ak by sa zachoval len pre oblasť zamestnávania, tiež by to podľa nej nebolo riešenie. „Diskriminácia existuje v celej škále spoločenského života,“ hovorí.

Parlament bude hlasovať aj o novele zákona o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva. Stredisko by posudzovalo porušenia antidiskriminačného zákona.

Vládny návrh, ktorý parlament pred voľbami zamietol, hovoril o zákaze diskriminácie na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, veku, sexuálnej orientácie, viery alebo náboženstva, zdravotného postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine.

 

Gej Martin: Prijatie zákona bude minimom

Mnohí gejovia alebo lesby nechcú verejne hovoriť o svojej diskriminácii v spoločnosti, a ak prehovoria, trvajú na anonymite.

Dvadsaťročný Martin antidiskriminačný zákon považuje „za minimum“. Nemyslí si, že zásada rovnakého zaobchádzania s inak sexuálne orientovanými ľuďmi by sa mala obmedziť len na pracovnoprávne vzťahy. „Nový zákon situáciu zásadne nezmení, ale možno to bude trochu lepšie.“ Podľa neho musí pri vnímaní problémov takýchto ľudí hlavne vyspieť spoločnosť.

Svoju anonymitu zdôvodňuje postavením, aké majú homosexuáli na Slovensku. Na otázku, či úsilím zostať v anonymite neposkytuje odporcom zákona argument, prečo takúto normu neprijať, odvetil: „Iste, ale ak kvôli jednej veci vyjdem z anonymity, ďalších iks vecí v živote sa pokazí.“

V zamestnaní už niektorí jeho kolegovia vedia, že je gej. Tvrdí, že sa k nemu nesprávali necitlivo. Svojmu šéfovi však nič nepovedal. Myslí si, že to nemá význam.

Marianna Šípošová z iniciatívy Inakosť chápe inak sexuálne orientovaných ľudí, ktorí nechcú prezradiť celé svoje meno. „Nedávno sme robili výskum a čísla jasne hovoria, že sa stávajú prípady, keď sú gejovia alebo lesby prepustení, zbavení funkcie alebo im zamietnu kariérny postup. To je dôvod, aby taký človek svoju orientáciu skrýval,“ povedala.

 

Zdroj: SME